Asụsụ Igbo

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

  Igbo (English: /ˈiːboʊ/ EE-boh, kwa US: /ˈɪɡboʊ/; Igbo: Ásụ̀sụ́ Ì Plaan (na-ege ntị)) bụ asụsụ ndị Igbo, otu agbụrụ si n'ebe ndịda ọwụwa anyanwụ Naijiria.[1]

A na-emepụta asụsụ edemede a na-akpọ 'Igbo izugbe' (nke pụtara "igbo n'ozuzu ya") ma mesịa nabata ya n'ihe dị ka 1972, ya na ntọala ya dabere na asụsụ Owerri (Isuama), Anambra (Awka) na Umuahia (Ohuhu), na-ahapụ nasalization na ọchịchọ nke ụdị ndị ahụ. [citation needed] Asụsụ Igboid ndị metụtara dị ka Ika Ngwa, Ukwuani na Ogba bụ olumba nke Igbo.[2]

Central Igbo, ụdị ire okwu na-enweta nkwenye zuru oke, dabere na ire okwu nke ndị otu Ezinifite abụọ nke Igbo na Central Owerri Province na etiti obodo Owerri na Umuahia na Eastern Nigeria. [citation needed] Site na aro ya dị ka ụdị edemede na 1939 site na Dr. Ida C. Ward, ndị ozi ala ọzọ, ndị edemede, na ndị na-ebipụta akwụkwọ ji nwayọọ nwayọọ nabata ya gafee mpaghara ahụ. [cittion needed]

Standard Igbo na-ezube iji okwu sitere n'asụsụ Igbo ndị ọzọ na-agbasa mkpụrụ ndụ Central Igbo, site na ịnakwere okwu mgbazinye.[3]

Chinua Achebe ji ịnụ ọkụ n'obi katọọ mbọ a na-eme iji dozie asụsụ, malite na Union Igbo site na Central na na ikpeazụ Standard Igbo, na nkuzi 1999 nke Roman Catholic Archdiocese na Owerri kwadoro.[4][5]

Ụdị okwu na Igbo gụnyere aha, nnọchiaha, nọmba, ngwaa, adjectives, njikọ, na otu preposition.[6] Ihe na-apụta na, otu okwu, na-agbanwe agbanwe ma a ghaghị ịchọpụta ya site na ihe gbara ya ugburugburu. Ihe atụ sitere na Emenanjo (2015) na-egosi ihe dị iche iche pụtara:Àtụ:InterlinearIgbo nwere ọnụ ọgụgụ dị oke nta nke adjectives na klas mechiri emechi. Emenanjo (1978, 2015) gụrụ naanị asatọ, nke na-apụta n'ụzọ abụọ: ukwu 'nnukwu', nta 'obere'; oji 'ọchịchịrị', ọcha ihe ọhụrụ 'ọhụrụ', ochie 'ogologo ọma'; ọjọọ 'ajọ' (Payne 1990).[7][8][9] A na-enye nkọwa adjectival site na iji ngwaa kwụ otu ebe ma ọ bụ aha na-enweghị atụ.

  1. Igbo. Collins English Dictionary. HarperCollins. Retrieved on 25 July 2019.
  2. Ọgba Language Committee (August 11, 2013). A DICTIONARY OF ỌGBÀ, AN IGBOID LANGUAGE OF SOUTHERN NIGERIA. www.rogerblench.info. Roger Blench, Kay Williamson Educational Foundation, Cambridge, UK. Retrieved on April 21, 2016.
  3. Oraka (1983). The Foundations of Igbo Studies: A Short History of the Study of Igbo Language and Culture. University Publishing Co.. ISBN 978-160-264-3. 
  4. Achebe, Chinua (1999).
  5. A History of the Igbo Language compiled by Frances W. Pritchett.
  6. Green, M.M. and G.E. Igwe. 1963.
  7. Emenanjo, Nolue. 1978.
  8. Emenanjo, Nolue.
  9. JR Payne, 1990, "Language Universals and Language Types", in Collinge, ed., An Encyclopedia of Language