Wajiha Jendoubi

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Wajiha Jendoubi
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịTunisia Dezie
aha n'asụsụ obodoوجيهة الجندوبي Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya1960 Dezie
Ọrụ ọ na-arụomee Dezie
oge ọrụ ya (mmalite)1998 Dezie

thumb|Wajiha Jendoubi   Wajiha Jendoubi (a mụrụ n'afọ 1972) bụ onye mba Tunisia na-eme ihe nkiri na onye na-eme ihe ọchị.

Akụkọ ndụ[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Jendoubi n'afọ 1972.[1] O sitere na Kairouan, ọ gụsịrị akwụkwọ ihe nkiri ya n'afọ 1995. Maka ọrụ ngụsị akwụkwọ ya, Jendoubi dere egwuregwu n'akụkụ nwa akwụkwọ ọzọ ma rụọ ọrụ nke onye ga-alụ nwanyị ọhụrụ n'ọdịnihu, nke ọ kọwara dịka ihe a na-agaghị echefu echefu. Ndị nduzi Tunisia hụrụ ya ngwa ngwa ma pụta n'ọtụtụ ihe nkiri telivishọn dịka Mnamet Aroussia, Ikhwa wa Zaman na Aoudat Al Minyar, nke ikpeazụ n'ime ha bụ ọrụ ya a kacha mara amara.[2] N'afọ 2010, ọ pụtara na The Season of Men .[1]


Jendoubi mere ihe ngosi otu nwanyị Madame Kenza n'afọ 2010. Ọ chọpụtara obi ụtọ nke ịbụ naanị onye nọ n'elu ikpo okwu, ebumnuche ya bụ ime ka ndị na-ege ya ntị nwee obi ụtọ, na-atọ ụtọ ma na-ewepụta ihe ọ bụla o nwere.[2]

N'afọ 2015, a họpụtara ya na Myriam Belkadhi na Emna Louzyr Ayari dịka onye nnọchi anya Tunisia maka Convention on the Elimination of All Forms of Discrimination Against Women.[3]

N'afọ 2017, Jendoubi pụtara dịka Bahja na ihe nkiri Salma Baccar bụ El Jaida .[4] A kpọrọ ya onye ọrụ nke Order of the Republic n'afọ 2019.[5] N'ọnwa Disemba 2019, Jendoubi kwuru na Attessia TV akwụghị ya ụgwọ maka arụmọrụ ya na ihe ngosi Le Président, Flashback na Ali Chouerreb .[6]

Ọ lụrụ di ma nwee ụmụ abụọ. Di ya Mehdi bụ onye na-ahụ maka ụda na ìhè n'oge ihe ngosi ya. Mgbe Arab Spring malitere na Tunisia, Jendoubi kwadoro ya na mbụ mana ọ chọpụtara na ọchịchịrị na-apụta. N'ịzaghachi ime ihe ike nke okpukpe nke malitere, o mepụtara ihe ngosi na-atọ ọchị dịka ụzọ isi lụso ya ọgụ na Tunisia mgbe mgbanwe gasịrị.[7]

Ihe nkiri[dezie | dezie ebe o si]

Cinema[dezie | dezie ebe o si]

    • 2000: Oge ụmụ nwoke site n'aka Moufida Tlatli: Salwa
    • 2001: Fatma nke Khaled Ghorbal dere
    • 2010: Unyi na-asa ákwà (obere ihe nkiri) nke Malik Amara: Jamila
    • 2016: Isi ísì mmiri nke Férid Boughedir
    • 2017: El Jaida nke Salma Baccar: Bahja
    • 2019: Porto Farina nke Ibrahim Letaïef: Monia

Televishọn[dezie | dezie ebe o si]

Usoro[dezie | dezie ebe o si]

    • 1998: Îchqa wa Hkayet nke Slaheddine Essid: Chrifa
    • 2000: Mnamet Aroussia nke Slaheddine Essid dere: Lilia Thabti-Chared
    • 2002: Gamret Sidi Mahrous nke Slaheddine Essid: Sabiha Souilah
    • 2003: Ikhwa wa Zaman nke Hamadi Arafa: Souad
    • 2004: Ngwa Slaheddine Essid: Dorra
    • 2005: Aoudat Al Minyar nke Habib Mselmani: Rakia
    • 2009: Aqfas Bila Touyour (Arabic) nke Ezzeddine Harbaoui.
    • 2010: Garage Lekrik nke Ridha Béhi
    • 2012: Dipanini nke Hatem Bel Hadj
    • 2013: Yawmiyat Imraa nke Khalida Chibeni: Daliya
    • 2015: Naouret El Hawa (oge 2) nke Madih Belaïd dere: Safia
    • 2016: Nsibti Laaziza (oge 6) nke Slaheddine Essid na Younes Ferhi: Rafika
    • 2016: Onye isi ala Jamil Najjar
    • 2016: Bolice 2.0 nke Majdi Smiri
    • 2017: Dawama nke Naim Ben Rhouma : Zayneb Kadri
    • 2017: Onye na-edozi isi (Arabic) nke Zied Litayem dere
    • 2017: Flashback (oge 2) nke Mourad Ben Cheikh dere
    • 2019: El Maestro nke Lassaad Oueslati dere
    • 2019: Ali Chouerreb (oge 2) nke Madih Belaïd na Rabii Tekali: Nwada Abid
    • 2020: The Seamstress nke Zied Litayem
    • 2021-2022: Harga (Arabic) nke Lassaad Oueslati: Naâma

Mkpesa[dezie | dezie ebe o si]

  • 2009-2013: Tunis 2050 nke Sami Faour: Aziza (olu)

Ụlọ ihe nkiri[dezie | dezie ebe o si]

  • 2007: Okwu ilu, ederede nke Dhafer Néji na ntụzịaka nke Chedly Arfaoui
  • 2008: Madame Kenza, ederede na ntụzịaka nke Moncef Dhouib
  • 2013: Ifcha, mon amour, ederede na ntụzịaka nke Chedly Arfaoui na Wajiha Jendoubi
  • 2019: Nnukwu Bossa, ederede na ntụzịaka nke Wajiha Jendoubi

Ihe dị iche[dezie | dezie ebe o si]

  • Onye ọrụ nke Order nke Tunisian Republic.

Edemsibịa[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 Wajiha Jendoubi (Arabic). Elcinema.org. Retrieved on 14 November 2020.
  2. 2.0 2.1 Wajiha Jendoubi. Le triomphe de l'authenticité (French). Tunivisions.net. Archived from the original on 7 December 2017. Retrieved on 14 November 2020.
  3. Myriam Belkadi, Emna Louzyr Ayari, Wajiha Jendoubi : ambassadrices pour la CEDAW (fr). Femmesdetunisie.com (14 August 2015). Archived from the original on 7 December 2017. Retrieved on 14 November 2020.
  4. Marzouk (14 November 2017). El Jaïda : zoom sur la réclusion au féminin (French). Leconomistemaghrebin.com. Retrieved on 14 November 2020.
  5. Célébration de la fête de la femme : Ennaceur propose un nouveau contrat social pour "protéger la dignité, les droits et la liberté de la femme" (French). Leaders.com.tn (13 August 2019). Retrieved on 14 August 2019.
  6. Wajiha Jendoubi accuse : "Attessia TV ne m'a pas payée mes droits!". Kapitalis.com (17 December 2019). Retrieved on 14 November 2020.
  7. "Wajiha Jendoubi: ‘Theatre is my weapon’", Al Jazeera, 13 November 2017. Retrieved on 14 November 2020.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]