AGRIS

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

AGRIS (International System for Agricultural Science and Technology) bụ nchekwa data ọha zuru ụwa ọnụ nke nwere ihe karịrị nde iri na abụọ ahaziri akwụkwọ ndekọ ahaziri na sayensị na teknụzụ ugbo. Ọ malitere ịrụ ọrụ na 1975 na nchekwa data bụ Coherence in Information for Agricultural Research for Development na-enye ọdịnaya ya site na ihe karịrị ụlọ ọrụ 150 na-esonye na mba 65. Usoro nyocha AGRIS, na-enye ndị ọkà mmụta sayensị, ndị nchọpụta na ụmụ akwụkwọ ohere ịme nyocha ọkaibe site na iji mkpụrụokwu sitere na thesaurus AGROVOC, aha akwụkwọ akụkọ ma ọ bụ aha obodo, ụlọ ọrụ na ndị ode akwụkwọ.

Afọ ndị mbụ nke AGRIS[dezie | dezie ebe o si]

FAO Ncheta 1984 Afọ Iri nke AGRIS Bronze Obverse

Ka njikwa ozi na-aga nke ọma na 1970s, e mepụtara AGRIS metadata corpus iji nye ndị ọrụ ya ohere ịnweta ihe ọmụma dị na sayensị na teknụzụ ọrụ ugbo n'efu. E mepụtara AGRIS ka ọ bụrụ usoro mmekorita mba ụwa iji jeere mba ndị mepere emepe na ndị na-emepe emepe ozi.

Site na ọbịbịa nke ịntanetị, yana nkwa ndị e nyere site na mbipụta na-emeghe ohere, a na-amatawanye na njikwa nke sayensị na nkà na ụzụ nke ugbo, ga-enwe akụkụ dị iche iche: ụkpụrụ na usoro maka imekọrịta ihe na ịkwado mgbanwe ihe ọmụma; ngwaọrụ iji mee ka ndị ọkachamara njikwa ozi nwee ike hazie data; ozi na mgbanwe ọmụma gafee mba. Otu a ka anakwere ụkpụrụ mmekọrịta mmekọrịta ọha na eze na mmejuputa ya, wee mepụta metadata AGRIS AP iji kwe ka mgbanwe na iweghachite akụrụngwa ozi ugbo.

AGRIS 2.0[dezie | dezie ebe o si]

FAO Ncheta 1994 Afọ Iri Abụọ nke AGRIS Bronze Obverse

AGRIS na-ekpuchi isiokwu dịgasị iche iche metụtara sayensị na teknụzụ ọrụ ugbo, gụnyere oke ọhịa, ịzụ anụmanụ, sayensị mmiri na azụ azụ, nri mmadụ, na ndọtị. Ọdịnaya ya gụnyere akwụkwọ agba ntụ pụrụ iche dị ka akụkọ sayensị na nka na-ebipụtaghị, akụkọ akụkọ, akwụkwọ ọgbakọ, akwụkwọ gọọmentị, na ndị ọzọ. Ọnụọgụ na-eto eto (ihe dị ka 20%) nke ndekọ akwụkwọ ọgụgụ nwere akwụkwọ ederede kwekọrọ na webụ nke Google nwere ike weghachite ngwa ngwa.

Na 5 Disemba 2013 a tọhapụrụ AGRIS 2.0. AGRIS 2.0 bụ n'otu oge ahụ:

  1. Njikọ njikọ aka nke ihe karịrị ụlọ ọrụ 150 sitere na mba 65, nke FAO nke UN na-elekọta, na-akwalite ịnweta ozi ugbo n'efu.
  2. Ihe nchekwa data nke ọtụtụ asụsụ maka sayensị ọrụ ugbo, nke netwọk AGRIS kwadoro, nwere ihe karịrị nde ndekọ 8 nke ejiri AGROVOC, thesaurus nke FAO na-asụ asụsụ dị iche iche na-ekpuchi mpaghara niile nke FAO, gụnyere nri, nri na-edozi ahụ, ọrụ ugbo.
  3. Ngwa weebụ mash-up nke na-ejikọta ihe ọmụma AGRIS bibliographic na ihe ndị metụtara ya na weebụ site na iji usoro Linked Open Data. Peeji AGRIS mashup (dịka http://agris.fao.org/agris-search/search.do?recordID=QM2008000025) bụ ibe weebụ ebe a na-egosipụta ihe enyemaka AGRIS na ihe ọmụma dị mkpa sitere na isi mmalite data mpụga (dị ka World Bank, DBPedia, na Nature). Ịdị adị nke isi mmalite data mpụga adịghị n'okpuru nchịkwa AGRIS. Ya mere, ọ bụrụ na isi iyi data mpụga bụ nke a na-apụghị iru eru nwa oge, a gaghị egosi ya na ibe AGRIS mashup.

A na-enye ohere ịbanye na AGRIS Repository site na AGRIS Search Engine.[1] N'ihi ya, ọ:

  1. na-enyere aka ịchọta ihe ndekọ bibliographic dị na AGRIS Repository.
  2. na-enye ndị ọrụ ohere ịme ma ederede zuru ezu ma ọ bụ nyocha, parametric na nke enyere aka.

A gbanwere data AGRIS ka ọ bụrụ RDF na data jikọtara ya mepụtara ihe dị ka nde okpukpu atọ 200. A na-edebanye aha AGRIS na Data Hub na [1]

Ndị mmekọ AGRIS na-enye aka na AGRIS Database na-eji ọtụtụ usoro maka mgbanwe data, gụnyere DC dị mfe, site na usoro OAI-PMH. A na-anabata usoro AGRIS AP ozugbo site na:

  1. Ndị mmekọ Open Archive Initiative (OAI): Scielo, Viikki Science Library
  2. BIBSYS, Norway, National Library of Portugal, Wageningen UR Library.
  3. Netwọk mba: NARIMS na Egypt, PhilAgriNet na Philippines, KAINet na Kenya, NAC na Thailand, GAINS na Ghana.[2]
  4. Ebe nchekwa ụlọ ọrụ mba: Russia, Belarus, Uruguay, Spain, Iran.
  5. Ndị na-enye ozi: Wolters Kluwer, NISC, CGIR, CGIAR, AgNIC, GFIS.
  6. Usoro data / ngwá ọrụ: AgriOceanDspace, NewGenlib, WebAGRIS, NERAKIN, AgriDrupal.[3][4]

AGRIS n'okpuru nche anwụ CIARD[dezie | dezie ebe o si]

N'ịda n'okpuru nchebe nke CIARD, atụmatụ jikọrọ aka nke CGIAR, GFAR na FAO na-eduzi, AGRIS ọhụrụ ahụ na-ezube ịkwalite ịkekọrịta na njikwa nke ozi sayensị na teknụzụ ọrụ ugbo site na iji ụkpụrụ na usoro nkịtị.[5][6][7] Ndị a ga-etinye atụmatụ Web 2.0, iji mee ka ahụmịhe ọchụchọ dị ka ihe zuru oke, ihe omimi na ihe dị anya dị ka o kwere mee maka ndị ọrụ AGRIS ọhụrụ.

Ọzọkwa, AGRIS ọhụrụ ahụ ga-ejikwa data na akụrụngwa nke otu n'ime ọrụ CIARD: CIARD RING. Akara na-anọchite anya Routemap to Information Nodes and Gateways (RING), ọrụ CIARD RING bụ nke GFAR na-eduzi ma na-ezube:

  • nye nkọwa zuru ezu nke ọrụ ozi dị ugbu a na ARD; yana
  • kwado ndị chọrọ itinye ọrụ ọhụrụ n'ọrụ.

Ndepụta nke ọrụ ozi ARD (Agricultural Research for Development) ga-enye ohere nlekota, ịkọwa na ịhazi ọrụ ndị dị ugbu a, ka ọ na-atụle ha na njirimara mmekọrịta, iji hụ na ọ ga-abụ na ọ gafere na nnweta zuru ụwa ọnụ.

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. agris.fao.org. agris.fao.org. Retrieved on 2013-07-09.
  2. arc.sci.eg
  3. AgriOcean DSpace | Agricultural Information Management Standards (AIMS). Aims.fao.org. Archived from the original on 2012-06-13. Retrieved on 2013-07-09.
  4. AgriDrupal | Agricultural Information Management Standards (AIMS). Aims.fao.org. Archived from the original on 2011-10-20. Retrieved on 2013-07-09.
  5. What is CIARD? | Coherence in Information for Agricultural Research for Development. Ciard.net. Archived from the original on 25 July 2013. Retrieved on 2013-07-09.
  6. Rijsberman (2013-07-04). CGIAR Home. Cgiar.org. Retrieved on 2013-07-09.
  7. EGFAR web Site. Egfar.org. Retrieved on 2013-07-09.

Akwụkwọ ndị ọzọ[dezie | dezie ebe o si]

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]