Asụsụ Edoid

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

[1]

Asụsụ Edoid
language family
obere ụdị nkeAsụsụ Volta-Niger Dezie

Asụsụ Edoid bụ asụsụ iri na abụọ a na-asụ na Southern Nigeria, karịsịa na Bendel State. Aha Edo sitere na onye otu ya a na asụkarị, Edo, asụsụ nke Benin City, nke nwere nde mmadụ abụọ na-asụrụ ya.

Nchịkọta[dezie | dezie ebe o si]

Elugbe (1989)[dezie | dezie ebe o si]

Nkewa na esonụ dabere na nke Elugbe (1989). [2]  Àtụ:Tree list

Àtụ:Tree list/end Ihievbe na Aduge anaghị ahapụ n'ime alaka ha.

Lewis (2013)[dezie | dezie ebe o si]

Nchịkọta ọzọ nke asụsụ Edoid site na Lewis (2013:160): [3]  Àtụ:Tree list

Àtụ:Tree list/end

Aha na ebe[dezie | dezie ebe o si]

N'okpuru ebe a bụ ndepụta nke aha asụsụ, ọnụ ọgụgụ mmadụ, na ebe sitere na Blench (2019). [4]

Asụsụ Alaka Ìgwè Asụsụ Asụsụ ndị ọzọ Aha nke aka maka asụsụ Aha ndị ọzọ Aha ndị ọzọ (dabere na ebe) Aha ndị ọzọ maka asụsụ Aha ndị ọzọ Ndị ọkà okwu Ebe (s)
Degema Delta Atala, nke a na-asụ n'obodo Degema, na Usokun nke a na'obodo Usokun-Degema N'ihi ya, ọ bụ ihe na-eme Atala, Usokun (A naghị atụ aro Udekama) 10,000 (SIL) Rivers State, Degema LGA
Engenni Delta Ediro, Inedua, na Ogua; Zarama na Yenagoa LGA N'ihi ya, ọ bụ n'oge niile ka a na-eme ihe Ẹgẹ 10,000 (1963); 20,000 (1980 UBS) Rivers State, Yenagoa na Ahoada LGAs
Epie Delta Ezinụlọ abụọ, Epie na Atiṣa na ọ dịkarịa ala obodo atọ: Agudiama, Akẹnfai, Yẹneguẹ Epie-Atissa, Epie-Atiṣa 12,000 (SIL) Rivers State, Yenagoa LGA
Ìgwè Emai-Iuleha-Ora Ebe Ugwu-etiti Emai-Iuleha-Ora Ivhimion Asụsụ ụgha Ihievbe na Uokha depụtara na Ethnologue (2009) Kunibum Ivbiosakon e mere atụmatụ 100,000 plus (1987 Schaefer) [5] Edo Steeti, Owan, LGA
Emai Ebe Ugwu-etiti Emai-Iuleha-Ora e mere atụmatụ 20-25,000 (1987 Schaefer)
Iuleha Ebe Ugwu-etiti Emai-Iuleha-Ora Aoma e mere atụmatụ 50,000 (1987 Schaefer)
Ora Ebe Ugwu-etiti Emai-Iuleha-Ora e mere atụmatụ 30,000 (1987 Schaefer)
Esan Ebe Ugwu-etiti Ọtụtụ olumba Ishan Awain 183,000 (1952); 500,000 e mere atụmatụ na 1963: Okojie & Ejele (1987) [6] Bendel State (nke bụ Edo State na Delta State ugbu a), Agbazilo, Okpebho, Owan na Etsako LGAs
Ikpeshi Ebe Ugwu-etiti 1,826 (Bradbury 1957) [7] Edo Steeti, Etsako LGA
Etsako Ebe Ugwu-etiti Auchi, Uzairue, South Ivbie, Uwepa-Uwano, (Weppa-Wano), Avbianwu (Fugar), Avbiele, Ivbiadaobi Yẹkhee: ọ bụghị ndị niile na-asụ asụsụ ahụ na-amata nke a dị ka aha asụsụ ahụ. Etsakọ Iyẹkhee, Afenmai, Kukuruku (ọ bụghị aro) 73,500 (1952), 150,000 (UBS 1987) Edo State, Etsako, Agbako na Okpebho LGAs
Ghotuọ Ebe Ugwu-etiti Otwa, Otuọ 9,000 (1952) Edo State, Owan na Akoko-Edo LGAs
Ìgwè Ivbie North-Okpela-Arhẹ Ebe Ugwu-etiti Ivbie North-Okpela-Arhẹ 14,500 (1952); ikekwe 20,000 (1973 SIL) Edo Steeti, Etsako na Akoko-Nego LGAs
Ivbie North Ebe Ugwu-etiti Ivbie North-Okpela-Arhẹ
Okpela Ebe Ugwu-etiti Ivbie North-Okpela-Arhẹ Okpella, Ukpilla
Arhẹ Ebe Ugwu-etiti Ivbie North-Okpela-Arhẹ Atẹ, Ate, Atte
Yẹkhee Ebe Ugwu-etiti Auchi, Uzairue, South Ivbie, Uwepa-Uwano, (Weppa-Wano), Avbianwu (Fugar), Avbiele, Ivbiadaobi Yẹkhee: ọ bụghị ndị niile na-asụ asụsụ ahụ na-amata nke a dị ka aha asụsụ ahụ. Etsakọ: asụsụ ahụ abụghị naanị asụsụ edepụtara dị ka nke a na-asụ na Etsako LGA. Iyẹkhee, Afenmai, Kukuruku (ọ bụghị aro) 73,500 (1952), 150,000 (UBS 1987) Edo State, Etsako, Agbako na Okpebho LGAs
Nri Ebe Ugwu-etiti Oviedo, Ovioba Benin Ẹdo (B autoriz) 203,000 (1952), 1,000,000 (1987 UBS) Edo State, Ovia, Oredo na Orhionmwon LGAs
Ọsọsọ Ebe Ugwu-etiti 6,532 (1957 Bradbury) Edo Steeti, Akoko-Edo LGA
Sasaru-Enwan-Igwẹ Ebe Ugwu-etiti Enwan, Igwẹ, Sasaru 3,775 (1952) Edo Steeti, Akoko-Edo LGA
Unẹmẹ Ebe Ugwu-etiti Uleme, Ileme, Ineme 6,000 (1952). Edo State, Etsako, Agbazilo na Akoko-Edo LGAs. Ndị Uneme bụ otu ndị na-akpụ ihe ma na-ebi n'etiti ìgwè asụsụ ndị ọzọ.
Uhami Ebe Ugwu Ọwụwa Anyanwụ Isua 5,498 (1963) Ondo Steeti, Akoko-South na Owo LGAs
Ukue Ebe Ugwu Ọwụwa Anyanwụ Ukpe, Ẹkpenmi 5,702 (1963) Ondo Steeti, Akoko South LGA
Ehuẹun Ebe Ugwu Ọwụwa Anyanwụ Ẹkpenmi, Ekpimi, Epimi 5,766 (1963) Ondo Steeti, Akoko South LGA
Iyayu Ebe Ugwu Ọwụwa Anyanwụ Idoani 9,979 (1963) Ondo Steeti, otu ụzọ n'ụzọ anọ nke obodo Idoani
Ẹmhalhẹ Ebe Ugwu Ọwụwa Anyanwụ Somorika (Semolika) [8] n'obodo Semolina (Ụlọ Nsọ 1922) [1] Edo Steeti, Akoko-Edo LGA
Ọkpamheri Ebe Ugwu Ọwụwa Anyanwụ Ọkpamheri pụtara 'anyị bụ otu": Okulosho (Okurosho), Western Okpamheri, Emhalhe (Emarle, Somorika, Semolika). Dị iche iche. Egwuregwu Opameri Aduge (yiri aha obodo) 18,136 (1957 Bradbury); 30,000 (1973 SIL) Edo Steeti, Akoko-Edo LGA, Kwara Steeti, Oyi LGA
Ọkpẹ-Idesa-Akuku Ebe Ugwu Ọwụwa Anyanwụ Ọkpẹ, Idesa, Akuku Edo Steeti, Akoko-Edo LGA
Oloma Ebe Ugwu Ọwụwa Anyanwụ 353 (1957 Bradbury) Edo Steeti, Akoko-Edo LGA
Ẹrụwa Ndịda Ọdịda Anyanwụ Erohwa, Erakwa, Arokwa Delta State, Isoko LGA
Isoko Ndịda Ọdịda Anyanwụ dị iche iche Igabo, Sobo (lee kwa n'okpuru Urhobo) Biotu (ọ bụghị aro) Ọ dịkarịa ala 74,000 (1952 REB); 300,000 (1980 UBS) Delta State, Isoko na Ndokwa LGAs
Ịbụ onye na-eme ihe Ndịda Ọdịda Anyanwụ Ukpɛ 8,722 (1957 Bradbury) Delta State, Okpe LGA
Urhobo Ndịda Ọdịda Anyanwụ Ọtụtụ olumba, Agbarho nabatara dị ka ọkọlọtọ. Okpe na Uvbiẹ, ndị a na-elekarị anya dị ka olumba nke Urhobo, a na-emeso ha dị ka asụsụ dị iche iche (q.v.) na ndabere asụsụ. Sobo (ọ bụghị ihe a tụrụ aro ya) (Leekwa Isoko) Biotu (Leekwa Isoko) ma ọ dịkarịa ala 173,000 (1952 REB); 340,000 (1973 SIL) Delta State, Ethiope na Ughelli LGAs
Uvbiẹ Ndịda Ọdịda Anyanwụ Uvwie, Evrie, Uvhria, Effurum, Effurun, Evhro (ọ bụghị aro) 6,000 (1952) Delta State, Ethiopia LGA

Okwu ntụnyere[dezie | dezie ebe o si]

Nkọwa okwu ndị bụ isi maka ụfọdụ asụsụ Edoid nke ugwu site na Lewis (2013):

Asụsụ anya ntị imi ezé ire ọnụ ọbara ọkpụkpụ osisi mmiri Iri nri aha
Ghotuo Ọ bụ n'oge gara aga n'ihi na ọ bụ n'ihi Izuwe ɛ̄kɔ̄ nímɛlè otu ebe ādɛ̄ ūgūā Ọkpótā Amɛ̄ Iji Evà
Sasaru N'oge a na-akpọ restaurant Ihe omuma di nma Izuwe Ọ bụ n'oge a ka a na-akpọ "High" Urè̀̀̀̄ Unu Ọ bụ n'ala Ugúá Ọpụpụ Amɛ̄ Réʒí óva
Ikhin ɛ́ɣó Ọ na-enweta Ewe áká Uwɛ́rɛ́ Ebe e si Ọkara ìgùà ma ọ bụ na Ihe atụ èmāèēè Ọ bụ n'oge ahụ
Arokho ɛ̄xō Ọ bụ ihe na-eme na-eme Akụ̀ ma ọ bụ akara otu ebe Ọkpụkpụ Ugùà Uraị Amɛ̄ émaē Evà
Maịọ ɛ̄xō N'ihi ya na-eme Ebe dị Ó́rɛ̄mì otu ebe Ọ bụ n'oge ák͡pókà Órà̃ Amɛ̄ Emiremi êːɲì
Igwe (Sale) ɛ̄xō Ọ bụ na ọ dị na-esote Akụ̀ n'ihi ya Ebe e si Ọ bụ n'ala igúá Ọ bụ ihe na-eme ihe atụ Idɛ̄ré úrâːmī
Igwe (Oke) ɛ́rō Ọ bụ ya mere na-esote ɛ̄kō Ọ bụ n'ebe a na-akpọ otu ebe Ọ bụ n'afọ Ọdịdị úkánɔ́sínóribé Amɛ̄ N'elu osisi óva
Ake ōk͡pɛxò exɔ na-eme àk͡pàkò Ùmì otu ebe Ọ dị n'ala ráì únà ihe atụ Ọ bụ n'ihi na ọ bụ n'oge ahụ ka a na-eme ya Eìɲì
Okpuje ɛ̄xō Ọ bụ:xɔ̀ Erùè Akụrụngwa ma ọ bụ ihe mere otu ebe ɛ̄rē ák͡púkà Óra ihe atụ Ebare ēhī
Sobongida ɛ̄xō Ọ bụ 'Ọ dị'ebe ahụ ka ọ dị' Ewe ākū̃ ma ọ bụ ihe mere otu ebe ɛ̄rē āk͡pôːkà Óra Ọ bụ n'oge gara aga n'èzí ihere

A na eweghachi Proto-Edoid dị ka nke nwere ike dị n'etiti ọnụume ọnụ na nke imi na ọnụume ọnụ nke dị na mpaghara ahụ. Otú ọ dị, n'asụsụ ụfọdụ nke Edoid, a na Sesoume imi dị ka allophones nke ndị isi ọnụ mgbe ụfọdụ imi nchebe, na ndị ọzọ, a na eso ụzọ ụfọdụ n'ime ọnụ n'ihu n'ihu imi, na ọnụ ọgụgụ ndị nkeume imi. Urhobo nwere ikeume imi atọ, /m, n, ɲ/, ma nwee ikeume ọnụ ise nwere ikeume anya, /ń, l, ʋ, j, w/; na Edo a na-adị nke a ka ọ bụrụ otu Onyeume anya anya, /m/, mana eje ozi ozi ọzọ nwere ikeme ihu, /p, b, t, d, k, ɡ, ɡb/; na Ukue duruume anya na egwu mgbagha na ekiri ihe nwere ikeume aha, /l, β/.

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. Edo | people | Britannica (en). www.britannica.com. Retrieved on 2023-01-29.
  2. Elugbe, Ben Ohiọmamhẹ. 1989. Comparative Edoid: Phonology and Lexicon. (Delta Series, 6.) Port-Harcourt: University of Port Harcourt Press.
  3. Lewis, Ademola Anthony. 2013. North Edoid relations and roots. Doctoral dissertation, University of Ibadan.
  4. Blench (2019). An Atlas of Nigerian Languages, 4th, Cambridge: Kay Williamson Educational Foundation. 
  5. Schaefer, R.P. 1987. An initial orthography and lexicon for Emai: an Edoid language of Nigeria. Indiana University Linguistics Club, Studies in African Grammatical Systems, 5, Bloomington.
  6. Okojie, C. and P.E. Ejele 1987. Esan orthography. In: Orthography Manual V. ed. R.N. Agheyisi. National Language Centre, Federal Ministry of Education, Lagos.
  7. Bradbury, R.E. 1957. The Benin kingdom and the Edo-speaking peoples of south-south Nigeria (Ethnographic survey of Africa, Western Africa 13). London: Oxford Univ. Press; International African Inst. (IAI).
  8. Temple, Olive 1922. Notes on the Tribes, Provinces, Emirates and States of the Northern Provinces of Nigeria. Argus Printing and Publishing Co. Cape Town.

Akwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

  • Frank Kügler, Caroline Féry, Ruben Van De Vijver (2009) Variation and Gradience in Phonetics and PhonologyMgbanwe na ogo na Phonetics na Phonology
  • Elugbe, Ben Ohiọmamhẹ. 1989a. "Edoid". Na Bendor-Samuel (Ed.), The Niger-Congo Languages. Lanham: United Press of America. 291-304.
  • Elugbe, Ben Ohiọmamhẹ. 1989b. Ntụnyere Edoid: phonology na lexicon. Delta Series No. 6. Port Harcourt: Mahadum nke Port Harcoort Press.
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] Ndepụta okwu Delta Edoid.

Isiokwu a gụnyere ederede dị n'okpuru ikikere CC BY 3.0. Àtụ:Volta-Niger languagesÀtụ:Niger-Congo branches