Witchcraft in Ghana

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

Amụ afa gbanyere mkpọrọgwụ n'ọtụtụ mba na obodo ndị dị na mpaghara Sahara Africa. Ọ dị mkpa na omenala, nkwenkwe, na ụzọ ndụ Ghana ma na-aga n'ihu na-akpụzi ndụ kwa ụbọchị. Ọ na-akwalite ọdịnala, egwu, ime ihe ike, na nkwenkwe ime mmụọ. Echiche banyere amoosu na-agbanwe site na mpaghara gaa na mpaghara dị na Ghana dị ka ha na-eme na mba ndị ọzọ dị n'Africa, na ihe jikọrọ ya na ọ bụghị ihe a ga-ewere n'ụzọ dị mfe, na okwu ahụ na-agbasa ngwa ngwa ma ọ bụrụ na enwere asịrị gbara ndị nkịtị gburugburu na-eme ya. Omume ndị obodo na gọọmentị mere maka amoosu na ime ihe ike metụtara ya dịkwa iche iche n'ime mpaghara Ghana. Okpukpe ọdịnala ndị Afrịka egosila eluigwe na ala dị ka ọtụtụ mmụọ nwere ike iji ya mee ihe maka ihe ọma ma ọ bụ ihe ọjọọ site na okpukpe.[1]

Nkwenkwe amoosu gbanyere mkpọrọgwụ n'ụzọ miri emi na ọdịbendị Ghana ma enwere ike ịchọta ya azụ ọtụtụ narị afọ tupu ike ọchịchị na mba ahụ adị. Taa ọ na-aga n'ihu na-emetụta omume na ụdị ndụ site na ebubo na egwu n'azụ amoosu. Ebubo megide ụmụ nwanyị na ime ihe ike bụ ihe a na-ahụkarị n'ime isiokwu nke amoosu, ọtụtụ n'ime ha na-ejedebe na igbu ọchụ na igbu ọkpụkpụ n'ihu ọha. A na-ahụ amoosu site na ọtụtụ anya dịgasị iche iche site na Ghana dị n'ógbè ahụ ruo n'otú ụwa ọdịda anyanwụ si ele isiokwu ahụ anya ma na-enyocha ya site na omume ahụ n'onwe ya ruo n'ihe ndọrọ ndọrọ ọchịchị ya na omume gbara isiokwu ahụ gburugburu. [citation needed]

Nnyocha e mere n’obodo Ghana gosiri otú nkwenkwe amoosu si jupụta na Ghana. E gosipụtara nkọwa nke nkwenkwe ndị amoosu na ndụ ndị amoosu n'abalị n'akwụkwọ ozi na akwụkwọ akụkọ obodo n'ofe mba ahụ. A na-ahụkarị ebubo amoosu site n'ụdị mgbasa ozi dị iche iche gụnyere telivishọn, akwụkwọ akụkọ, na magazin. Shelagh Roxburgh kwubiri site na nyocha nke ubi na enweghị nkọwa doro anya nke amoosu bụ kpọmkwem, mana enwere otu ihe na-emekarị n'ihe ndị nkịtị ghọtara ya dị ka: ọ na-akpata mmerụ ahụ. Ihe a na-ekwukarị banyere ndị amoosu na Ghana bụ site n'okwu a bụ "mmụọ", maka ọtụtụ ndị na-efunahụ ọkwa mmadụ na usoro mmekọrịta ha na mmụọ. A na-amata ndị amoosu na ndị na-agwọ ọrịa nke na-eji ike enye aka karịa "ihe ọjọọ".

Omume ndị a ma ama tupu ọchịchị ndị eze na Ghana, gụnyere odum poison ordeal na "ibu ozu", nke bụ omume ebe ndị mmadụ ga-eburu ozu na ozu ga-ezo aka n'onye kpatara ọnwụ site na amoosu. Omume ndị a na-edugakarị nkwenye maka amoosu nke dịgasị iche site na iji ọgwụ eme ihe, na igbu ọchụ n'ihu ọha, na ọbụna ire ndị mmadụ ka ha bụrụ ndị ohu.[2] Native Administration Ordinance, ma ọ bụ NAO nyere Gold Coast Tribunals ikike iwere ikpe amoosu na 1927. A gbakwunyere omume amoosu na iwu dị ugbu a na usoro njedebe na iwu ndị a ga-agbaso n'ọdịnihu. Nke a ga-emetụta ikike na ụlọ ikpe ike nke obodo nta nwere na-egbochi ha ma e jiri ya tụnyere ike iwu ndị ọchịchị nwere. [citation needed]

  1. Benyah (2017). "Equally able, differently looking: discrimination and physical violence against persons with albinism in Ghana". Journal for the Study of Religion 30 (1): 161–188. DOI:10.17159/2413-3027/2017/v30n1a7. ISSN 2413-3027. 
  2. Gray (2001). "Witches, Oracles, and Colonial Law: Evolving Anti-Witchcraft Practices in Ghana, 1927-1932". The International Journal of African Historical Studies 34 (2): 339–363. DOI:10.2307/3097485. PMID 18198526.