Jump to content

Ụbọchị ogo na-eto eto

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

Ụbọchị ogo na-eto eto (GDD), nke a na-akpọkwa nkeji ogo na-eto eto (GDUs), bụ ngwá ọrụ heuristic na phenology. GDD bụ ihe ọ̀tụ̀tụ̀ okpomọkụ nke ndị ọrụ ubi, ndị ọrụ ubi, na ndị ọrụ ugbo na-eji amụ banyere ihe ọkụkụ na anụmanụ dị ka ụbọchị ifuru ga-eto, ụmụ ahụhụ ga-esi n’ụlọ pụta, ma ọ bụ ihe ubi ga-eru ntozu okè. Ekwuru na GDD ka Reaumur kọwapụtara ya na 1735. [1]

Na enweghị ọnọdụ dị oke egwu dị ka ụkọ mmiri ozuzo ma ọ bụ ọrịa na-enweghị oge, osisi na-eto n'usoro nchikota nke ọnọdụ okpomọkụ na-enwe mmetụta siri ike. Ụbọchị ndị na-eto eto na-eburu akụkụ nke ihu igwe mpaghara n'uche ma kwe ka ndị na-elekọta ubi buru amụma (ma ọ bụ, na greenhouses, ọbụna iji chịkwaa) ijeụkwụ osisi ahụ ruo ntozu okè.

Ọ gwụla ma ihe ndị ọzọ na-emetụta gburugburu ebe obibi dị ka mmiri, ọnụego mmepe site na mpụta ruo ntozu oke maka ọtụtụ osisi na-adabere na okpomọkụ ikuku kwa ụbọchị. N'ihi na ọtụtụ ihe omume mmepe nke osisi na ụmụ ahụhụ na-adabere na nchịkọta nke oke okpomọkụ, ọ ga-ekwe omume ịkọ mgbe ihe omume ndị a ga-eme n'oge oge uto n'agbanyeghị ọdịiche dị na okpomọkụ site n'afọ ruo n'afọ. A na-akọwa ogo na-eto eto (GDs) dị ka ọnụọgụ ogo okpomọkụ n'elu oke okpomọkụ, nke dịgasị iche n'etiti ụdị ihe ọkụkụ. Okpomọkụ bụ okpomọkụ dị n'okpuru nke uto osisi bụ efu. A na-agbakọ GDs kwa ụbọchị dị ka okpomọkụ kachasị elu gbakwunyere okpomọkụ kacha nta kewara site na 2, na-ewepu okpomọkụ isi. A na-agbakọta GDUs site na ịgbakwunye onyinye GD kwa ụbọchị ka oge na-aga n'ihu.

Enwere ike iji GDUs mee ihe iji: nyochaa ịdị mma nke mpaghara maka mmepụta nke otu ihe ọkụkụ; mee atụmatụ nke uto nke ihe ọkụkụ, ahịhịa ma ọ bụ ọbụna oge ndụ nke ụmụ ahụhụ; buru amụma maka ntozu okè na igbubi ụbọchị nke ihe ọkpọkọ; buru amụma oge kachasị mma nke fatịlaịza ma ọ bụ ọgwụ ahụhụ; mee atụmatụ nrụgide okpomọkụ na ihe ọkụkụ. A na-akpọ ihe ngosi nke ihe ọkụkụ nke na-eji usoro dị iche iche maka mmetụta nke kacha nta kwa ụbọchị (oge abalị) na oke okpomọkụ (oge ehihie) na uto okpomọkụ nke ihe ọkpọkọ (CHUs).

Nkọwa GDD

[dezie | dezie ebe o si]

A na-agbakọ GDD siT na iwere ngụkọta nke okpomọkụ n'elu okpomọkụ, [2] Tbase (ụdị osisi na-adabere, lee ngalaba ntọala):

GDD = ∫ (T (t) − T b na e ) d t {\displaystyle {\text{GDD}}=\int (T (t) -T_{\mathrm {base} }) dt} (ebe njikọta dị n'ime oge na T (t) > T b na e {\displaystyle T (t) >T_{\mathrm {base} }} Ọpụpụ ọzọ    

Nhazi dị mfe, nke yiri ya na-eji nkezi nke okpomọkụ kachasị elu na nke kachasị ala kwa ụbọchị ma e jiri ya T Tbase iji gbakọọ ụbọchị ogo maka otu ụbọchị. Dị ka usoro:

Ọ bụrụ na okpomọkụ kacha nT T dị n'okpuru Tbase otu, enwere ụdị abụọ:

  • Ụdị A: Agbanwebeghị T m na n {\displaystyle T_{\mathrm {min} }} . Naanị ma ọ bụrụ na (Ọ bụ ezie na ọ bụ ezie na T m na x + T m na n ) / 2 < T b na e {\displaystyle (T_{\mathrm {max} }+T_{ \mathrm{min} }) /2<T_{{\mathrim {base} }} , setịpụrụ (Ọ bụ ezie na ọ bụ ezie na T m na x + T m na n ) / 2 = T b na e {\displaystyle (T_{\mathrm {max} }+T_{ \mathrm{min} }) /2=T_{{\mathrim {base} }} . GDD na-esi na ya apụta bụ 0. Enwere ike ide nke a n'ụzọ dị mkpirikpi dị ka: GDD = max (Ọ bụ ezie na ọ bụ ezie na T m na x + T m na n 2 − T b na e , 0 ) {\displaystyle {\text{GDD}}=\max {\left ({\frac {T_{\mathrm {max} }+T_{ \mathrm{min} }}{2}}-T_{{\mathrim {base} },0\right) }}

  • Ụdị B: Mgbanwe T m na n < T b na e {\displaystyle T_{\mathrm {min} }


A na-atụkarị GDD site na ala oyi. A na-eT okpomọkụ ọ bụla dị n'okpuru T na Tbase tupu a gbakọọ nkezi. N'otu aka ahụ, a na-ejikarị okpomọkụ kachasị elu na 30 °C n'ihi na ọtụtụ osisi na ụmụ ahụhụ anaghị eto ngwa ngwa karịa okpomọkụ ahụ.  Otú ọ dị, ụfọdụ osisi ndị na-ekpo ọkụ na ndị na-eme ka okpomọkụ dị ọkụ nwere ihe dị mkpa maka ụbọchị karịrị 30 °C iji mị mkpụrụ ma ọ bụ mkpụrụ tozuru etozu. 

Ihe Nlereanya nke Ngụkọta GDD

[dezie | dezie ebe o si]

Dịka ọmụmaatụ, otu ụbọchị nwere elu nke 23 °C na ala nke 12 °C (na ntọala nke 10 °C) ga-enye 7.5 GDDs.   

Dị ka ihe atụ nke abụọ, ụbọchị nwere elu nke 13 °C na ala nke 5 °C (na ntọala nke 10 °C) ga-enye aka:   

  • mbipụta A: 0 GDD, dị ka: max ((13 + 5) / 2 − 10 , 0 ) = 0 {\displaystyle \max ((13+5) /2-10,0) =0} )
  • mbipụta B: 1.5 GDDs, dị ka: ( 13 + 10 ) / 2 − 10 = 1.5 {\displaystyle (13+10) /2-10=1.5}

Ọganihu nke osisi

[dezie | dezie ebe o si]
Aha a na-ahụkarị Aha Latin Ọnụ ọgụgụ nke ụbọchị ogo uto 10 °C 
Hazel nke amoosu Hamamelis spp. na-amalite ifuru na <1 GDD
Maple na-acha ọbara ọbara Igwe ígwè na-agbapụta na-amalite ifuru na 1-27 GDD
Forsythia Forsythia spp. malite ifuru na 1-27 GDD
Maple shuga Aser saccharum malite ifuru na 1-27 GDD
Maple nke Norway Aser platanoids na-amalite ifuru na 30-50 GDD
Ọla ọcha Fraxinus americana na-amalite ifuru na 30-50 GDD
Akpụkpọ anụ Malus spp. na-amalite ifuru na 50-80 GDD
Mgbasa a na-ahụkarị Cytisus scoparius na-amalite ifuru na 50-80 GDD
Horsechestnut Aesculus hippocastanum malite ifuru na 80-110 GDD
Lilac nkịtị Syringa vulgaris malite ifuru na 80-110 GDD
Ihe na-esi n'ụsọ osimiri apụta Prunus maritima okooko osisi zuru oke na 80-110 GDD
Igurube ojii Robinia pseudoacacia na-amalite ifuru na 140-160 GDD
Catalpa Catalpa speciosa na-amalite ifuru na 250-330 GDD
Privet Ligustrum spp. na-amalite ifuru na 330-400 GDD
Elderberry Sambucus canadensis na-amalite ifuru na 330-400 GDD
Purple loosestrife Lythrum salicaria na-amalite ifuru na 400-450 GDD
Sumac Rhus typhina na-amalite ifuru na 450-500 GDD
Osisi urukurubụba Buddleia davidii na-amalite ifuru na 550-650 GDD
Mkpụrụ ọka Zea Mays 800 ruo 2700 GDD ruo ntoju ihe ọkụkụ
Akị kpọrọ nkụagwa Phaseolus vulgaris 1100-1300 GDD ruo ntozu okè dabere na ọnọdụ osisi na ala
Beet shuga Beta vulgaris 130 GDD na-apụta na 1400-1500 GDD na ntozu okè
Barley Hordeum vulgare 125-162 GDD na-apụta na 1290-1540 GDD na ntozu okè
Ọka wit (nke siri ike) Triticum aestivum 143-178 GDD na-apụta na 1550-1680 GDD na ntozu okè
Oats Avena sativa 1500-1750 GDD ruo ntozu okè
Onye na-ere ọka na Europe Ostrinia nubilalis 207 - Mpụta nke ụkpara oge opupu ihe ubi mbụ

Nchịkwa nke ahụhụ

[dezie | dezie ebe o si]

Ụfọdụ ndị ọrụ ugbo na Ndị na-ahụ maka ọrụ ugbo jikwa mmepe Ụmụ ahụhụ na ụbọchị uto mee ihe iji mee ka ha jiri ọgwụgwọ ma ọ bụ ọgwụgwọ nje ndị ọzọ mee ihe ka ha wee tinye usoro ma ọ bụ usoro ọgwụgwọ ahụ n'ọrụ ruo n'ókè na nje ahụ kacha bụrụ ihe na-adịghị ike. Dịka ọmụmaatụ:

  • Igurube Black cutworm etoola nke ukwuu iji malite imebi akụ na ụba na 165 GDD
  • Azalea lace bug na-apụta na ihe dị ka 130 GDD
  • Boxwood leafminer na-apụta na ihe dị ka 250 GDD

Aṅụ aṅụ

[dezie | dezie ebe o si]

Ọtụtụ Ndị na-azụ aṅụ na-eme nchọpụta ugbu a na njikọ dị n'etiti ụbọchị ogo na-eto eto na usoro ndụ nke ìgwè aṅụ.[3]

Ebe ndị a na-akpọ Baselines

[dezie | dezie ebe o si]

A na-ekpebikarị ọnọdụ okpomọkụ kachasị mma na nnwale dabere na okirikiri ndụ nke osisi ma ọ bụ ụmụ ahụhụ a na-ajụ. Usoro ntọala a na-ahụkarị maka ihe ọkụkụ bụ ma ọ bụ 5 °C maka osisi oge oyi yana 10 °C maka osisi oge okpomọkụ na ọtụtụ mmepe ụmụ ahụhụ..   

Ihe ọkụkụ

[dezie | dezie ebe o si]
  • 4.5 °C ọka wit, ọka bali, Rye, oats, flaxseed, lettuce, asparagus, [4] "ihe mgbaru ọsọ" [5] 
  • 8 °C sunflower, poteto[4] 
  • 10 °C ọka (gụnyere ọka na-atọ ụtọ), sorghum, osikapa, soybeans, Tomato, kọfị,[6] mkpụrụ vaịn, snap beans, lima beans[4][5] 
  • 30 °C USDA na-atụle mpaghara okpomọkụ na GDD n'elu 30 °C; maka ọtụtụ osisi nke a dị ịrịba ama maka ntozu mkpụrụ, dịka reed (Phragmites) chọrọ ma ọ dịkarịa ala ụbọchị ole na ole iru okpomọkụ a iji tozuo mkpụrụ dị mma.  

Ọrịa ndị na-efe efe

[dezie | dezie ebe o si]
  • 6 °C Stalk borer 
  • 7 °C Mkpọrọ ọka Mgbọrọgwụ ọka
  • 9 °C Alfalfa weevil 
  • 10 °C Black cutworm, European corn borer, ụkpụrụ maka ụmụ ahụhụ na ụmụ ahụhụ na-egbu osisi 
  • 11 °C Green cloverworm Igurube na-acha akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ

Ụbọchị ogo na-agbanwe agbanwe

[dezie | dezie ebe o si]

N'ihe banyere osisi ụfọdụ, ọ bụghị naanị na ha chọrọ okpomọkụ dị ala iji too, kamakwa ha ga-akwụsị itolite n'elu okpomọkụ okpomọkụ. N'ọnọdụ ndị dị otú ahụ, a na-eji ụbọchị ogo na-eto eto gbanwere agbanwe: a na-agbakọ ụbọchị ogo na ala ala, mgbe ahụ na ala dị elu, nke a na-ewepụ. Mkpụrụ ọka bụ ihe atụ nke a: ọ na-amalite itolite na 10 °C ma kwụsị na 30 °C, nke pụtara na ụbọchị ọ bụla na-eto eto n'elu 30 °C anaghị agụ.[4]   

Ndị otu

[dezie | dezie ebe o si]

Enwere ike ịgbakọ GDDs na C ma ọ bụ F, ọ bụ ezie na a ghaghị ịgbanwe ha n'ụzọ kwesịrị ekwesị; maka GDDF 9 ọ bụla enwere GDDC 5, ma ọ bụ na ngụkọta ntụgharị:

GDDC = 5/9 * GDDF

Otu yiri ya nke kwekọrọ na International System of Units bụ kelvin-nke abụọ. Ọnụ ọgụgụ nke kelvin-seconds bụ usoro anọ dị elu karịa ụbọchị ogo (1 Celsius-ụbọchị bụ 8.64 K·s; 1 Fahrenheit degree-day bụ 4.8×104K·s).  

  • Ụbọchị ogo
  • Oge uto
  • Ụbọchị okpomọkụ
  • Ihe na-akpata ihu igwe
  • Ọnụ ọgụgụ Winkler
  • Ọdịdị

Ebem si dee

[dezie | dezie ebe o si]

 Isiokwu a gụnyereihe onwunwe ọha na ezesite na.mw-parser-output cite.citation{font-style:inherit;word-wrap:break-word}.mw-parser-output .citation q{quotes:"\"""\"""'""'"}.mw-parser-output .citation:target{background-color:rgba(0,127,255,0.133)}.mw-parser-output .id-lock-free.id-lock-free a{background:url("//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/6/65/Lock-green.svg")right 0.1em center/9px no-repeat}body:not(.skin-timeless):not(.skin-minerva) .mw-parser-output .id-lock-free a{background-size:contain}.mw-parser-output .id-lock-limited.id-lock-limited a,.mw-parser-output .id-lock-registration.id-lock-registration a{background:url("//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/d/d6/Lock-gray-alt-2.svg")right 0.1em center/9px no-repeat}body:not(.skin-timeless):not(.skin-minerva) .mw-parser-output .id-lock-limited a,body:not(.skin-timeless):not(.skin-minerva) .mw-parser-output .id-lock-registration a{background-size:contain}.mw-parser-output .id-lock-subscription.id-lock-subscription a{background:url("//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/a/aa/Lock-red-alt-2.svg")right 0.1em center/9px no-repeat}body:not(.skin-timeless):not(.skin-minerva) .mw-parser-output .id-lock-subscription a{background-size:contain}.mw-parser-output .cs1-ws-icon a{background:url("//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/4/4c/Wikisource-logo.svg")right 0.1em center/12px no-repeat}body:not(.skin-timeless):not(.skin-minerva) .mw-parser-output .cs1-ws-icon a{background-size:contain}.mw-parser-output .cs1-code{color:inherit;background:inherit;border:none;padding:inherit}.mw-parser-output .cs1-hidden-error{display:none;color:#d33}.mw-parser-output .cs1-visible-error{color:#d33}.mw-parser-output .cs1-maint{display:none;color:#2C882D;margin-left:0.3em}.mw-parser-output .cs1-format{font-size:95%}.mw-parser-output .cs1-kern-left{padding-left:0.2em}.mw-parser-output .cs1-kern-right{padding-right:0.2em}.mw-parser-output .citation .mw-selflink{font-weight:inherit}html.skin-theme-clientpref-night .mw-parser-output .cs1-maint{color:#18911F}html.skin-theme-clientpref-night .mw-parser-output .cs1-visible-error,html.skin-theme-clientpref-night .mw-parser-output .cs1-hidden-error{color:#f8a397}@media(prefers-color-scheme:dark){html.skin-theme-clientpref-os .mw-parser-output .cs1-visible-error,html.skin-theme-clientpref-os .mw-parser-output .cs1-hidden-error{color:#f8a397}html.skin-theme-clientpref-os .mw-parser-output .cs1-maint{color:#18911F}}Jasper Womach Akụkọ maka Congress: Ọrụ ugbo: Glossary of Terms, Programs, and Laws, 2005 Edition. Ọrụ Nnyocha nke Congress.

Ihe edeturu

[dezie | dezie ebe o si]
  1. Ferchault de Réaumur (2023-02-06). Observations du thermometre, faites a Paris pendant l'annees 1735, comparees a celles qui ont ete faites sous la ligne, a l'Isle de France, a Alger et en quelques-unes de nos isles de l'Amerique. Mémoire de l'Académie royale des sciences.
  2. Prentice (1992). "Special Paper: A Global Biome Model Based on Plant Physiology and Dominance, Soil Properties and Climate". Journal of Biogeography 19 (2): 117–134. DOI:10.2307/2845499. ISSN 0305-0270. 
  3. Ellsworth (April 2, 2015). Phenology and its value to beekeepers. Bee Culture. Retrieved on May 18, 2017.
  4. 4.0 4.1 4.2 4.3 Explanation of Growing Degree Days. Midwestern Regional Climate Center. Archived from the original on March 26, 2019. Retrieved on April 19, 2019.
  5. 5.0 5.1 National Weather Service Glossary: G. National Weather Service. Archived from the original on February 9, 2019. Retrieved on February 7, 2019.
  6. Jaramillo R., A. and Guzman M., O. Relationship between temperature and growth in Coffea arabica L. var. Caturra. Cenicafé (Colombia) 35(3):57-65. 1984.