Asụsụ Chaʼpalaa

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Chaʼpalaa
Spoken in: — 
Region:
Total speakers:
Language family: Default
 Chaʼpalaa
Language codes
ISO 639-1: none
ISO 639-2:
ISO 639-3:

Chaʼpalaa (nke a makwaara dị ka Chachi ma ọ bụ Cayapa) bụ Asụsụ Barbacoan, nke a na-asụ n'ebe ugwu Ecuador site na ca. 9,000 agbụrụ Chachi.

"Chaʼpalaa" pụtara "asụsụ nke Ndị Chachi. "Asụsụ a kọwara n'akụkụ ụfọdụ site n'aka onye ọzi ala ọzọ P. Alberto Vittadello, onye, n'oge e bipụtara nkọwa ya na Guayaquil, Ecuador na 1988, biri afọ asaa n'etiti agbụrụ ahụ.

Chaʼpalaa nwere ọdịdị aglutinative, na usoro okwu Subject-Object-Verb.

A na-ede Chaʼpalaa na iji mkpụrụ akwụkwọ Latin, na-eji mkpụrụ edemede ndị a:

A, B, C, CH, D, E, F, G, GU, HU, I, J, L, LL, M, N, Ñ, P, R, S, SH, T, TS, U, V, Y, na ʼ.

Usoro ederede gụnyere ụda ume anọ dị mfe, na ụdaume abụọ dị ànọ́.

Ọmụmụ ụdaolu[dezie | dezie ebe o si]

Cha'palaa nwere ụdaume anọ: /a, e, i, u/.[1] Cha'palaa nwere Mkpụrụ okwu iri abụọ [2] abụọ.

Mkpụrụ okwu
Akpụkpọ ahụ Alveolar Palatal N'azụ Mkpịsị aka
Ụgbọ imi m n ɲ
Kwụsị enweghị olu p t t k ʔ
<small id="mwSw">kwuru okwu</small> b d dj g
Africate t͡s t͡ʃ
Ihe na-esiri ike f s ʃ χ
Glide j w
Mmiri ɾ ʎ


Edemsibe[dezie | dezie ebe o si]

  1. Floyd (9 June 2015). Other-initiated repair in Cha'palaa. DeGruyter. Open Linguistics.
  2. Floyd (2014). Four Types of Reduplication in the Cha'palaa Language of Ecuador. Voort-Goodwin.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]