Afọ Iri nke Ọrụ Ugbo Ezinụlọ nke Mba Ndị Dị n'Otu

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Afọ iri nke Ọrụ Ugbo Ezinụlọ nke UN 2019-2028 Logo

N'ịbụ nke a kwadoro na Disemba 2017, United Nations Decade of Family Farming 2019-2028 na-achọ itinye ọrụ ugbo ezinụlọ n'etiti iwu na itinye ego ọha na eze. N'ịkwupụta afọ iri a, Nzukọ Ezumezu nke Mba Ndị Dị n'Otu ghọtara mkpa ọrụ ugbo ezinụlọ dị iji belata ịda ogbenye na imeziwanye nchekwa nri zuru ụwa ọnụ (Nkwupụta A / RES / 732). Afọ iri nke ọrụ ugbo ezinụlọ nke UN bụ nke Food and Agriculture Organization (FAO) na International Fund for Agricultural Development (IFAD) na njikọ aka na gọọmentị na òtù ndị obodo.

Ọrụ ugbo ezinụlọ[dezie | dezie ebe o si]

Ọ bụ ezie na enweghi otu nkọwa zuru ụwa ọnụ nke ọrụ ugbo ezinụlọ, enwere ike ịkọwa ya dị ka: "ụzọ nke ịhazi ọrụ ugbo, ọhịa, ịkụ azụ, ọzụzụ atụrụ na mmepụta mmiri nke ezinụlọ na-elekọta ma na-adabere na ọrụ ezinụlọ, gụnyere nke ụmụ nwanyị na nke ụmụ nwoke. Ezinụlọ na ugbo ahụ nwere njikọ, na-agbanwe ma jikọta ọrụ akụ na ụba, gburugburu ebe obibi, ọmụmụ, mmekọrịta mmadụ na ibe ya, na ọdịbendị.[1]

Ọrụ ugbo ezinụlọ bụ ụdị ọrụ ugbo kachasị na mba ndị na-emepe emepe na ndị mepere emepe. N'ezie:

  • E nwere atụmatụ nde ugbo ezinụlọ 500, na-anọchite anya ihe karịrị 90% nke ugbo niile n'ụwa
  • Ugbo ezinụlọ na-emepụta ihe karịrị 80% nke nri n'ụwa.
  • Ihe karịrị 90% nke ugbo bụ nke otu onye ma ọ bụ ezinụlọ na-elekọta ma na-adabere n'ọrụ ezinụlọ
  • Ọtụtụ ugbo ezinụlọ dị obere (ihe e mere atụmatụ na 84% nke ugbo n'ụwa niile dị n'okpuru hekta 2.[2]

Ihe ndị mere n'oge gara aga[dezie | dezie ebe o si]

Òtù Mba Ndị Dị n'Otu kwupụtara afọ 2014 dị ka Afọ Mba Nile nke Ọrụ Ugbo Ezinụlọ (IYFF).[3] N'ịgbaso ihe ịga nke ọma nke IYFF 2014, Nzukọ Ezumezu nke Mba Ndị Dị n'Otu kwupụtara 2019-2028, United Nations Decade of Family Farming (UNDFF).[4] A malitere afọ iri ahụ na 29 Mee 2019.[5]

Kọmitii Na-eduzi Mba Nile (ISC UNDFF), nke ndị nnọchi anya Mba Ndị mejupụtara na òtù ndị ọrụ ugbo ezinụlọ, na-ahụ maka mmejuputa UNDFF. ISC UNDFF na-akwado site na Food and Agriculture Organization (FAO) na International Fund for Agricultural Development (IFAD).[6]

Ebumnuche[dezie | dezie ebe o si]

"A world where diverse, healthy and sustainable food and agricultural systems flourish, where resilient rural and urban communities enjoy a high quality of life in dignity, equity, free from hunger and poverty."

FAO and IFAD, Excerpt from Vision statement of the UN Decade of Family Farming

UNDFF na-achọ idozi mkpa maka usoro nri zuru ụwa ọnụ nke na-enye nri zuru ezu, dị ọnụ ala, na nke na-edozi ahụ ka ọ na-aza ajụjụ maka mgbanwe ihu igwe na ọnụ ọgụgụ na-eto eto.[4] Dị ka FAO si kwuo, ka ọ na-erule afọ 2050, mmepụta ugbo n'ụwa ga-achọ ịbawanye ihe dịka 50% iji nye ndị na-eto eto nri.[7] UN na-ewere na ọrụ ugbo ezinụlọ nwere isi ihe maka usoro nri na-adịgide adịgide na iru ihe mgbaru ọsọ mmepe na-adịgidere (SDGs).[4]

UNDFF na-eje ozi dị ka usoro maka mba iji mepụta ụkpụrụ ọha na eze na itinye ego iji kwado ọrụ ugbo ezinụlọ site n'echiche zuru oke, na-eme ka ndị ọrụ ugbo nwere ike ịgbanwe agbanwe iji nye aka n'inweta SDGs.[6]

Dị ka FAO na IFAD si kwuo, ndị ọrụ ugbo ezinụlọ, na nkwado zuru oke, nwere ikike pụrụ iche iji "dozie ọdịda nke usoro nri ụwa nke, mgbe ọ na-emepụta nri zuru ezu maka mmadụ niile, ka na-efu otu ụzọ n'ụzọ atọ nke nri a na-emepụta, na-enweghị ike belata agụụ, na ụdị nri na-edozi ahụ dị iche, ọbụnakwa na-akpata enweghị nhata ọha na eze".[6]

Ihe mgbaru ọsọ mmepe na-adịgide adịgide[dezie | dezie ebe o si]

Ọ bụ ezie na mba ndị ahụ emeela mgbalị dị ukwuu iji mezuo ebumnuche mmepe na-adịgide adịgide, a ka nwere ọtụtụ ihe ịma aka na-egbochi mmezu nke ebumnuche site na 2030. Esemokwu, ime obodo, mgbochi akụ, na mgbanwe ihu igwe so n'ihe ịma aka ndị a.[8] Ịda ogbenye na agụụ bụkwa ihe ịma aka mgbe niile, ebe ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ 80% nke ndị ogbenye nọ n'ụwa na-adabere na mmepụta ugbo.[2]

Nzukọ Ezumezu nke UN nyochara na n'ọrụ ugbo ezinụlọ bụ ikike iji nweta SDGs.[4] Dịka ọmụmaatụ: ijide n'aka na nri na-edozi ahụ dịgasị iche iche na nke na-adịgide adịgide; inye nri zuru ezu maka ọnụ ọgụgụ na-eto eto; ichekwa ụdị dị iche iche nke ihe ndị dị ndụ na ịchọta ụzọ mmepụta nke na-eguzogide mgbanwe ihu igwe; ibelata enweghị nhata site n'inyere aka inweta ego ma nye ụmụ nwoke na ndị ntorobịa ohere.[6][9][6][10]

Afọ Iri nke Ọrụ Ugbo Ezinụlọ nke UN[dezie | dezie ebe o si]

The Global Action Plan of the United Nations Decade of Family Farming (2019-2028), nke odeakwụkwọ nke FAO na IFAD jikọtara ọnụ, bụ nsonaazụ nke mkparịta ụka mba ụwa nke gụnyere ndị nnọchiteanya si ọtụtụ mba, ndị ọrụ ugbo ezinụlọ, ndị obodo na ndị ọzọ dị mkpa.[6]  Ọ na-elekwasị anya na ogidi asaa:

  •       Ogidi 1. Mepụta ọnọdụ iwu na-enyere aka iji mee ka ọrụ ugbo ezinụlọ sie ike
  •       Ogidi 2-Transversal. Na-akwado ndị ntorobịa ma hụ na ọgbọ na-adịgide adịgide nke ọrụ ugbo ezinụlọ
  •       Ogidi 3-Transversal. Kwalite ịha nhata nwoke na nwanyị n'ọrụ ugbo ezinụlọ na ọrụ idu ndú nke ụmụ nwanyị ime obodo
  •       Ogidi 4. Mee ka òtù na ikike nke ndị ọrụ ugbo ezinụlọ sie ike iji mepụta ihe ọmụma, na-anọchite anya ndị ọrụ ugpo ma na-enye ọrụ na-agụnye n'ime obodo na ime obodo.
  •       Ogidi 5. Melite itinye aka na mmekọrịta mmadụ na ibe ya, ntachi obi, na ọdịmma nke ndị ọrụ ugbo ezinụlọ, ezinụlọ ime obodo na obodo
  •       Ogidi 6. Kwalite nkwado nke ọrụ ugbo ezinụlọ maka usoro nri na-eguzogide ihu igwe
  •       Ogidi 7. Mee ka ọtụtụ akụkụ nke ọrụ ugbo ezinụlọ sie ike iji kwalite ihe ọhụrụ ọha na eze na-enye aka na mmepe ala na usoro nri nke na-echebe ụdị dị iche iche, gburugburu ebe obibi na ọdịbendị[6]

Ebe Ihe Omume Ọrụ Ugbo Ezinụlọ[dezie | dezie ebe o si]

Site na akụ na ụba nke iwu na ụkpụrụ mba, omume kachasị mma, data dị mkpa, iwu ọha na eze, nyocha, isiokwu na mbipụta, Family Farming Knowledge Platform na-eweta ozi digitized dị elu banyere ọrụ ugbo ezinụlọ n'ụwa niile.[11]

Ọ na-ejikọta ohere ịnweta ozi mba ụwa, mpaghara na nke mba metụtara nsogbu ọrụ ugbo ezinụlọ; ọ na-ejikarị usoro jikọta ma hazie ozi dị ugbu a iji mee ka ndị na-eme iwu mara ma nyere aka nke ọma, òtù ọrụ ugbo nke ezinụlọ, ndị na-ahụ maka mmepe, na ndị dị iche iche na mpaghara na mpaghara, site n'inye ihe ọmụma ha chọrọ.[11]

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. Family Farming Campaign :: Family Farming :: Concept. www.familyfarmingcampaign.org. Archived from the original on 2019-10-24. Retrieved on 2019-10-24.
  2. 2.0 2.1 See Putting family farmers at the centre to achieve the SDGs available for download at http://www.fao.org/family-farming-decade/about/en/
  3. Family Farming Campaign :: IYFF 2014 ::. www.familyfarmingcampaign.org. Archived from the original on 2019-10-24. Retrieved on 2019-10-24.
  4. 4.0 4.1 4.2 4.3 A/RES/72/239 - E - A/RES/72/239. undocs.org. Retrieved on 2019-10-24."A/RES/72/239 - E - A/RES/72/239". undocs.org. Retrieved 24 October 2019.
  5. Launch of the UN's Decade of Family Farming to unleash family farmers' full potential (en-US). IFAD. Retrieved on 2019-10-24.
  6. 6.0 6.1 6.2 6.3 6.4 6.5 6.6 FAO and IFAD. 2019. United Nations Decade of Family Farming 2019-2028. Global Action Plan. Rome. Licence: CC BY-NC-SA 3.0 IGO.http://www.fao.org/3/ca4672en/ca4672en.pdf
  7. SDG 2. Zero hunger| Sustainable Development Goals| Food and Agriculture Organization of the United Nations. www.fao.org. Retrieved on 2019-10-29.
  8. High-Level Political Forum 2018 (HLPF 2018) .:. Sustainable Development Knowledge Platform. sustainabledevelopment.un.org. Retrieved on 2019-10-24.
  9. (2011) The state of the world's land and water resources for food and agriculture : managing systems at risk., Earthscan., 1st, Milton Park, Abingdon: Earthscan. ISBN 9781849713269. OCLC 746315976. 
  10. Family Farming Around the World: Definitions, contributions and public policies. A savoir: AFD Bélières, Jean-François, Philippe Bonnal, Pierre-Marie Bosc, Bruno Losch, Jacques Marzin, and Jean-Michel Sourisseau. 2015
  11. 11.0 11.1 Background| Family Farming Knowledge Platform| Food and Agriculture Organization of the United Nations. www.fao.org. Retrieved on 2019-11-28.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

  • United Nations Decade of Family Farming 2019-2028 Brochure "Tinye ndị ọrụ ugbo ezinụlọ n'etiti iji nweta SDGs"