Asụsụ Gula Iro

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Gula Iro
Native to Chad
Native speakers
(3,500 cited 1991)[1]
Language codes
ISO 639-3 glj
Glottolog gula1265

Asụsụ Gula Iro (autonym kùláál) bụ asụsụ Bua nke ihe dị ka mmadụ 3,500 na-asụ (na 1991) n'ebe ugwu na ọwụwa anyanwụ nke Ọdọ Iro nke dị na ndịda Chad, n'etiti osimiri Bola na Salamat. O nwere olumba anọ, dịka Pairault siri kwuo:

  • páṭóól (ndị na-asụ ya 350, ndị kasị n'ebe ugwu na ndị na-asụrụ asụsụ ndị ọzọ, ndị a na-asọ na gburugburu Badi;
  • pòŋààl (2,000 ndị na-asụ), n'akụkụ ugwu nke ọdọ mmiri ahụ, na-asụrụ na gburugburu Boum Kabir, Boum Sarher, na Tordjigel;
  • A na-asụ ya n'ebe ọwụwa anyanwụ na n'ebe ndịda ọdọ mmiri ahụ, gụnyere Kouré, Bouni, Tormorhal, na Masidjanga.
  • tííṭààl (200 ndị na-asụ ya), nke kachasị n'ebe ọwụwa anyanwụ, nke a na-asụrụ n'obodo dị iche iche n'ebe ọdịda anyanwụ Tamba;

nke Ethnologue na-agbakwụnye otu ụzọ n'ụzọ ise, Korintal (ndị ọkà okwu 170), nke a na-asụ na Tieou.

Gula Iro nwere mmekọrịta chiri anya na Zan Gula na Bon Gula, mana ha anaghị aghọta ibe ha.

Ọmụmụ ụdaolu[dezie | dezie ebe o si]

Consonants, yana usoro ha, bụ:

Akụkụ abụọ Ọgwụ ezé Ezé ezé Postalveolar Palatal Velar Ọkụ
Ihe omuma p t k
Ihe na-eme ka ihe sie ike f s h
Mmiri w l na
Ụgbọ imi m n ñ ŋ
Ihe Ndị Na-eme Egwu r

Ụdaume bụ: a, e, i, o, u, ɛ, ɩ, ɔ, ʋ. Nasalization (naanị na a, e, o) na ogologo bụ ma ọdịiche, na diphthongs nwere ike ịmepụta. Ụda bụ ụda ụda; Udaume ọ bụla ga-eburịrị ụda dị elu ma ọ bụ dị ala.

Ụtọ asụsụ[dezie | dezie ebe o si]

Usoro usoro okwu a na-ahụkarị bụ isiokwu-ngwaa-ihe. Ndɨ ɨ̀ dré akódhɨ nda ɨ̀ dré: ñó I, mó you (sg.), á he/she/it, pʋ́ we (exclusive), én we (inclusive), í you (pl.), ʋ́ wó.

Akwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] "Nhazi nke ọtụtụ aha na kulaal (Tchad): nnwale nke nhazi nke akwụkwọ ndị C. Pairault bipụtara". Afrika und Übersee, 1986, N° 69, Mpịakọta nke 2, peeji nke 209-249.
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] Asụsụ na Akwụkwọ nke Africa Ojii V. Klincksieck: Paris 1969.

Ntuaka[dezie | dezie ebe o si]

  1. Gula Iro at Ethnologue (18th ed., 2015) (subscription required)