Agnetha Chelimo
| Ụdịekere | nwanyị |
|---|---|
| Mba o sị | Kenya |
| Obodo maka egwuregwu | Kenya |
| Aha enyere | Agnetha |
| Ụbọchị ọmụmụ ya | 28 Mee 1974 |
| Asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye aka | English |
| Ọrụ ọ na-arụ | racewalker |
| Ụdị egwuregwu | track and field, egwuregwu |
| So na | 1987 All-Africa Games, 1991 All-Africa Games |
| Medal record | ||
|---|---|---|
| Women's athletics | ||
| Representing Templeeti:KEN | ||
| All-Africa Games | ||
| 1987 Nairobi | 5000 m walk | |
| 1991 Cairo | 5000 m walk | |
| African Championships | ||
| 1989 Lagos | 5000 m walk | |
| 1990 Cairo | 5000 m walk | |
Agnetha Chelimo (amuru 28 Mee 1974) bu onye Kenya n'oge gara aga. Ọ bụ onye mmeri ugboro anọ n'Africa na ọzụzụ.
Ọrụ
[dezie | dezie ebe o si]Mgbe ọ dị afọ iri na ụma ọ duru mmepe nke ịgba ọsọ ụmụ nwanyị na Africa. Na iri na atọ ọ bụ onye nrite ọla edo n'asọmpị 5000 nke ụmụ nwanyị izizi na 1987 All-Africa Games, n'ihu ndị egwuregwu Kenya abụọ ọzọ. Ọ laghachiri afọ anọ ka e mesịrị iji nweta aha nke abụọ, gụchara ọtụtụ sekọnd n'ihu onye Kenya ibe ya bụ Grace Karimi na Dounia Kara nke Algeria, bụ onye ga-anọchi ya na 1995.
Ọ bụkwa onye na-ebute ụzọ n'ịkwalite mmemme n'asọmpị asọmpi Afrịka, wee merie mbipụta nke abụọ na nke atọ nke 5000. m ije asọmpi na 1989 na 1990.
Ọ banyere 5000 M na-eje ije na 1988 World Junior Championships na egwuregwu wee tinye nke iri na atọ. N'agbata 1986 na 1991 ọ meriri aha mba Kenya ise n'ịgba ọsọ ọsọ.
Asọmpi mba ụwa
[dezie | dezie ebe o si]| Year | Competition | Venue | Position | Event | Notes |
|---|---|---|---|---|---|
| 1987 | All-Africa Games | Nairobi, Kenya | 1st | 5000 m walk | 25:38.91 GR |
| 1989 | African Championships | Lagos, Nigeria | 1st | 5000 m walk | 26:36.18 |
| 1990 | African Championships | Cairo, Egypt | 1st | 5000 m walk | 25:45.2 CR |
| 1991 | All-Africa Games | Cairo, Egypt | 1st | 5000 m walk | 24:25.00 GR |
Aha obodo
[dezie | dezie ebe o si]- Asọmpi egwuregwu Kenya
- 5000m ije ije: 1986, 1987, 1988
- 10,000m ije ije: 1989, 1991
Ntụaka
[dezie | dezie ebe o si]ọ duru mmepe nke ịgba ọsọ ụmụ nwanyị na Africa. Na iri na atọ ọ bụ onye nrite