Agba nke Castile

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Ebe a na-ere ncha Castile.

[1]Ncha castile bu ncha eji mmanu olive Mee Siri Ike nke emere n'udi oyiyi nke mbidoro na Castile region di na Spain.

Mmiri mmiri Castile ncha

Akụkọ ihe mere eme[dezie | dezie ebe o si]

Ncha Castile bidoro kemgbe Levant, ebe ndi na eme ncha Aleppo mere ya ka osi ike nke mmanu olive na laurel Maka millennia. [2]

[3] na-ekwere na Ndị Agha Ntụte weghachiri ncha Aleppo na Europe na narị afọ nke iri na otu, dabere na nkwupụta na ncha mbụ e mere na Europe bụ mgbe Agha ntụte gasịrị, mana n'eziokwu, ndị Gris maara banyere ncha na narị afọ mbụ AD na Zosimos nke Panopolis kọwara ncha na ime ncha na c. 300 AD. Mgbe Agha Ntụte gasịrị, mmepụta nke ncha a gbasaa na mpaghara Mediterenian dum.

Ndị na-eme ncha n'oge mbụ n'ógbè Mediterenian enweghị ike ịnweta mmanụ laurel n'ụzọ dị mfe, ya mere wepụrụ ya na usoro ha, si otú a mepụta ncha mmanụ oliv nke a maara ugbu a dị ka ncha Castile.A na-akpọ ncha Castile n'ihi na e mepụtara ya n'ụzọ dị ukwuu na mpaghara nke Crown of Castile, ebe a na-ebupụ ya n'ọtụtụ ebe na Europe, ọkachasị n'oge Oge Ọgbara Ọhụrụ. Ọ bụ ezie na Crown of Castile abụghị naanị onye na-emepụta ụdị ncha a, ọ bụ onye na-eme ya nke ọma.

Na narị afọ nke iri na asaa, ncha ahụ kpatara esemokwu na England, ebe ọ bụ na ọ nọchiri ncha a na-akpọghị aha mgbe ndị na-emepụta ncha Katọlik nke Spain zụrụ naanị ncha ahụ n'aka gọọmentị Carolinian na-enweghị ego. Njikọ ya na Katọlik mere ka e guzobe mkpọsa mmekọrịta ọha na eze, na-egosi ụmụ nwanyị na-asa ákwà na-egosi etu ncha mpaghara si dị irè karịa ncha Castile. Ịre ụlọ ọrụ ndị Katọlik na Protestant England kpatara nnukwu ọgba aghara, na-ejedebe na ụlọ ọrụ ncha Castile mechara wepụ ya. [4]

Mbubata nke "Castile ncha" site na -" data-linkid="35" href="./Antwerp" id="mwMw" rel="mw:WikiLink" title="Antwerp">Antwerp pụtara na akwụkwọ ọdụ ụgbọ mmiri London nke 1567-1568, [5] ọ bụ ezie na Oxford English Dictionary enweghị ntụaka maka "Castiles ncha" tupu 1616. [6]'isiokwu ya "Akụkọ dị mkpirikpi nke ncha", John Hunt na-ekwusi ike na barilla (ụdị sodium_carbonate" id="mwOw" rel="mw:WikiLink" title="Sodium carbonate">sodium carbonate na-adịghị ọcha nke a na-enweta site na ntụ nke osisi halophyte nke nwere sodium dị elu) ejiri mmanụ oliv dị n'ógbè ahụ sie ya, kama ịta.

Ịtinye saline na mmanya a na-esi esi mere ka ncha ahụ na-lye n'elu mmiri, ebe onye na-esi ncha nwere ike iwepụ ya, na-ahapụ mmiri na-adịghị ọcha ka ọ kwụsị. Ọ bụ ezie na ncha Aleppo na-adịkarị akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ, nke a mepụtara ihe nwere ike ịbụ ncha ọcha mbụ siri ike, nke siri ike ka ọ na-akawanye nká, n'enweghị ịhapụ ọcha ya, na-emepụta jabón de Castilla.

Ndị na-ere ọgwụ maara ngwaahịa ahụ site na aha Latin nke sapo hispaniensis (nri Spanish) ma ọ bụ nke sapo castilliensis (nru Castilian). [1]

Ụfọdụ ndị na-emepụta ihe akọwapụtara ncha Castile ka o jiri obere ma ọ bụ enweghị mmanụ oliv. Nke [7] na-eme ka ndị na-ere ezigbo ncha mmanụ oliv ghara ịdị mma.

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 Soap (data) from Pharmaceutical-journal.com. Retrieved Oct 2014.
  2. Aleppo Soap, The True Natural Soap. Natural Cosmetic News. Archived from the original on 2012-09-02. Retrieved on 9 July 2012.
  3. Partington (1960). A history of Greek fire and gunpowder, Johns Hopkins paperbacks, Cambridge: Heffer. ISBN 0-8018-5954-9. Retrieved on 25 May 2015. 
  4. Gregg (1981). King Charles I. London: Dent. ISBN 9780460044370. OCLC 9944510. 
  5. The Port and Trade of Early Elizabethan London: documents. London Record Society. Retrieved on 25 May 2015.
  6. Hunt (December 1999). "A Short History of Soap". The Pharmaceutical Journal 263 (7076): 985–989. Retrieved on 24 June 2021. 
  7. Dolen "A Coconut is not an Olive"