Asụsụ Konjo (Bantu)

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Asụsụ Konjo (Bantu)
asụsụ, modern language, language family
obere ụdị nkeGreat Lakes Bantu Dezie
mba/obodoDemocratic Republic of the Congo, Uganda Dezie
ụmụ amaala kaNorth Kivu, Bundibugyo District, Kabarole District, Kasese District, Ntoroko District Dezie
usoro ederedeLatin script Dezie
Ọkwa asụsụ Ethnologue5 Na-etolite Dezie

Asụsụ lhukonzo (Konzo), nke a sụgharịrị Lukonzo, Olukonzo, na konzo, bụ Asụsụ Bantu nke Ndị Konzo nke Uganda na Democratic Republic of the Congo na-asụ. O nwere 77% okwu yiri Nande. E nwere ọtụtụ olumba, gụnyere Sanza (Ekisanza).

Usoro ide ihe[dezie | dezie ebe o si]

Mkpụrụ akwụkwọ Konzo[3]
a b d na f g h i k l m n o p q r s t u v w na z

Egwú[dezie | dezie ebe o si]

Mkpụrụ okwu[dezie | dezie ebe o si]

Konzo consonant phonemes[1]
Akpụkpọ ahụ Ezé ezé Alveolar Retroflex Postalveolar/ Palatal Velar Mkpịsị aka
Ụgbọ imi m n ny
Kwụsị tupu ịlụ di ma ọlị __ibo__ mb'ihi ya, ọ bụ n'ihi ya ka a na-akpọN'ihi ya, ọ bụỌdịdị nd'ihi ya, ọ ga-abụrịrị na ọ ga-adịNkọwaỌdịdị ɲɟ__ibo__ ỊnọỌdịdị __ibo____ibo__ ŋɡ'ihi ya, ọ bụ n'ihi ya ka a na-akpọN'ihi ya, ọ bụỌdịdị
implosive/ voicedkwuru okwu ɓ'ihi ya, ọ bụ n'ihi ya ka a na-akpọ__ibo__ Akwụkwọ bụ̣̣̣́ nke a na-akpọỌdịdị d __ibo__ ɟ'ihi ya, ọ bụ n'ihi ya ka a na-akpọNkọwaỌdịdị g
enweghị olu p t NkọwaNkọwaỌdịdị c'ihi ya, ọ ga-abụrịrị na ọ ga-adịIhe omuma di icheỌdịdị k
okwu na-enweghị olu tupu ememetupu ịlụ di ma ọlị nt'ihi yaIhe omuma aỌdịdị
Ihe na-esiri ike tupu ịlụ di ma ọlị nz'ihi ya, ọ ga-abụrịrị na ọ ga-adị__ibo__ NkọwaỌdịdị
kwuru okwu v β'ihi ya, ọ ga-abụrịrị na ọ ga-adịAkwụkwọ bụ́ "Spanish"Ọdịdị z ɣ'ihi ya, ọ ga-abụrịrị na ọ ga-adịIhe omuma di icheỌdịdị
enweghị olu f s __ibo__ N'ih ya, ọ ga-abụrịrị na ọ ga-adịNkọwaỌdịdị
Ihe atụ l Akụkụ a na-akpọ__ibo__ Ihe omuma aỌdịdị na w
Rhotic r

Na mgbakwunye na fonemes ndị a kpọtụrụ aha n'elu, Konzo nwekwara ụda olu alveolar sibilant affricate /t͡s/.

Mkpụrụedemede[dezie | dezie ebe o si]

[2] na-akọwa Konzo site n'ịkọwapụta mgbọrọgwụ ire dị elu na nke a na-agbagha agbagha.

Chart IPA nke Konzo [1][dezie | dezie ebe o si]

N'ihu Ịlaghachi azụ
N'akụkụ i u
Ihe dị nso ɪ Ọ bụ n'oge ahụ ka a na-akpọ
N'etiti Ọ bụ o O O O
Emeghe a

Okwu ndị bụ isi[dezie | dezie ebe o si]

Ndepụta nke ahịrịokwu [3] okwu ndị bụ isi.

  • Ụtụtụ dị mma - wabukire
  • Ezigbo ehihie - wasibire
  • Ezigbo abalị - ukeyesaye buholho
  • Ekele (nke ukwuu) - wasingya (kutsibu)
  • Olee otú ị dị? - ghune wuthi?
  • Olee otú ị dị? - Muneyo?
  • Ọ dị mma - nke aOge nke abụọ
  • Sir/nwoke - mulhume
  • Nwunye / nwanyị - Mukalhi
  • Nwa nwoke - omuthabana
  • Nwa agbọghọ - omumbesa
  • Onye ọ hụrụ n'anya - mwanithu
  • Enyi - omukaghu
  • Eze - nna/mwami musinga
  • 2-10 - iwe, isatu, ini, ithanu, Mukagha, musanju, mun, Mọnda, ikumi
  • Ụgbọala - engumbaghalhi
  • Mmiri - amaghetseihe omimi
  • Onyinye - khihemboKhiabo
  • Ụlọ - enumba
  • Nwa ewu - embene
  • Nkịta - embwa

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

Obolo bụ aha ụmụ amaala nke obodo dị n'ebe ọwụwa anyanwụ Delta nke Osimiri Niger, nke a maara nke ọma dị ka Andoni (mmalite

  1. 1.0 1.1 Konjo language and pronunciation. omniglot.com. Retrieved on 2022-10-29. Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name ":0" defined multiple times with different content
  2. (2003) in Derek Nurse: The Bantu languages. London: Routledge. ISBN 0-7007-1134-1. OCLC 50323065. 
  3. Kambale (2009). Lhukonzo - English -- English - Lhukonzo Dictionary. Kampala: Fountain Publishers. ISBN 978-9970-02-574-9. 

Ọrụ ndị e depụtara[dezie | dezie ebe o si]

Àtụ:Narrow Bantu languages