Anton Kannemeyer

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Anton Kannemeyer
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịSouth Africa Dezie
Aha enyereAnton Dezie
aha pseudonymJoe Dog Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya30 Ọktoba 1967 Dezie
Ebe ọmụmụCape Town Dezie
ŃnàJohn Christoffel Kannemeyer Dezie
nwanneLorcan White Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụonye ese, comics artist, printmaker Dezie
onye were ọrụUniversity of the Witwatersrand, University of Cape Town Dezie
nọchitere anya yaJack Shainman Gallery Dezie
Nwere ọrụ na mkpokọtaMuseum of Modern Art, San Francisco Museum of Modern Art Dezie
ikike nwebiisinka dị ka onye okikeỌrụ nwebiisinka chekwara Dezie

  Anton Kannemeyer (amụrụ n'afọ 1967) bụ onye na-ese ihe ọchị na South Africa, onye na-eji aha Joe Dog eme ihe mgbe ụfọdụ. Kannemeyer akụziwo na Mahadum Pretoria, Technikon Witwatersrand, ọ bụkwa onye nkuzi dị elu na Mahadim Stellenbosch.[1][2]

Akụkọ ndụ[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Anton Kannemeyer na Cape Town. Ọ gụrụ ihe osise na eserese n'ụlọ akwụkwọ Stellenbosch, ma nweta nzere Master of Arts na ihe osise mgbe ọ gụsịrị akwụkwọ.[3] Ya na Conrad Botes, ha guzobere magazin Bitterkomix na 1992 ma bụrụ ndị a na-asọpụrụ maka nguzo ya na ọchị ọjọọ. A katọrọ ya maka iji "ihe oyiyi mkparị, nke ịkpa ókè agbụrụ".[4] Kannemeyer n'onwe ya kwuru na ọ na-enweta "ọtụtụ akwụkwọ ịkpọasị site n'aka ndị ọcha Afrikaners".[2]

Ọrụ ya na-agbagha onyinyo siri ike nke ndị Afrikaners na-akwalite n'okpuru ịkpa ókè agbụrụ, ma gosipụta ndị Afrikaners nwere mmekọahụ na-adịghị mma ma na-emebi ndị Afrikaans ha.[5] A na-ekwu maka Xenophobia, akụkụ nke "Alphabet of Democracy" ya, na-egosi Ernesto Nhamwavane, onye Mozambik kwagara mba ọzọ nke a gbara ọkụ na Johannesburg n'afọ 2008.[6] Ụfọdụ n'ime ọrụ Kannemeyer na-ekwu maka nsogbu nke mmekọrịta agbụrụ na ọchịchị onye kwuo uche ya, site n'iji ụdị egwuregwu Hergéz, ya bụ, site na Tintin na Congo.[7][8] Na "Pappa in Afrika", Tintin ghọrọ onye ọcha Afrịka, nke e gosipụtara ma ọ bụ dị ka onye ọcha na-emegide onwe ya ma ọ bụ dịka onye ọcha na-ahụ maka ịkpa ókè agbụrụ n'Afrịka. N'ime ihe ọchị a, ndị ọcha dị elu, ndị gụrụ akwụkwọ na ndị mepere emepe, ndị isi ojii bụ ndị obi ọjọọ na ndị nzuzu.[9] Na "Peekaboo", nnukwu ọrụ acrylic, onye ọcha Afrịka na-awụli elu na egwu ka onye isi ojii na-ewepụ isi ya n'ime ọhịa na-eti mkpu 'peekaboo!' na-adịghị emerụ ahụ.[10] A kọwaala ihe nkiri a na-akpọ "The Liberals" dị ka mwakpo megide egwu ndị ọcha, nkwenye na izi ezi ndọrọ ndọrọ ọchịchị: otu ìgwè ndị isi ojii a na-amaghị aha ha (ndị yiri golliwogs) na-achọ idina nwanyị ọcha n'ike, onye na-akpọ ndị mwakpo ya "ndị ikom nwere nsogbu n'akụkọ ihe mere eme".[4]

Akwụkwọ ọgụgụ[dezie | dezie ebe o si]

  • The Big Bad Bitterkomix Handbook (2006)
  • Egwu nke Black Planet (2008)
  • Bitterkomix 15 (2008)
  • Alphabet nke ọchịchị onye kwuo uche ya (2010)
  • Pappa na Afrika (2010)
  • Bitterkomix 16 (2013)
  • Bitterkomix 17 (2016)

Ebensidee[dezie | dezie ebe o si]

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]