Asụsụ Chaʼpalaa
| Chaʼpalaa | ||
|---|---|---|
| Spoken in: | — | |
| Region: | — | |
| Total speakers: | — | |
| Language family: | Default Chaʼpalaa | |
| Language codes | ||
| ISO 639-1: | none | |
| ISO 639-2: | — | |
| ISO 639-3: | — | |
| Note: This page may contain IPA phonetic symbols in Unicode. | ||
Chaʼpalaa (nke a makwaara dị ka Chachi ma ọ bụ Cayapa) bụ Asụsụ Barbacoan, nke a na-asụ n'ebe ugwu Ecuador site na ca. 9,000 agbụrụ Chachi.
"Chaʼpalaa" pụtara "asụsụ nke Ndị Chachi. "Asụsụ a kọwara n'akụkụ ụfọdụ site n'aka onye ọzi ala ọzọ P. Alberto Vittadello, onye, n'oge e bipụtara nkọwa ya na Guayaquil, Ecuador na 1988, biri afọ asaa n'etiti agbụrụ ahụ.
Chaʼpalaa nwere ọdịdị aglutinative, na usoro okwu Subject-Object-Verb.
A na-ede Chaʼpalaa na iji mkpụrụ akwụkwọ Latin, na-eji mkpụrụ edemede ndị a:
A, B, C, CH, D, E, F, G, GU, HU, I, J, L, LL, M, N, Ñ, P, R, S, SH, T, TS, U, V, Y, na ʼ.
Usoro ederede gụnyere ụda ume anọ dị mfe, na ụdaume abụọ dị ànọ́.
Ọmụmụ ụdaolu
[dezie | dezie ebe o si]Cha'palaa nwere ụdaume anọ: /a, e, i, u/.[1] Cha'palaa nwere Mkpụrụ okwu iri abụọ [2] abụọ.
| Akpụkpọ ahụ | Alveolar | Palatal | N'azụ | Mkpịsị aka | ||
|---|---|---|---|---|---|---|
| Ụgbọ imi | m | n | ɲ | |||
| Kwụsị | enweghị olu | p | t | t | k | ʔ |
| <small id="mwSw">kwuru okwu</small> | b | d | dj | g | ||
| Africate | t͡s | t͡ʃ | ||||
| Ihe na-esiri ike | f | s | ʃ | χ | ||
| Glide | j | w | ||||
| Mmiri | ɾ | ʎ | ||||
Edemsibe
[dezie | dezie ebe o si]- ↑ Floyd (9 June 2015). Other-initiated repair in Cha'palaa. DeGruyter. Open Linguistics.
- ↑ Floyd (2014). Four Types of Reduplication in the Cha'palaa Language of Ecuador. Voort-Goodwin.
Njikọ mpụga
[dezie | dezie ebe o si]- Asụsụ ala na Cha'palaachi, na njikọ
- Cayapa (Intercontinental Dictionary Series)