Ahwai language
| Ahwai indùn, hanyeŋ, ìʃákárá | ||
|---|---|---|
| Spoken in: | — | |
| Region: | — | |
| Total speakers: | 15,000 | |
| Language family: | Nnijer–Kongo Atlantic–Congo Benue–Congo Plateau Ahwai | |
| Language codes | ||
| ISO 639-1: | none | |
| ISO 639-2: | — | |
| ISO 639-3: | nfd | |
| Note: This page may contain IPA phonetic symbols in Unicode. | ||
| Nandu | |
|---|---|
| Person | aner andùn |
| People | bener andùn |
| Language | indùn |
| Ningon | |
|---|---|
| Person | anyeŋ |
| People | banyeŋ |
| Language | hanyeŋ |
| Tari | |
|---|---|
| Person | kùʃákárá |
| People | úʃàkárá |
| Language | ìʃákárá |
Ahwai, nke a na-akpọkwa asụsụ ndị Ndunic (nke bụbu Nandu-Tari), bụ ụyọkọ asụsụ Plateau nke a na'ebe ndịda ọdịda anyanwụ nke Fadan Karshi na Sanga LGA, Kaduna State, Nigeria. Ọtụtụ obodo nta dị na ala Ugwu Ahwai na Kaduna Steeti.[1]
Olumba
[dezie | dezie ebe o si]E nwere olumba atọ a na-aghọta ibe ha:
- Ndun (Nandu), a na-asụ ya na ndịda ọdịda anyanwụ nke Ugwu Ahwai.
- Nyeng (Ningon), nke a na-asụ n'ebe ugwu ọdịda anyanwụ nke Ugwu Ahwai. Nke mbụ edere na 2003.
- Shakara (Tari), nke a na-asụ n'ebe ndịda ọwụwa anyanwụ nke Ugwu Ahwai.
Blench (2008) kewara ha dị ka asụsụ Ndunic dị iche iche. Otú ọ dị, n'otu afọ ahụ, Ethnologue jikọtara ha dị ka otu asụsụ.
Ahwai bụ okwu a na-akọwa onwe ya nke a na-eji egosiputa ndị na-asụ asụsụ Ndunic atọ ahụ.
Ndun
[dezie | dezie ebe o si]A makwaara Ndun site na aha Hausa Nandu. Obodo nta Ndun bụ Ànkpòŋ, Anfufalǐm, Ŋ̀bòk, Ànkàrà, Bányìn, na Ungwar Rimi.[2]
N'ime obodo Nince, Kaduna Steeti, ndị Nadeji (Nince) niile akwagala Ndun. Asụsụ Nadej ka na-enweghị akwụkwọ.[3]
Nyeng
[dezie | dezie ebe o si]Ihe dị ka mmadụ 2,000 na-asụ Nyeng na Adu na obodo nta ndị ọzọ dị na Kaduna Steeti, Naịjirịa. Ndị Nyeng na-ebibu n'ugwu nke siyal n'afọ. Taa, obodo ha bụ:[4]
| Aha Nyeng | Aha Hausa |
|---|---|
| Adu | Ningon Kirya |
| Mgbasa ozi | Ungwan Giginya |
| Pok Kyɔ́ | Ungwan Dakaci |
| Ungwan Rimi | Ningon Titi |
Roger Blench na Barau Kato chịkọtara ndepụta okwu nke Nyeng na 2003.
Shakara
[dezie | dezie ebe o si]Ebe obibi ndị Shakara bụ Jije Fyal, Nggwakum, Akayi, Apɔhɔt, Telehwe, Kobo, Koba, Nggwa Dauda, Nggwa Mangoro, Nggwa Igyan, Barib, na mbụ Nggwa Yiri (nke a na-ebighị ugbu a).[5]
Aha na ebe
[dezie | dezie ebe o si]N'okpuru ebe a bụ ndepụta nke aha asụsụ Ndunic, ọnụ ọgụgụ mmadụ, na ebe sitere na Blench (2019).[6]
| Asụsụ | Ìgwè | Asụsụ ndị ọzọ | Aha onwe onye maka asụsụ | Nkọwa okwu) | Aha ndị ọzọ (dabere na ebe) | Aha ndị ọzọ maka asụsụ | Ndị ọkà okwu | Ebe ndị a nọ |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Ìgwè Ndun-Nyeng-Shakara | Ndun-Nyeng-Shakara | Ahwai [aha a nabatara n'oge na-adịbeghị anya maka asụsụ atọ ahụ] | ||||||
| Ndun | Ndun-Nyeng-Shakara | Nandu | ||||||
| Nyeng | Ndun-Nyeng-Shakara | Ningon | ||||||
| Shakara | Ndun-Nyeng-Shakara | ìShákárá | Ogologo oge a. UShákárá | Tari | Shakara 3000 (Blench est. 2003) | Kaduna Steeti, ahịrị obodo nta 7 km. n'ebe ọdịda anyanwụ nke Mayir n'okporo ụzọ Fadan Karshe-Wamba |
Ebe e si nweta ya
[dezie | dezie ebe o si]- ↑ Roger Blench: Ndunic materials
- ↑ Blench, Roger M. 2007. The Ndun language of Central Nigeria and its affinities.
- ↑ Blench, Roger M. 2012. Akpondu, Nigbo, Bəbər and Nisam: moribund or extinct languages of central Nigeria Babur.
- ↑ Blench, Roger M. 2006. The Nyeng language of Central Nigeria and its affinities.
- ↑ Blench, Roger. 2014. The Shakara (Tari) language of Central Nigeria and its affinities.
- ↑ Blench (2019). An Atlas of Nigerian Languages, 4th, Cambridge: Kay Williamson Educational Foundation.
- [Ihe e dere n'ala ala peeji] Nnyocha proto-Plateau. Ihe odide.
- Njikọ Ethnologue nke Ndunic