Asụsụ Kogo

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

   

Kogo
Bakoko
Native to Cameroon
Ethnicity Bakoko
Native speakers
(50,000 cited 1982)[1]
Language codes
ISO 639-3 bkh
Glottolog bako1249
A.43b[2]

Kogo, nke a na-akpọkwa Bakoko[1] na Basoo, bụ asụsụ Bantu nke Cameroon.[1] North na South Kogo dị iche na ibe ha ka ha si na Basaa; enwere ike iwere ha dị ka olumba atọ nke otu asụsụ.[3]

Ọnụ ọgụgụ mmadụ[dezie | dezie ebe o si]

Dị ka omenala si dị, ndị Bakoko na ndị Basaa nwere mmekọrịta chiri anya, ọkachasị n'ihe gbasara okpukperechi. Asụsụ Bakoko bụ asụsụ ememe maka Bakoko na Basaa, asụsụ Basaa makwaara Bakoko. Mgbe Agha Ụwa nke Abụọ gasịrị, ka mmekọrịta omenala ji nwayọọ nwayọọ na-ebelata, mmekọrịta na asụsụ a belatara. Taa, asụsụ abụọ ahụ dị iche na mmekọrịta mmadụ na ibe ya. Ndị na-asụ Bakoko na-asukwa Basaa taa, mana ndị na-asị Basaa anaghị asụ Bakoko.[4]

Enwere ọtụtụ olumba n'ihi nkewa nke mpaghara a na-asu Bakoko. ALCAM (2012) depụtara olumba ndị a:[4]

Asụsụ ndị dị n'etiti:

  • A na-asụ Adiá na Edéa, isi obodo nke ngalaba Sanaga-Maritime (Littoral Region).
  • A na-asụ Yakalag ọdịda anyanwụ nke mpaghara Adiá na Canton Yakalak, obodo Mouanko, ngalaba Sanaga-Maritime.

N'ebe ndịda:

  • Yasug (na mpaghara Yassoukou canton, na Déhané na Yawanda), nke gbadara na ngalaba nke Océan (n'ebe ugwu ọwụwa anyanwụ nke obodo Kribi, Southern Region).

Ekewapụrụ onwe ha n'etiti ndịda dị n'akụkụ ndịda a kpọtụrụ aha n'elu bụ ndị otu Bakoko anọ dị iche iche, nke ọ bụla nwere olumba nke ya:

N'ebe ọdịda anyanwụ:

  • Yapoma, nke a na-asụ na Bakoko canton nke ngalaba Wouri (Littoral Region), ndịda Douala (obodo ndị Japoma)
  • Yabyan-Yapeke, nke ìgwè abụọ bi na Bakoko Canton nke ngalaba Moungo (Littoral Region), ndịda Dibombari (Yabea, obodo Yapaki, wdg.)

N'ebe ugwu ọdịda anyanwụ:

  • A na-asụ Dimbamban na Mbang Canton (na obodo Nkondjok) na ngalaba Nkam (Littoral Region), n'etiti Ndemli na ndịda ọwụwa anyanwụ na Diboum, olumba Basaa dịpụrụ adịpụ n'ebe ugwu.

N'ebe ugwu ọwụwa anyanwụ:

  • A na-asụ Bisóo na mpaghara Basso canton (obodo nke Ndom, ngalaba nke Sanaga-Maritime, Littoral Region). A na-akpọkwa olumba ahụ ɓasóó ɓalikol ("Basso nke North"), ma ọ bụ Adiangók ("Adiá nke ọgba"). Ụdị dị iche iche a gbadoro ukwu na Logbikoy, yana ebe njem ala nsọ nke Ngok-Litouba ("Nkume nke Ọgba").

E nwere ihe dị ka ndị ọkà okwu 50,000.[4]

Orthography[dezie | dezie ebe o si]

Kogo na-eji mkpụrụedemede Latin.[1] Mkpụrụedemede ya dabere na General Alphabet nke asusu ndi Cameroon ma nwee ụdaume 7 na ụdaume 20.[5][6]

Akwụkwọ ozi (n'elu) A B Ọ bụ ndị na-eme ihe ike C D E Ɛ F G H M J K L M N Ŋ O Ọ bụ P S T U V W Y Z
Akwụkwọ ozi (nke dị ala) a b ɓ c d na Ọ bụ f g h i j k l m n ŋ o Ọ bụ n'afọ p s t u v w na z
IPA a b ɓ t͡ʃ d e ɛ f ɡ h i d͡ʒ k l m n ŋ o ɔ p s t u v w j z

Ihe odide ihe atụ[dezie | dezie ebe o si]

Ekpere Onyenwe anyị na Kogo na Bekee:[7]Àtụ:Col-begin Àtụ:Col-2

A Tanè waha Nyo alè a lo'o. Djo'o djo libè la ébégè.
Likaniè djo lisso. Nsom wo a bonbè assi aka alè alo'o.
Ti bèhè lidi djaha livi olo vilèn la lilakè li bèhè mibé maha.
Aka bèhè ki binga la'akè bang binga alyè bèhè.

Àtụ:Col-break

Our Father in heaven, hallowed be Your name.
Your kingdom come, your will be done, on earth, as it is in heaven.
Give us this day our daily bread, and forgive us our debts, as we also have forgiven our debtors.
And lead us not into temptation, but deliver us from evil.Àtụ:Bibleref2c

Àtụ:Col-end

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 1.2 1.3 Kogo at Ethnologue (18th ed., 2015) (subscription required)
  2. Jouni Filip Maho, 2009. New Updated Guthrie List Online
  3. Maho 2009
  4. 4.0 4.1 4.2 (2012) in Binam Bikoi: Atlas linguistique du Cameroun (ALCAM), Atlas linguistique de l'Afrique centrale (ALAC) (in fr). Yaoundé: CERDOTOLA. ISBN 9789956796069. 
  5. Bakoko Orthography Guide. silcam.org. Archived from the original on March 2, 2018. Retrieved on March 2, 2018.
  6. Njeck and Anderson 2009
  7. Bakoko Language Sample. language-museum.com. Retrieved on March 2, 2018.

Àtụ:Languages of CameroonÀtụ:Narrow Bantu languages