Ọrịa kansa akpịrị

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

Àtụ:Infobox medical condition (new)Ọrịa kansa akpịrị bụ ọrịa kansa a na-adịghị ahụkebe, nke na-erughị mmadụ 2 na 100,000 kwa afọ na United States.[1] Ọ bụ ihe a na-ahụkarị na etiti na South America, etiti na ọwụwa anyanwụ Europe, Japan na ugwu India; ọ bụkwa ihe a na'etiti agbụrụ ụfọdụ dịka ndị India na ndị Hispanic.[2] Ọ bụrụ na a chọpụta ya n'oge, enwere ike ịgwọ ya site n'iwepụ eriri afọ, akụkụ nke imeju na lymph nodes metụtara ya. A na-ahụkarị ya mgbe mgbaàmà ndị dị ka ihe mgbu afọ, jaundice na ịgbọ agbọ, ọ gbasakwara n'akụkụ ndị ọzọ dị ka imeju.

Ọ bụ ọrịa kansa a na-adịghị ahụkebe nke a na-eche na ọ nwere njikọ na gallstones na-ewulite, nke nwekwara ike iduga na calcification nke gall bladder, ọnọdụ a maara dị ka porcelain gall bladder. Akpụkpọ ahụ nke eriri afọ bụkwa ihe a na-adịghị ahụkebe. Nnyocha ụfọdụ na-egosi na ndị nwere ụbụrụ ụbụrụ nwere nnukwu ihe ize ndụ nke ịrịa ọrịa kansa ụbụrụ, mana nyocha ndị ọzọ na-ajụ nke a. Atụmanya dị njọ maka mgbake ma ọ bụrụ na achọta ọrịa kansa mgbe mgbaàmà malitere, na ọnụọgụ ndụ afọ 5 nke fọrọ nke nta ka ọ bụrụ 3%.   [citation needed]

Ihe ịrịba ama na mgbaàmà[dezie | dezie ebe o si]

  • Ihe mgbu na-adịgide adịgide n'elu afọ aka nri
  • Ọrịa na-agbari nri
  • Ịgbọ agbọ
  • Ike adịghị
  • Enweghị agụụ
  • Ibu ibu
  • Ọrịa na-acha odo odo na ịgbọ agbọ n'ihi mgbochi

Mgbaàmà ndị mbụ na-eṅomi ọzịza nke eriri afọ n'ihi nkume eriri afọ. Ka oge na-aga, mgbaàmà nwere ike ịbụ nke mgbochi afọ na afọ.   [citation needed]

N'ụzọ dị ịrịba ama, Iwu Courvoisier na-ekwu na n'ihu eriri afọ buru ibu nke na-enweghị mmasị ma na-esonyere obere jaundice na-enweghị ihe mgbu, o yighị ka ihe kpatara ya ga-abụ gallstones. Nke a na-egosi na ọ nwere ike ịbụ malignancy nke gall bladder ma ọ bụ pancreas, ọ gaghịkwa ekwe omume n'ihi gallstones n'ihi ọzịza na-adịghị ala ala nke jikọtara ya na gallstones na-eduga na obere, gall bladder na-adịghị agbatị. Otú ọ dị, nchọpụta mbụ nke Ludwig Georg Courvoisier, nke e bipụtara na Germany na 1890, edeghị aha ya na mbụ dị ka iwu, ọ dịghịkwa aha malignancy ma ọ bụ ihe mgbu (ịdị nro). A na-ekwukarị ihe ndị a n'ụzọ na-ezighi ezi ma ọ bụ na-agbagwoju anya n'akwụkwọ ahụike.[3]

Ihe ize ndụ[dezie | dezie ebe o si]

  • Mmekọahụ - ihe dịka okpukpu abụọ karịa ụmụ nwanyị karịa ụmụ nwoke, na-abụkarị n'afọ iri nke asaa na nke asatọ
  • Ibubiga ibu ókè
  • Chorecystitis na cholelithiasis
  • Primary sclerosing cholangitis[4]
  • Ọrịa na-adịghị ala ala nke akpịrị; ndị na-ebu Salmonella typhi nwere ihe ize ndụ nke ọrịa kansa akpịrị okpukpu 3 ruo 200 karịa ndị na-abụghị ndị na-arịa ya na ihe ize ndụ ndụ nke ọrịa cancer [5]
  • E gosipụtara na ụdị nucleotide polymorphisms (SNPs) dị iche iche nwere njikọ na ọrịa kansa eriri afọ; Otú ọ dị, ọmụmụ ihe mkpụrụ ndụ ihe nketa dị ugbu a na GBC susceptibility ezughi ezu iji kwado njikọ ọ bụla [6]
  • Polyps nke eriri afọ[7]
  • Mgbidi eriri afọ calcified (porcelain gall bladder) [4][7]
  • Nsogbu ọmụmụ nke eriri afọ dị ka choledochal cyst [4][7]

Nnyocha[dezie | dezie ebe o si]

Nnyocha mbụ agaghị ekwe omume n'ozuzu. A na-enyocha ndị nọ n'ihe ize ndụ dị elu, dị ka ụmụ nwanyị ma ọ bụ ụmụ amaala America nwere gallstones, nke ọma. Enwere ike iji ultrasound, CT scan, endoscopic ultrasound (MRI), na MR cholangio-pancreatography (MRCP) maka nchọpụta. A na-ahụ ọnụ ọgụgụ buru ibu nke ọrịa kansa eriri afọ na ndị ọrịa a na-enyocha maka cholelithiasis, ma ọ bụ mmepụta nke eriri afọ, nke a na-ahụkarị.[8] Nnyocha biopsy bụ naanị ụzọ doro anya iji mata ma uto tumorous ahụ ọ bụ ihe ọjọọ.[9]

Nnyocha dị iche iche[dezie | dezie ebe o si]

Xanthogranulomatous cholecystitis (XGC) bụ ụdị ọrịa akpịrị na-adịghị ahụkebe nke na-eṅomi ọrịa kansa akpịrị ọ bụ ezie na ọ bụghị ọrịa kansa.[10][11] Ọ bụ J.J. McCoy Jr., na ndị ọrụ ibe ya chọpụtara ya ma kọọ ya na akwụkwọ ahụike na 1976. [1] [12]

Ọgwụgwọ[dezie | dezie ebe o si]

Ọ bụrụ na achọpụta ya n'oge na-adịghị agbasa, enwere ike ịgwọ ọrịa kansa eriri afọ site na ịwa ahụ. A na-akpọ ịwa ahụ maka ọrịa kansa eriri afọ radical Cholecystectomy ma ọ bụ extended cholecysteptomy.[13]Ọ na-agụnye iwepụ eriri afọ yana iwepụ ihe ndina imeju ya n'ụzọ zuru oke na anụ ahụ dị mma. A na-ewepụkwa lymph nodes dị nso. Mgbe ụfọdụ, a chọrọ iwepụ akụkụ dị ukwuu nke imeju a na-akpọ hepatectomy iji wepụ akpụ ahụ kpamkpam. Ọ dịkwa mkpa ka ewepụ eriri afọ ma ọ bụrụ na ọ metụtara ya.[7] Otú ọ dị, na ọrịa kansa gall bladder dị oke njọ, ọtụtụ ndị ọrịa ga-anwụ n'ime otu afọ nke ịwa ahụ. Ọ bụrụ na ịwa ahụ agaghị ekwe omume, stenting endoscopic ma ọ bụ percutaneous transhepatic biliary drainage (PTBD) nke osisi biliary nwere ike belata jaundice na stent n'ime afọ nwere ike belatara ịgbọ agbọ. A pụkwara iji ọgwụgwọ kemịkal na radiation mee ihe na ịwa ahụ. Ọ bụrụ na a chọpụta ọrịa kansa gall bladder mgbe cholecystectomy maka ọrịa nkume (ọrịa cancer mberede), a chọrọ ịwa ahụ ọzọ iji wepụ akụkụ nke imeju na lymph nodes n'ọtụtụ ọnọdụ. Mgbe emere ya n'oge o kwere mee, ndị ọrịa nwere ohere kachasị mma nke ịdị ndụ ogologo oge na ọbụna ọgwụgwọ.[14]

Ọrịa na-efe efe[dezie | dezie ebe o si]

Ọtụtụ akpụ bụ adenocarcinomas, na obere pasent bụ squamous cell carcinomas.

  • Ọrịa kansa akpịrị bụ ihe a na-adịghị ahụkebe, na-emetụta ihe na-erughị mmadụ 5,000 na United States kwa afọ [15]
  • Ọrịa kansa akpịrị bụ ihe a na-ahụkarị na mba ndị dị na South America, Japan, na Israel; na Chile, ọrịa kansa akpịrị bụkwa ihe nke anọ na-akpata ọnwụ kansa.
  • Ọrịa kansa eriri afọ nke ise a na-ahụkarị
  • Ruo okpukpu ise karịa ụmụ nwanyị karịa ụmụ nwoke dabere na ọnụ ọgụgụ mmadụ (dịka 73% ụmụ nwanyị na China) [16]
  • Ọnụ ọgụgụ ndị na-arịa ọrịa kansa eriri afọ dị elu na Chile, na-esote na steeti Assam na India [17]

Ihe omuma[dezie | dezie ebe o si]

Ọdịnihu ahụ ka dị njọ. Ọrịa kansa na-agbasa na imeju, eriri afọ, afọ, na duodenum.[18]

Nnyocha[dezie | dezie ebe o si]

A na-enweta nghota ka mma banyere usoro ihe ọmụmụ nke ọrịa kansa biliary tract, gụnyere ọrịa cancer gallbladder, site na ọganihu na njirimara mkpụrụ ndụ ihe nketa profili genomic. [19] Nchọpụta a na-enye nghọta maka erughị eru dị na cell tumor iji mezie mmebi na DNA nke ha nke ọma. Ọkpụkpụ dị n'ihe dị ka 25% nke ndị ọrịa nwere ọrịa kansa biliary tract nwere ụdị ụfọdụ nke erughi nrụzi DNA. [19] Enwere ike iji ihe ọmụma nke ụkọ ndị dị otú ahụ mee ihe iji nwee ike ịbawanye nzaghachi na usoro ọgwụgwọ dị ugbu a dị ka chemotherapy, radiotherapy ma ọ bụ immunotherapy.

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. Henley (2018-09-27). "CDC - Gallbladder Cancer Incidence and Death Rates" (in en-us). Cancer Epidemiology, Biomarkers & Prevention 24 (9): 1319–1326. DOI:10.1158/1055-9965.EPI-15-0199. PMID 26070529. Retrieved on 2018-12-10. 
  2. (2003) "Gallbladder cancer: an 'Indian' disease". Natl Med J India 16 (4): 209–13. PMID 14606770. 
  3. Fitzgerald (Apr 2009). "Courvoisier's gallbladder: law or sign?". World Journal of Surgery 33 (4): 886–91. DOI:10.1007/s00268-008-9908-y. ISSN 0364-2313. PMID 19190960. 
  4. Folseraas (February 2016). "Cancer Risk and Surveillance in Primary Sclerosing Cholangitis". Clinics in Liver Disease 20 (1): 79–98. DOI:10.1016/j.cld.2015.08.014. PMID 26593292. 
  5. Ferreccio (2012). "Salmonella typhi and Gallbladder Cancer", Bacteria and Cancer, 117–137. DOI:10.1007/978-94-007-2585-0_5. ISBN 978-94-007-2584-3. 
  6. Srivastava K, Srivastava A, Sharma KL, Mittal B. Candidate gene studies in gallbladder cancer: a systematic review and meta-analysis.
  7. 7.0 7.1 7.2 7.3 Gallbladder Cancer: Symptoms, Causes & Treatment | Dr. Nikhil Agrawal (en). Dr.Nikhil Agrawal. Retrieved on 2020-10-11.
  8. Duffy (2008-12-01). "Gallbladder cancer (GBC): 10-year experience at Memorial Sloan-Kettering Cancer Centre (MSKCC)". Journal of Surgical Oncology 98 (7): 485–489. DOI:10.1002/jso.21141. ISSN 1096-9098. PMID 18802958. 
  9. Tests for gallbladder cancer. Cancer Research UK. Archived from the original on 10 October 2011. Retrieved on 17 September 2012.
  10. (August 2009) "Xanthogranulomatous cholecystitis mimicking gallbladder carcinoma with a false-positive result on fluorodeoxyglucose PET". World J. Gastroenterol. 15 (29): 3691–3. DOI:10.3748/wjg.15.3691. PMID 19653352. 
  11. (2005) "Xanthogranulomatous cholecystitis: differentiation from associated gall bladder carcinoma". Trop Gastroenterol 26 (1): 31–3. PMID 15974235. 
  12. (March 1976) "Xanthogranulomatous cholecystitis. Report of two cases". J S C Med Assoc 72 (3): 78–9. PMID 1063276. 
  13. Cholecystectomy: Approaches and Technique. The Lecturio Medical Concept Library. Retrieved on 8 July 2021.
  14. Gallbladder Cancer Treatment (PDQ®)–Patient Version. National Cancer Institute (24 March 2004). Retrieved on 8 July 2021.
  15. Carriaga (1995-01-01). "Liver, gallbladder, extrahepatic bile ducts, and pancreas". Cancer 75 (1 Suppl): 171–190. DOI:<171::AID-CNCR2820751306>3.0.CO;2-2 10.1002/1097-0142(19950101)75:1+<171::AID-CNCR2820751306>3.0.CO;2-2. ISSN 0008-543X. PMID 8000995. 
  16. (December 2007) "Gallstones and the risk of biliary tract cancer: a population-based study in China". Br. J. Cancer 97 (11): 1577–82. DOI:10.1038/sj.bjc.6604047. PMID 18000509. 
  17. National Cancer Registry Programme (2013).
  18. Goetze (21 November 2015). "Gallbladder carcinoma: Prognostic factors and therapeutic options". World Journal of Gastroenterology 21 (43): 12211–12217. DOI:10.3748/wjg.v21.i43.12211. PMID 26604631. 
  19. 19.0 19.1 Lamarca A, Barriuso J, McNamara MG, Valle JW.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

Àtụ:Medical resourcesÀtụ:Digestive system neoplasia