Jump to content

Afrapix

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Afrapix
photo agency, artist collective
Oge/afọ mmalite1982 Dezie
ụdị ọrụ yadocumentary photography Dezie
onye hiwereCedric Nunn, Paul Weinberg, Omar Badsha Dezie
mba/obodoSouth Africa Dezie
onye nlereranyaapartheid Dezie
dissolved, abolished or demolished date1991 Dezie
kọwara na URLhttp://www.tate.org.uk/learn/online-resources/glossary/a/afrapix Dezie

Afrapix bụ ụlọ ọrụ mkpokọta nke onye na-amu amu na ndị na-ese foto ọkachamara bụ ndị megidere Apartheid na South Africa wee dekọọ South Africa na 1980s. E hiwere otu a na 1982 wee gbazere onwe ya na 1991.

Banyere Afrapix[dezie | dezie ebe o si]

Ndị otu ya bụ ndị bụ ndị ojii na ndị ọcha kwadoro Afrapix n'onwe ya. Ndị otu ahụ nwetara nzaghachi mba na mba ụwa, dịka ejiri foto ha mee ihe n'ofe ụwa. Oxfam ji foto nke ọtụtụ ndị otu Afrapix sere mee ihe atụ nke akwụkwọ 1990 ha bụ 'Anyị na-eti mkpu maka ala anyị: Ndị ọrụ ugbo na South Africa', na ụfọdụ foto Afrapix na-ejikwa ya na 'Front Line Africa: The Right to a Future' (1990) nke Oxfam. . Ndị otu Afrapix sere foto nke ha ma mekwara nkuzi n'ime obodo ndị isi ojii gbadoro anya na foto na ịgụ akwụkwọ site na nka. Ndị otu Afrapix kesara ihe ọmụma nka nka mgbe ha na-adụ ndị mmadụ ọdụ na mpaghara ndị a.

Dị ka a maara oge ahụ dị ka "afọ mgba," foto na ọrụ ndị a na-emepụta site na Afrapix ka akpọrọ "foto ọgụ." Ọtụtụ n'ime ndị na-ese foto na-ewere onwe ha dị ka ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị ma ọ bụ nwee atụmatụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ma rụọ ọrụ iji mee ka ndị mmadụ mara banyere ihe ọjọọ nke apartheid. Ndị na-ese ihe dị iche iche nke Afrapix kwetara na ha bụ otu na-arụ ọrụ megide ịkpa ókè agbụrụ, mana na mkpali ha sitere n'ebe dị iche iche.

Ọtụtụ n'ime ihe onyonyo a bụ ngagharị iwe ma ọ bụ ngagharị iwe, ihe gbasara obi ọjọọ ndị ọchịchị, na mpaghara ndị dara ogbenye. Kylie Thomas na-atụ aro na akụkọ ihe mere eme nke foto foto mmekọrịta ọha na eze n'oge Afrapix nwere ike ịdị mgbagwoju anya na ihe dị iche iche karịa ka a na-atụ aro ya, karịsịa mgbe a na-enyocha ọrụ ndị inyom na-ese foto dị ka Gille De Vlieg [1] na Gisèle Wulfsohn. [2] [3]

A na-enweta usoro iheomume zuru oke nke Afrapix na webụsaịtị SA History Online. [4]

Ụkpụrụ na ebumnobi[dezie | dezie ebe o si]

Paul Weinberg, otu n'ime ndị rụpụtara Afrapix, kwuru na Afrapix chọrọ ịbụ "ụlọ ọrụ na ọbá akwụkwọ foto na ịkwalite foto akwụkwọ" (lee 'Art and the End of Apartheid', Peffer, 2009, p. 254) ma tinyekwa nke a na ọnọdụ nke ụbọchị ahụ:

foto enweghị ike ịgba alụkwaghịm na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, mmekọrịta ọha na eze na-agba anyị gburugburu kwa ụbọchị. Dị ka ndị na-ese foto, a na-ejide anyị nke ukwuu na usoro ndị ahụ-anyị abụghị ihe eji eme ihe kama anyị na-ekere òkè n'ụzọ anyị họọrọ ime nkwupụta anyị. [5]

Ndị otu[dezie | dezie ebe o si]

Joseph Alfers, Peter Auf de Hyder, Omar Badsha, Steve Hilton Barber, Gille de Vlieg, Graham Goddard, Dave Hartman, Lesley Lawson, Chris Ledochowski, John Liebenberg, Herbert Mabuza, Humphrey Phakade "Pax" Magwaza, Kentridge Matabatha, Rafique Mayet, Mxolise Mayo, Vuyi Lesley Mbalo, Peter McKenzie, Roger Meintjies, Eric Miller, Santu Mofokeng, Deseni Moodliar, Cedric Nunn, Billy Paddock, Biddy Partridge, Myron Peters, Jeeva Rajgopaul, Wendy Schwegmann, Cecil Sols, Guy Tillida Weinberg, Gisèle Wulfsohn, Anna Zieminski

Esemokwu[dezie | dezie ebe o si]

Ndị na-ese foto na-etinye onwe ha n'ihe ize ndụ oge ọ bụla ha na-arụ ọrụ, n'ihi na ndị isi nwere ike tie ha ihe ma ọ bụ ọbụna gbaa ha.

Mgbe ha na-arụ ọrụ n'ime obodo, a na-ejichi ọrụ ha mgbe ụfọdụ. A kwakọrọwo ụlọ ọrụ ụfọdụ ndị otu Afraix. Ndị uweojii na-ahụ maka nchekwa mere ka ọnọdụ sie ike. Enwere ike ijide ndị na-ese foto n'ụzọ iwu kwadoro.

Ebe ọ bụ na e nweghị otu onye ma ọ bụ ndị na-elekọta Afrapix, e nwere ọdịiche dị iche iche nke echiche na echiche n'etiti ndị otu ahụ. N'ihi nke a, esemokwu mere na n'ikpeazụ kewaa n'etiti akụkụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị na akụkụ akwụkwọ akụkọ nke onye ọ bụla, nke a ga-emesị kpọọ Southlight .

Enwekwara ọtụtụ nkatọ maka mmegharị Afrapix. Ụfọdụ ndị chere na otu a gosiri na ndị isi ojii Africa enweghị ike. Ndị na-ese foto Afrapix dị iche iche n'onwe ha kwuru na ọ dị ha ka a na-arụgide ha imezu echiche efu site na onyonyo ha.

Ihe oru ngo[dezie | dezie ebe o si]

  • Omar Badsha, ed. South Africa: Obi agbachiri agbachi: Essays. Cape Town: Ụlọ ọrụ mgbasa ozi; New York: Norton, 1986. . [n 1]
  • Omar Badsha et al, ed. N'ofe mgbochi: Nguzogide ewu ewu na South Africa: Foto nke ndị foto South Africa iri abụọ. New York: Aperture, 1989. ISBN 0-89381-375-3 .
  • Victor Levie, ed. De Verborgen igwefoto: Zuidafrikaanse fotografie aan de censuur ontkomen = Igwefoto ezoro ezo: Foto South Africa gbanarị na nyocha. Amsterdam: Stichting CASA, 1989. ISBN 9035107411 .
  • Wendy Davies, Anyị na-ebe akwa maka ala anyị: Ndị ọrụ ugbo na South Africa . Oxfam 1990. ISBN 0-85598-143-1
  • Susannah Smith, Front Line Africa: ikike maka ọdịnihu . Oxfam 1990. ISBN 0-85598-103-2

Ihe ndetu[dezie | dezie ebe o si]

  1. Four photographs from this are shown here.

Ntụaka[dezie | dezie ebe o si]

ya. Ndị otu ahụ nwetara nzaghachi mba na mba ụwa, dịka ejiri foto ha mee ihe n'ofe ụwa. Oxfam ji foto nke ọtụtụ ndị otu Afrapix sere mee ihe atụ nke akwụkwọ 1990 ha bụ 'Anyị na-eti mkpu maka ala anyị: Ndị ọrụ ugbo na South Africa', na ụfọdụ foto Afrapix

  1. Kylie Thomas, "Wounding apertures: Violence, affect and photography during and after apartheid", Kronos 38 (2012).
  2. Annabelle Wienand, "Portraits, publics and politics: Gisele Wulfsohn's photographs of HIV/AIDS, 1987–2007", Kronos 38 (2012).
  3. "Afrapix timeline 1978–1991", South Africa History Online.
  4. Afrapix timeline 1978 - 1991 | South African History Online. Archived from the original on 1 November 2013. Retrieved on 17 February 2014.
  5. Quoted by Paul Weinberg, South Africa through the Lens: Social Documentary Photography, Braamfontein, S. A.: Ravan Press 1983. via Krantz, David L. Politics and Photography in Apartheid South Africa. History of Photography, Volume 32, Number 4. Winter 2008. Retrieved 9 May 2013.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]