Olu Oyesanya

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Olu Oyesanya
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịNaijiria Dezie
Aha enyereOlu Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya26 Eprel 1923 Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya1999 Dezie
Asụsụ obodoAsụsụ Yoruba Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee, Asụsụ Yoruba, pidgin Naịjirịa Dezie
Ọrụ ọ na-arụOnye ntaakụkọ, diplomat Dezie
ebe agụmakwụkwọUniversity of Westminster Dezie
agbụrụNdi Yoruba Dezie

Chief Olu Oyesanya (26 Eprel 1923 - 24 Ọktoba 1999) bụ onye nta akụkọ Naijiria na onye nnọchi anya mba ọzọ.

Mbido ndụ na agụmakwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Oyesanya na Lagos Island, Lagos State na Simeon Oyesanya Ogunledun nke Sagamu, Ogun State na Eunice Irebowale Ogunled un (née Adeeso nke Simawa, Ogun Steeti). Ọ gara ụlọ akwụkwọ Tinubu Methodist, Lagos State site na 1932 ruo 1934. Ọ gakwara St. Paul's School Shagamu na Ijebu Ode Grammar School, Ogun State site na 1942 ruo 1946, ebe e mere ya onye isi nchịkwa n'oge Reverends Efunkoya na Nicholas, ọ bụkwa onyeisi ndị otu bọọlụ mbụ nke ụlọ akwụkwọ ahụ.

Mgbe ọ gụsịrị akwụkwọ sekọndrị ya, ọ rụrụ ọrụ na Ngalaba Nnyocha Federal dị ka onye odeakwụkwọ klas nke atọ n'okpuru onye isi ya bụ Maazị Ojemuyiwa nke Isara-Remo. Site n'ebe ahụ, ọ zụlitere mmasị na akwụkwọ akụkọ.

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

Oyesanya ghọrọ onye nchịkọta akụkọ nke akwụkwọ akụkọ Daily Service (nke na-adịghịzi), wee nweta agụmakwụkwọ gọọmentị etiti na 1952 iji gaa n'ihu na ọzụzụ ya na Journalism na Royal Polytechnic Institution na London (nke a maara ugbu a dị ka Westminster). Mgbe ọ nwetasịrị diplọma ya, ọ zụrụ na Sunday Pictorial (nke bụzi Sunday Mirror) na London.

Mgbe ọ laghachiri Naịjirịa, o guzobere Nigerian Union of Journalism (NUJ), dịka o kwuru "N'ihi mmepe nke ọrụ nke Journalism na Naịjirị.[1] Na 15 Machị 1954 e mere nzukọ izizi nke NUJ na St. Paul's School, Breadfruit Lagos, Nigeria ma mee mkpebi iji guzobe nzukọ ahụ.[2] Ọ ghọrọ odeakwụkwọ mbụ n'afọ 1955 ruo 1959.[3]

Na Machị 1955, a họpụtara ya dị ka onye ọrụ mgbasa ozi na United States Consulate-General na Lagos, Naijiria, e zigakwara ya na Ngalaba Steeti dị na Washington ebe ọ malitere ọmụmụ ihe na Foreign Service na Public Affairs, n'okpuru nkwado nke United States Information Agency. O mechara bụrụ onye edemede ọbịa na Minneapolis Star Tribune na Minnesota.

Oyesanya sonyeere Federal Ministry of Information na 1958, e zigara ya na Naịjirịa High Commission na London iji nyere aka guzobe Ngalaba Mgbasa Ozi. Mgbe ọ rụchara ọrụ ndị a, n'afọ 1965, ọ laghachiri na Ministry of External Affairs na Naịjirịa.

N'oge Agha Obodo Naịjirịa site na 1967 ruo 1970, a họpụtara ya dị ka onye nduzi na onye isi nke Ọrụ Ozi Naịjiria na Europe. Na ngwụcha Agha Obodo, e zigara ya na Naịjirịa.

N'afọ 1976, e kenyere ya ọrụ dị ka onye nduzi mgbasa ozi FESTAC "77, nke bụ emume nka na ọdịbendị nke emere na Naijiria. Nke a bụ nke ikpeazụ na nhọpụta ya dị ka odeakwụkwọ-ndebanye aha na onye isi nchịkwa nke Kansụl mgbasa ozi Naịjirịa na 1979, ebe ọ rụrụ ọrụ dị mkpa n'ime ka ọ bụrụ ihe a na-anabata ndị otu. E mechara nye ya nrite ọla edo NUJ maka enyemaka ya na mmepe nke akwụkwọ akụkọ na Naịjirịa n'afọ 1986.

Nwunye ya Princess Tanimowo Oyesanya (née Okupe) na ụmụ ya ise hapụrụ ya.[4]

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. (26 July 1956) "Trade Union Ordinance". Federation of Nigeria Official Gazette 43 ch. 218 Government Notice 1367 (47). 
  2. Towards a Hitch-free NUJ Delegates Congress. ThisDayOnline.com. Archived from the original on 15 January 2004. Retrieved on 2010-12-23.
  3. NUJ and Journalism in Nigeria. Nigeria Union of Journalists. Archived from the original on 2012-07-15.
  4. "Meet the 82 year Old Lawyer, that Ride A Bicycle an Hour Daily", The Spye News, 2014-07-20. Retrieved on 2021-12-03.