April Carter

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
April Carter
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịObodoézè Nà Ofú Dezie
Aha enyereApril Dezie
aha ezinụlọ yaCarter Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya22 Novemba 1937 Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya2022 Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụuniversity teacher Dezie
onye were ọrụCoventry University Dezie
Ọrụ ama amaThe Political Theory of Anarchism, Direct Action and Democracy Today Dezie

April Carter (amụrụ na 22 Nọvemba 1937) bụ onye na-eme udo na Britain.[1] Ọ bụ onye nkuzi ndọrọ ndọrọ ọchịchị na mahadum Lancaster, Somerville College, Oxford na Queensland, ọ bụkwa Fellow na Stockholm International Peace Research Institute site na 1985 ruo 1987. Ọ bụ ugbu a Honorary Research Fellow nke Centre for Peace and Reconciliation Studies, Mahadum Coventry, na 'onye nchịkọta akụkọ dị elu' na board nchịkọta akụkọ mba ụwa maka International Encyclopedia of Peace nke Oxford University Press (New York) bipụtara.

April Carter na-arụ si ọrụ ike na ngagharị nke nuklia na Britain na ngwụcha afọ 1950 na mmalite afọ 1960, ọ bụ odeakwụkwọ nke Kọmitii Na-ahụ Maka Ọrụ Nkwado Maka Agha Nuklia na Mee 1958 (mgbe ọ haziri Aldermaston March mbụ), ma tinye aka na nnupụisi obodo na mmalite nke ụlọ ọrụ nuklia. N'afọ 1961 ọ bụ onye nhazi Europe maka San Francisco na Moscow March nke US kọmitii maka Nonviolent Action haziri, na 1961-62 bụ osote onye nchịkọta akụkọ na Peace News nke mba ụwa. N'oge mmechi omume nke nuklia nke afọ 1980 ọ bụ onye otu Alternative Defence Commission, nke bipụtara nyocha nke nhọrọ nchebe na-abụghị nuklia maka Britain na Defence Without the Bomb (Taylor na Francis, 1983)

Ọrụ ndị dị mkpa[dezie | dezie ebe o si]

  • The Political Theory of Anarchism (Harper & Row, 1971)
  • Ikike na Ọchịchị Onye kwuo uche ya (Routledge & Kegan Paul PLC, 1979)
  • ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke ikike ụmụ nwanyị (Longman, 1988)
  • Ihe ịga nke ọma na ọdịda na Arms Control Negotiations]] (Stockholm International Peace Research Institute monographs) (Oxford University Press, 1989)
  • Peace Movements (Longman, 1992)
  • The Political Theory of Global Citizenship (Routledge, 2001 na 2006 na akwụkwọ mpịakọta).  ISBN 978-0-415-16954-7 & ISBN 9 78-0-415-39944-9
  • Direct Action na Democracy Today (Polity Press, 2004).  ISBN 978-0-76-245936-0
  • Ike na Mgbanwe ndọrọ ndọrọ ọchịchị: Isi Isi Okwu na Echiche (Routledge 2012)
  • A Guide to Civil Resistance: Mpịakọta nke mbụ: A Bibliography of People Power and Nonviolent Protest (Green Print, 2013)
  • A Guide to Civil Resistance: Mpịakọta nke abụọ: A Bibliography of Social Movements and Nonviolent Action (Green Print, 2015)

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  • Ndepụta nke ndị na-eme udo

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. April Carter. Women in Peace. Retrieved on 18 January 2019.