Kodwo Eshun

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Kodwo Eshun
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịObodoézè Nà Ofú, Ghana Dezie
aha ezinụlọ yaEshun Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya1967 Dezie
Ebe ọmụmụGreater London Dezie
nwanneEkow Eshun Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
onye were ọrụGoldsmiths, University of London Dezie
ebe agụmakwụkwọUniversity College, Oxford, University of Southampton Dezie
Ebe ọrụLondon Dezie
Onye òtù nkeOtolith Group Dezie
kọwara na URLhttps://v2.nl/people/kodwo-eshun/ Dezie
ikike nwebiisinka dị ka onye okikeỌrụ nwebiisinka chekwara Dezie
Kodwo Eshun
BornÀtụ:Birth year and age
London, England
NationalityBritish-Ghanaian
Education University College, Oxford University
Southampton University
OccupationWriter, theorist and filmmaker
Kodwo Eshun, Hank Shocklee, Paul Miller, Daniel Bernard Roumain na Chelsea Art Museum, 2005

Kodwo Eshun (a mụrụ n'afọ 1967) bụ onye edemede nke British-Ghana onye ọkà mmụta na onye na-eme ihe nkiri. O nwere ike ịbụ na a maara ya nke ọma maka akwụkwọ ya nke 1998 na-egbuke egbuke karịa anyanwụ: Adventures in Sonic Fiction . Ọ na-akụzi ugbu a na MA na Contemporary Art Theory na Ngalaba nke Visual Cultures na Goldsmiths College, mahadum nke London, na CCC Research Master Program nke Visual Arts Department na HEAD (Geneva School of Art and Design).

Mmalite ndụ na agụmakwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Kodwo Eshun ma zụlite ya na mpaghara ugwu nke London. Nna ya bụ onye nnọchi anya ama ama na United Kingdom. Ezinụlọ ya bụ ndị Fante nke Ghana, nwanne ya nwoke nke nta bụ onye edemede na onye nta akụkọ Ekow Eshun.

Dị ka onye ntorobịa, Eshun malitere ọmụmụ banyere akwụkwọ ọchị, J. G. Ballard, na egwu egwu. Dị ka nwanne ya nwoke si kwuo, Eshun nwere nnukwu nsogbu ma nwee mmetụta site na 1979 coup of Ghana nke J. J. Rawlings mere.

Ọ gụrụ akwụkwọ Bekee (BA Hons, MA Hons) na University College, Oxford University, na Romanticism na Modernism MA Hons na Mahadum Southampton .

N'akwụkwọ mbụ ya, Kodwo Eshun chepụtara usoro nọmba peeji pụrụ iche, malite na nọmba na-adịghị mma. Na peeji nke -01[-017], o dere, sị:

Mgbe ọ dị afọ iri na asaa, Kodwo Eshun ritere nyemaka iji gụọ Iwu na Mahadum College, Oxford. Mgbe ụbọchị asatọ gasịrị, ọ gbanwere na Literary Theory, akwụkwọ akụkọ magazin na ịchịkwa klob. Ọ bụghị onye nkatọ ọdịbendị ma ọ bụ onye na-akọwa ọdịbendị dịka onye injinia echiche, onye na-eche echiche na njedebe nke puku afọ na-ede banyere egwu elektrọnik, akụkọ sayensị, nkà na ụzụ, ọdịbendị egwuregwu, ọdịbendị ọgwụ ọjọọ, ihe nkiri agha na nka agha maka The Face, The Wire, i-D, Melody Maker, Spin, Arena na The Guardian[1] .

O mechara kọwaa mkpebi ya ịchụso ọrụ mgbasa ozi egwu dị ka omume ofufe nke gụnyere nkwa ịda ogbenye.[2]

Edemede[dezie | dezie ebe o si]

Ihe odide Eshun na-ekwu maka ọdịbendịsaiba akụkọ sayensị na egwu na-elekwasị anya na ebe echiche ndị a na-ejikọta ya na mba ofesi. O nyewo aka n'ọtụtụ mbipụta, gụnyere The Guardian, The Face, The Wire, i-D, Melody Maker, Spin, Arena, Frieze, CR: The New Centennial Review na 032c. Ka ọ na-erule afọ 2002, ọ kwụsịrị ọrụ mgbasa ozi egwu. Ugbu a, ọ na-ebipụta akwụkwọ, ma na-akụzi na Goldsmiths, Mahadum nke London, na Ngalaba nke Omenala Ọhụụ, nke Irit Rogoff hiwere. N'afọ ndị 1990, ọ nwere njikọ na Cybernetic Culture Research Unit, otu ndị na-eme nnyocha na Mahadum Warwick.[3][4]

  1. Eshun (1998). More Brilliant Than The Sun. ISBN 0-7043-8025-0. 
  2. Eshun. Off The Page 2011: Kodwo Eshun discusses selected paragraphs of music criticism - The Wire. Thewire.co.uk. Retrieved on 3 September 2020.
  3. Mackay, Robin. "Nick Land: An Experiment in Inhumanism", Divus, 27 February 2013.
  4. Simon Reynolds, 'Reynolds, Simon. "Renegade Academia"', unpublished feature for Lingua Franca, 1999. Accessed 27 December 2014.