Asụsụ Limba

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Limba
Yimba
Native to Sierra Leone, Guinea
Native speakers
(446,000 cited 1993-2016)[1][2]
Language codes
ISO 639-3 Either:



lia – West–Central



lma – East
Glottolog limb1267

Asụsụ Limba, Hulimba, bụ asụsụ Niger-Congo nke Sierra Leone na nke Guinea. Ọ nwanyị ihe jikọrọ ya na asụsụ ndị ọzọ ma yie ka ọ na-emepụta alaka nke ya nke ezinụlọ Niger Congo.[3] Asụsụ ndi a gụnyere Tonko, Sela, Kamuke (ma ọ bụ Ke), Wara-wara, Keleng, Biriwa, na Safroko. Ụdị ọwụwa anyanwụ, nke a na-asụkarị na Guinea, dị nnọọ iche. Limba nwere usoro nke klas aha, nke akara ochie, nke eroded set nke prefixes gbakwunyere site na usoro enclitics ọhụrụ.

Nkesa[dezie | dezie ebe o si]

Ethnologue depụtara ụdị abụọ na-esonụ nke Limba, nke a na-asụ na Guinea na Sierra Leone.

A na-asụ East Limba na Ouré-Kaba, Guinea.

A na-asụ West-Central Limba n'ebe ugwu Sierra Leone. A na-asụ ya na mpaghara Little Scarcies River n'ebe ọwụwa anyanwụ Bombali District na n'ebe ugwu ọwụwa Anyanwụ kambia District, yana n'ebe ndịda Makeni.

Ọmụmụ ụdaolu[dezie | dezie ebe o si]

Dị ka onye agbata obi Temne, Limba nwere ọdịiche pụrụ iche n'etiti ụdaume ya. Ọ na-eme ka ọdịiche dị n'etiti ezé na alveolar, mana ụdaume ezé bụ apical na ụdaume alveolars bụ laminal, nke megidere usoro n'ozuzu.

Ụtọ asụsụ[dezie | dezie ebe o si]

Klas aha[dezie | dezie ebe o si]

A na-eji klaasị aha dị iche iche site n'ụdị edemede doro anya (particle particle) nke na-esote aha, na mgbe ụfọdụ kwa site na nganiihu. Obere oge, enwere ike ịwepụta klaasị ndị a site na ọmụmaatụ Mary Lane Clarke nyere:

A. Klas Onye

Ihe atụ:

  • Ihe atụ:
  • Wukọnọ wo - onye Kono;
  • sapiri wo - ụgbụgbọ mmiri;
  • kaň wo - anyanwụ

Isiokwu doro anya (na-eso aha): wo; nnọchiaha ("ya, ya, ya" dị ka isiokwu): wunde, wun

B. Klas Ndị Mmadụ

  • Ihe atụ:
  • Bikọọn be - ndị Kono;
  • sapiriň be - ụgbụgbọ;
  • bia be - ndị mmadụ, ndị nna nna

C. Klas Asụsụ

Ihe atụ:

  • Ihe atụ:
  • Hukọnọ ha - asụsụ Kono;
  • hutori ha - mkpịsị ụkwụ

Def. art.: ha; nnọchiaha: -?- (ma eleghị anya nke a bụ ihe na-adịghị mma dịka klas si dị, na ya mere site na klas ndị na-adịghị ọcha)

D. Klas Mba

  • Ihe a
  • atụ:
  • Kakọnọ ka - Konoland

Def. nka: ka

Klas E. Bodkins

  • Ihe atụ:
  • tatọli ta - anụ ahụ;
  • tatori ta - mkpịsị ụkwụ

Def. art.: ta

F. Klas Cascade

  • Ihe atụ:
  • kutintọ ko - nsụda mmiri;
  • kekeň ko - mba;
  • kutiň ko - nkịta

Def. nka: ko

G. Klas nkita, ọnụọgụ nke F.

  • Ihe atụ:
  • ńatintọ ňa - nsụda mmiri;
  • ńakeň ňa - mba
  • ńatiň ňa - nkịta

Def. art.: ňa

H. Klas Ndị Abịarute

  • Ihe atụ:
  • matebeň ma - calm (aha);
  • matalaň ma - mbata;
  • masandiň ma - agịga

Def. art.: ma

I. Agịga Agịga, ọnụọgụ nke H.

  • Ihe atụ:
  • masandi ma - agịga;
  • matubucuciň ma - ihe ịrịba ama;
  • mendeň ma - ụbọchị, ụra

Def. art.: ma

Klas J. Yam

  • Ihe atụ:
  • ndamba ki - yam;
  • nbēn ki (b bụ "b e gburu egbu") - mgbaaka;
  • nkala ki - vine

Def. nka: ki

K. Klas mmbanaka, otutu nke J.

  • Ihe atụ:
  • ndambeň ki - ji;
  • nbēni ki ("b" dị ka n'elu) - mkpịsị aka;
  • nbuliň ki (nke a na-ejikwa "b siri ike") - windpipes

Def. nka: ki

L. Ụdị Anụ

  • Ihe atụ:
  • piňkari ba - égbè, égbè;
  • bọňa ba (bọňa nwere "b gburu", dị ka n'elu) - ụzọ, ụzọ;
  • bara ba - anụ, anụ

Def. nka: ba

M. Klas igbe, ọnụọgụ nke L.

  • Ihe atụ:
  • piňkariň ba - égbè, égbè;
  • bọton ba (bọton nwekwara "b" a zụrụ) - ụzọ, ụzọ;
  • kankaren ba - igbe, ogwe osisi

Def. nka: ba

N. Klas Yarn

  • Ihe atụ:
  • mulufu mu - ajị anụ, eriri;
  • Muce cani mu - ahuru;
  • mufukeki mu - onye na-akwado

Def. art.: mu

Klas O. Waves

  • Ihe atụ:
  • Muňku jach mu - ebili mmiri;
  • mudọ caniň mu - ebe obibi

Def. nka: bu

P. Atụmatụ mkpụrụ osisi

  • Ihe atụ:
  • busini bu - mkpụrụ osisi nke osisi ahụ

Q. Klas nwere isiokwu doro anya wu

  • Ihe atụ: - ? -

Aha ndị ọzọ, gụnyere aha nke ọnụọgụ, wdg, anaghị eji isiokwu. O nwere ike ịbụ na ha enweghị klas:

Ihe atụ:

  • Ihe atụ:
  • Alukorana - kor'an (Arabic);
  • dis - fringe, shawl;
  • - ink (site na duba Mandingo);
  • kameci - osikapa na-acha nchara nchara

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. "Limba, East". Ethnologue. Retrieved 2018-08-11.
  2. "Limba, West-Central".
  3. Güldemann (2018). "Historical linguistics and genealogical language classification in Africa", in Güldemann: The Languages and Linguistics of Africa, The World of Linguistics series. Berlin: De Gruyter Mouton, 58–444. DOI:10.1515/9783110421668-002. ISBN 978-3-11-042606-9. 

Ịgụ ihe ọzọ[dezie | dezie ebe o si]

  • Clarke, Mary Lane. 1922 [1971]. A Limba-English Dictionary or Tampeṅ Ta Ka Taluṅ Ta Ka Hulimba Ha In Huiṅkilisi Ha. Westmead, Farnborough: Gregg International Publishers Limited. (1971 re-ebipụta akwụkwọ nke 1922 nke Houghton bipụtara.)
  • Guillaume Segerer & Florian Lionnet 2010. "'Isolates' na 'Atlantic'". Language Isolates in Africa workshop, Lyon, Dec. 4

Àtụ:Niger-Congo branches