Nkwupụta United Nations Banyere Ihe Ndị Ruuru Ndị Ọrụ Ugbo

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

Àtụ:Infobox UN resolution Àtụ:Infobox UN resolution Nkwupụta na ikike nke ndị ọrụ ugbo (UNDROP; aha zuru ezu: Nkwupụta Mba Ndị Dị n'Otu na Ikike nke ndị ọrụ ala na ndị ọzọ na-arụ ọrụ n'ime ime obodo) bụ mkpebi UNGA banyere ikike mmadụ na "mghọta zuru ụwa ọnụ", nke United Nations nabatara na 2018.[1] Mkpebi ahụ sitere na votu nke 121-8, na ndị otu 54 na-ezere. A kọwaala nkwupụta ahụ ka ọ bụrụ nkwado nke mmegharị ọchịchị mkpụrụ.[2]

Akụkọ ihe mere eme[dezie | dezie ebe o si]

Ihe ndị mere n'oge gara aga[dezie | dezie ebe o si]

N'afọ 2008, Via Campesina malitere nkwupụta nke ikike nke[3] ụmụ nwanyị na ụmụ nwoke ndị ọrụ ugbo nke, site na nkwado nke òtù ndị ọzọ, gosipụtara ya na United Nations' Human Rights Council.

E jiri ederede ahụ mee ihe dị ka ihe ndabere site na 2009 ruo 2018 iji kwurịta ederede nke nkwupụta UNDROP ikpeazụ. Ndị otu ọha na eze dị ka La Via Campesina, FIAN International, ma ọ bụ Europe-Third World Centre (CETIM) kwadoro mkparịta ụka ahụ, kamakwa ndị ọkà mmụta dị ka otu ndị ọrụ ugbo nke Geneva Academy of International Humanitarian Law and Human Rights, na ọtụtụ UN Special Rapporteurs.[4]

Ikike ndị ọrụ ugbo[dezie | dezie ebe o si]

Echiche nke ikike ndị ọrụ ugbo na-ewuli elu karịa ikike ndị ọrụ ugbo a ghọtara, n'etiti ndị ọzọ, na Nkwekọrịta Osisi nke FAO nakwa na Nkwekọrịta nke Diversity Biological.

Mkparịta ụka nke ederede[dezie | dezie ebe o si]

Tupu mkparịta ụka amalite[dezie | dezie ebe o si]

Mmalite[dezie | dezie ebe o si]

Mkparịta ụka a, nke Bolivia duziri na mbụ, bụ ndị UN Human Rights Council malitere ma n'ikpeazụ Mgbakọ Mba Ndị Dị n'Otu nakweere.[5]

Kansụl Na-ahụ Maka Ihe Ndị Ruuru Mmadụ[dezie | dezie ebe o si]

N'abalị iri abụọ na asatọ n'ọnwa Septemba n'afọ 2018, e nyere ndị United Nations Human Rights Council, nke Algeria, Bolivia, Cuba, Ecuador, El Salvador, Egypt, Haiti, Kenya, Nicaragua, Paraguay, Philippines, South Africa, Togo, Venezuela na steeti Palestine kwadoro.

A nabatara ya na vootu ịrị atọ na atọ na-akwado ya, ebe ịrị na otu na-anọghị (Belgium, Brazil, Croatia, Germany, Iceland, Japan, Republic of Korea, Slovakia, Slovenia na Spain) na vootu atọ nke na-emegide (Australia, Hungary na United Kingdom) dị ka HRC Resolution 39/12[6]

Kọmitii nke Atọ nke Nzukọ Ezumezu[dezie | dezie ebe o si]

N'abalị iri abụọ na anọ n'ọnwa Ọktoba, Kọmitii nke Atọ nke Nzukọ Ezumezu nke UN mere otu ọrụ gọọmentị na-emeghe iji kwurịta atụmatụ UNDROP, ebe ndị nnọchi anya Bolivia, Indonesia, European Union, Cuba na South Africa kwuru okwu. Nkwupụta mkpebi ahụ (A/C.3/73/L.30) gosipụtara na Kọmitii nke Atọ nke Nzukọ Ezumezu nke UN na 8 Nọvemba site n'aka onye nnọchi anya Bolivia na onye nkwado si Cuba, Ecuador, El Salvador, Mongolia, Nicaragua, Paraguay, Portugal, South Africa na Venezuela.[7]

N'abalị iri na itoolu n'ọnwa Nọvemba, akwụkwọ ahụ nwetara nkwado site na Benin, Central African Republic, Chad, Dominican Republic, Egypt, Eritrea, Guinea, Indonesia, Iran, Kazakhstan, Kenya, Liberia, Mali, Niger, Nigeria, Pakistan, Saint Kitts na Nevis, Saint Vincent na Grenadines, Sierra Leone, Somalia, South Sudan, Uganda, United Republic of Tanzania, Zambia na Zimbabwe. E mechara nyefee ya maka ịtụ vootu, nke nsonaazụ ya dị mma: na vootu 119 na-akwado, vootu 7 megide (Australia, Hungary, Israel, New Zealand, Sweden, United Kingdom, United States of America) na ndị na-anọghị na ya[8][9]

Nzukọ Ezumezu nke 73rd Plenary Session[dezie | dezie ebe o si]

Na nzukọ nke iri ise na ise ya na iri na asaa n'ọnwa Disemba afọ 2018, nnọkọ nke iri asaa na atọ nke Nzukọ Ezumezu nke Mba Ndị Dị n'Otu nabatara mkpebi 73/165, nke nwere UNDROP dị ka ihe mgbakwunye, nke mmeghe ya na-agụ:[10][11]

Nzukọ Ezumezu,

Na-anabata nnabata nke Kansụl Na-ahụ Maka Ihe Ndị Ruuru Mmadụ, na mkpebi ya 39/12 nke 28 Septemba 2018,1 nke nkwupụta United Nations na ikike nke ndị ọrụ ugbo na ndị ọzọ na-arụ ọrụ n'ime ime obodo.

  1. Na-anabata nkwupụta United Nations banyere ikike nke ndị ọrụ ugbo na ndị ọzọ na-arụ ọrụ n'ime ime obodo, dịka ọ dị na mgbakwunye na mkpebi a;
  2. Ọ na-akpọ Gọọmentị, ụlọ ọrụ na òtù nke usoro United Nations na ndị otu gọọmentị na ndị na-abụghị gọọmentị ka ha gbasaa nkwupụta ahụ ma kwalite nkwanye ùgwù na nghọta ya zuru ụwa ọnụ.
  3. Ọ rịọrọ odeakwụkwọ ukwu ka ọ tinye ederede nke nkwupụta ahụ na mbipụta ọzọ nke Human Rights: A Compilation of International Instruments.

Tupu nkwekọrịta na nnabata, onye nnọchiteanya nke Switzerland (otu n'ime mba ole na ole na-abụghị ndị na-emepe emepe nke na-eme ntuli aka nke ọma) kwupụtara banyere UNDROP na ọ "na-achọ ichikota ikike nke ndị ọrụ ugbo n'otu akwụkwọ iji mee ka mmata mara banyere ọnọdụ ha. bụ mgbama ndọrọ ndọrọ ọchịchị dị oke mkpa. "[12]

Mba ndị kwadoro ka a nabata ederede a gụnyere Afghanistan, Algeria, Angola, Antigua and Barbuda, Azerbaijan, Bahamas, Bahrain, Bangladesh, Barbados, Belarus, Belize, Benin, Bhutan, Bolivia, Botswana, Brunei, Burundi, Cape Verde, Cambodia, Central African Republic, Chad, Chile, Comoros, Congo, Costa Rica, Cuba, Democratic Republic of the Congo, Djibouti, Dominica, Dominican Republic, East Timor, Ecuador, Egypt, El Salvador, Eritrea, Gabon, Gambia, Ghana, Grenada, Guinea, Guinea-Bissau, Guyana, Haiti, India, Indonesia, Iran, Iraq, Ivory Coast, Jamaica, Jordan, Kazakhstan, Kenya, Kuwait, Kyrgyzstan, Laos, Lebanon, Liberia, Libya, Luxembourg, Madagascar, Malawi, Malaysia, Maldives, Mali, Mauritania, Mauritius, Mexico, Moldova, Monaco, Mongolia, Morocco, Mozambique, Myanmar, Namibia, Nepal, Nicaragua, Niger, Nigeria, North Korea, Oman, Pakistan, Panama, Papua New Guinea, Peru, Philippines, Portugal, Qatar, Rwanda, Saint Kitts and Nevis, Saint Lucia, Saint Vincent and the Grenadines, São Tomé and Príncipe, Saudi Arabia, Senegal, Serbia, Seychelles, Sierra Leone, Solomon Islands, Somalia, South Africa, South Sudan, Sri Lanka, Sudan, Suriname, Switzerland, Syria, Tajikistan, Thailand, Togo, Trinidad and Tobago, Tunisia, Uganda, United Arab Emirates, Tanzania, Uruguay, Uzbekistan, Venezuela, Vietnam, Yemen, Zambia nakwa Zimbabwe.

N'ụzọ dị ịrịba ama, Australia, Guatemala, Hungary, Israel, New Zealand, Sweden, United Kingdom na United States vootu megide nkwupụta ahụ.

Mba ndị gupuru onwe ha gụnyere ndị a: Albania, Andorra, Argentina, Armenia, Austria, Belgium, Bosnia na Herzegovina, Brazil, Bulgaria, Cameroon, Canada, Colombia, Croatia, Cyprus, Czech Republic, Denmark, Estonia, Ethiopia, Fiji, Finland, France, Georgia, Germany, Greece, Honduras, Iceland, Ireland, Italy, Japan, Kiribati, Latvia, Lesotho, Lithuania, Liechtenstein, Malta, Montenegro, Netherlands, North Macedonia, Norway, Palau, Poland, South Korea, Romania, Romania, Russia, Samoa, San Marino, Singapore, Singapore, Slovakia, Ukraine, Ukraine, Vanuatu, Vanu, Vanu, Turkey.

Ihe ndị dị n'ime ya[dezie | dezie ebe o si]

 


"

 

Okwu Mmalite[dezie | dezie ebe o si]

Okwu mbido ahụ na-echeta usoro ihe ndị ruuru mmadụ, ọkachasị:

  • the Charter of the United Nations,
  • the Universal Declaration of Human Rights,
  • the Convention on the Elimination of All Forms of Racial Discrimination,
  • the Covenant on Economic, Social and Cultural Rights,
  • the Covenant on Civil and Political Rights,
  • the Convention on the Elimination of All Forms of Discrimination against Women,
  • the Convention on the Rights of the Child,
  • the International Convention on the Rights of Migrants,
  • relevant conventions of the International Labour Organization,
  • the Declaration on the Right to Development,
  • the Declaration on the Rights of Indigenous Peoples,

Ọ na-ekwuputakwa 2030 Agenda for Sustainable Development, yana iwu mba ụwa dị mkpa, dị ka:

  • Nkwekọrịta ihe ọkụkụ (ITPGRFA),
  • Nkwekọrịta Banyere Biological Diversity
  • na Nagoya Protocol ya na Access to Genetic Resources na Fair and Equitable Sharing of Benefits Na-esite na Ojiji ha.
  • Ntuziaka afọ ofufo nke FAO na Nchịkwa Na-ahụ Maka Nchịkwa nke Ala, Azụmaahịa na Ọhịa n'ihe gbasara Nchebe Nri Mba.
  • Ntuziaka afọ ofufo nke FAO maka ịchekwa obere azụ na-adịgide adịgide n'ihe gbasara nchekwa nri na mkpochapụ ịda ogbenye
  • Ntuziaka afọ ofufo nke FAO iji kwado mmezu na-aga n'ihu nke ikike inweta nri zuru oke n'ihe gbasara nchekwa nri mba.

Nkeji edemede 1, 2, 27 na 28: ndokwa n'ozuzu[dezie | dezie ebe o si]

Nkeji edemede nke mbụ na-akọwa echiche ndị bụ isi, Nkeji edemede nke abụọ wee ruo na nke iri abụọ na asatọ na-elekwasị anya na ọrụ mba n'ozuzu ya, na Nkeji edemede nke ịrị abụọ na asaa depụtara ọrụ nke usoro United Nations na òtù ndị ọzọ na-emekọ ọchịchị.

Nkeji edemede 3: Ịha nhata[dezie | dezie ebe o si]

Nkeji edemede nke nke atọ na-ewebata echiche nke ịha nhata na enweghị ịkpa ókè n'etiti ndị ọrụ ugbo na ndị ọzọ na-arụ ọrụ n'ime ime obodo.

Nkeji edemede 4: ụmụ nwanyị[dezie | dezie ebe o si]

Nkeji edemede nke anọ na-echeta ọrụ dị mkpa ụmụ nwanyị na-arụ n'ime ime obodo, ma na-akpọ maka ịkpa ókè ọ bụla megide ụmụ nwanyị, nguzozi nwoke na nwanyị, na itinye aka na itinye aka ụmụ nwanyị na ọkwa niile.

Nkeji edemede 5 na 18: ikike okike[dezie | dezie ebe o si]

Nkeji edemede nke ise na-elekwasị anya na ikike ndị ọrụ ugbo nwere ịnweta ihe onwunwe okike, gụnyere ihe onwunwa mkpụrụ ndụ ihe nketa, na ịnụ ụtọ ụzọ maka mmepe, yana ọkachasị mmepe na-adịgide adịgide. Nkeji edemede nke ịrị na asatọ na-akwado ya site n'inye ikike pụrụ iche maka gburugburu ebe dị ọcha, dị nchebe, na nke dị mma maka ndị niile na-arụ ọrụ ma na-ebi n'ime ime obodo.

Nkeji edemede 6, 7, 8 na 9: nnwere onwe na ikike obodo na nke ndọrọ ndọrọ ọchịchị[dezie | dezie ebe o si]

Akụkụ a nke nkwupụta ahụ na-ekwu maka ikike ndụ, nchekwa nke ndị mmadụ kamakwa nnwere onwe nke ịgagharị, nnwere onwe echiche, echiche na nkwupụta, yana nnwere onwe mkpakọrịta

Nkeji edemede 10, 11 na 12: ikpe ziri ezi[dezie | dezie ebe o si]

Nkeji edemede 10, 11 na 12 na-elekwasị anya na ikike itinye aka, ikike ozi, na ikike ikpe ziri ezi, gụnyere ịnweta ikpe ziri ezi.

Nkeji edemede 13, 14 na 16: ikike ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

Isiokwu abụọ a na-ekwu maka ikike ịrụ ọrụ na ikike ịrụ ọrụ n'ọnọdụ dị nchebe na nke dị mma, na ọnọdụ ọrụ kwesịrị ekwesị. Nkeji edemede 16 na-akwado, ma na-elekwasị anya na ikike inweta ezigbo ego, na ikike ịhọrọ na ịnọgide na-enwe ihe onwunwe, na ụzọ mmepụta ahọrọ.

Nkeji edemede 15: ikike nri[dezie | dezie ebe o si]

Nkeji edemede 15 na-enyocha otu n'ime isi arịrịọ nke ndị ọrụ ugbo kemgbe ọtụtụ afọ: ikike nri, nchekwa nri na ọbụbụeze nri.

Nkeji edemede 17: ikike inwe ala[dezie | dezie ebe o si]

Nkeji edemede 19: ikike inwe mkpụrụ[dezie | dezie ebe o si]

Nkeji edemede 20: ikike maka ụdị dị iche iche[dezie | dezie ebe o si]

Nkeji edemede 21: ikike inwe mmiri na usoro mmiri dị ọcha[dezie | dezie ebe o si]

Nkeji edemede 22 na 23: ikike ahụike na nchekwa ọha na eze[dezie | dezie ebe o si]

Isiokwu a na-ekwuputasi ike gbasara ikike onye ọ bụla nwere ịnụ ụtọ ụkpụrụ kachasị elu nke ahụike anụ ahụ na nke uche (ikike ahụike), ma gụnye ihe ụfọdụ dịka ntụle maka ọgwụ ọdịnala.

Nkeji edemede 24: ikike ụlọ[dezie | dezie ebe o si]

Nkeji edemede 25: ikike agụmakwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

Nkeji edemede 26: ikike ọdịnala, ihe ọmụma ọdịnala na ngosipụta ọdịnala ọdịnala[dezie | dezie ebe o si]

Isiokwu a na-elekwasị anya n'akụkụ mmekọrịta mmadụ na ibe ya, ọkachasị ihe ọmụma ọdịnala na ihe nketa ọdịnala na omenala.

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

Njikọ dị n'ime[dezie | dezie ebe o si]

  • Ihe ndị ruuru mmadụ
  • Kansụl Na-ahụ Maka Ihe Ndị Ruuru Mmadụ nke Mba Ndị Dị n'Otu
  • Ikike nke ụmụ amaala
  • Ikike inweta nri
  • Nkwekọrịta Plant nke FAO (ITPGRFA)
  • Mgbanwe nke ndị ọrụ ugbo
  • Site na Campesina
  • Afọ Iri nke Ọrụ Ugbo Ezinụlọ nke Mba Ndị Dị n'Otu

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

Ihe edeturu na Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. UN News. "Bachelet da la bienvenida a la nueva declaración de la ONU para proteger a los campesinos", United Nations, 18 December 2018. Retrieved on 6 May 2020. (in es)
  2. Wise (2019-01-18). The United Nations backs seed sovereignty in landmark small-scale farmers’ rights declaration | Greenbiz (en). GreenBiz. Retrieved on 2023-04-02.
  3. "Declaration of Rights of Peasants ‐ Women and Men. Peasants of the World need an International Convention on the Rights of Peasants", Via Campesina, 2008. Retrieved on 5 May 2020.
  4. Geneva Academy of International Humanitarian Law and Human Rights: Project: The Rights of Peasants (Started in May 2008), 2008–2020.
  5. See Geneva Academy of International Humanitarian Law and Human Rights's page on the UNDROP negotiation project
  6. Press release (28 September 2018). UN Human Rights Council passes a resolution adopting the peasant rights declaration in Geneva. viacampesina.org. La Via Campesina. Retrieved on 6 May 2020.
  7. Promotion and protection of human rights: human rights questions, including alternative approaches for improving the effective enjoyment of human rights and fundamental freedoms (Report of the Third Committee) A/73/589/Add.2
  8. "UNITED NATIONS: Third Committee approves the UN Declaration on the Rights of Peasants and Other People Working in Rural Areas", Via Campesina, 20 November 2018. Retrieved on 5 May 2020.
  9. UNGA Third Committee voting record on A/C.3/73/L.30
  10. A. Wise. "UN Backs Seed Sovereignty in Landmark Peasants' Rights Declaration", Resilience, 24 January 2019. Retrieved on 5 May 2020.
  11. OHCHR (18 December 2018). UN Human Rights Chief welcomes adoption of the United Nations Declaration on the Rights of Peasants. Retrieved on 5 May 2020.
  12. General Assembly official records, 73rd session: 55th plenary meeting, Monday, 17 December 2018, New York. United Nations Digital Library. United Nations. Retrieved on 6 May 2020.