Asụsụ Banyun

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Asụsụ Banyun
asụsụ
obere ụdị nkeSenegambian Dezie
mba/obodoGuinea-Bissau, Senegal Dezie
ụmụ amaala kaBainuk people Dezie
ụdị asụsụsubject–verb–object Dezie

 

'BaNyun' (Banyum), Nyun, ma ọ bụ Bainouk, bụ ụyọkọ asụsụ Senegambia nke Senegal na Guinea-Bissau.

Asụsụ [1] Bagnoun, Banhum, Banyung na Bainuk, Banyuk; aha ndị ọzọ bụ Elomay ~ Elunay; maka ụdị Gunyaamolo Ñuñ ma ọ bụ Nyamone, na maka Gunyuño Guñuun ma ọ bụ Samik. Ndị [2]-asụ ya na-akpọ asụsụ ahụ gu-jaaxər.

Lee Baïnounk Gubeher maka ụdaolu nke asụsụ yiri ya, mgbe ụfọdụ a na-eche na ọ bụ olumba Banyum.

Ụdị dị iche iche[dezie | dezie ebe o si]

E nwere ụdị atọ nke Banyun: Baïnouk-gunyaamolo, Baïnoik Samik, na Baïnouki gunyuño.

  • Ndị mmadụ 30,000 na-asụ Bainouk-Gunyaamolo na 2013. A na-asụ ya n'ebe ugwu nke Osimiri Casamance, n'ime triangle nke obodo Bignona, Tobor na Niamone ma ọ bụ n'ebe ndịda Ziguinchor. A na-asụkwa ya na Gambia.
  • Ndị mmadụ 1,850 na-asụ Baïnouk-Samik na 2006. A na-ahụkarị ya n'akụkụ aka ekpe nke Osimiri Casamance, gburugburu Samik na obodo ndị gbara ya gburugburu, ihe dịka kilomita 20 n'ebe ọwụwa anyanwụ nke Ziguinchor. 
  • Baïnouk-Gunyuño (Bainounk-Gujaher) bụ nke mmadụ 8,860 na-asụ na 2006. A na-ahụ ya na mpaghara Cacheu na nso São Domingos na Guinea-Bissau.

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

itinye adịrị na ngwaa iji gosipụta nnọchiaha onye. A na-etinye nnọchiaha naanị na ahịrịokwu maka imesi ya ike. Ọzọkwa isiokwu na ndị ọzọ na-agbanwe aha na-esote aha, nke a na-ahụkarị n'asụsụ ndị ọzọ nke

  1. Hammarström (2015) Ethnologue 16/17/18th editions: a comprehensive review: online appendices
  2. Wilson, William André Auquier. 2007. Guinea Languages of the Atlantic group: description and internal classification. (Schriften zur Afrikanistik, 12.) Frankfurt am Main: Peter Lang.

Àtụ:Languages of Guinea-BissauÀtụ:Atlantic languages