Asụsụ Mara

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Mara
Mara (Tlosaih)Àtụ:Infobox Language/pronunciation
Spoken in: Mizoram, India; Burma
Total speakers: ca. 400,000
Language family: Sino-Tibetan
 Kuki-Chin
  Maraic
   MaraÀtụ:Infobox Language/script
Language codes
ISO 639-1: none
ISO 639-2:
ISO 639-3: mrh

Mara bụ asụsụ Kuki-Chin nke Ndị Mara na-asụ, ọtụtụ n'ime ha bụ agbụrụ Tlosaih bi n'obodo nta 30 nke Mpaghara Chhimtuipu, ndịda Mizoram, India na obodo nta ndị gbara ya gburugburu na Burma.

Asụsụ Mara (Tlosaih) bụ nke alaka Kuki-Chin nke Ezinụlọ asụsụ Sino-Tibetan. A makwaara ndị na-asụ asụsụ ndị a dị ka Mara (Tlosais).

Mara bụ asụsụ a ma ama na Mara Autonomous District Council (MADC). Mara bụ ihe dị mkpa maka ụlọ akwụkwọ niile ruo na klas nke asaa (ụlọ akwụkwọ etiti) n'okpuru Board of School Education, MADC.

Mara bụ asụsụ Kuki-Chin nke Ndị Mara na-asụ.

Orthography[dezie | dezie ebe o si]

Mkpụrụ akwụkwọ Mara (akwụkwọ ozi ukwu) A, AW, Y, B, CH, D, E, F, H, I, K, L, M, N, NG, O, Ô, P, R, S, T, U, V, Z

Mara mkpụrụedemede (obere mkpụrụedemede) a, aw, y, b, ch, d, e, f, h, i, k, l, m, n, ng, o, ô, p, r, s, t, u, v, z

Mara diphthongs ao, yu, ai, ei, ia, ie, ua

Asụsụ[dezie | dezie ebe o si]

Ọtụtụ[dezie | dezie ebe o si]

A na-emepụta ụdị ọnụọgụ nke aha site na itinye otu n'ime okwu ndị a na njedebe nke aha ahụ:

  • zy (zeu)
  • zydua (zeu-dua)
  • nawh
  • sahlao (sha-s)

Taa asụsụ Mara nwere mkpụrụ akwụkwọ nke ya; okwu dị n'ime oghere na-egosi transliterations nke onye edemede N.E. Parry site na 1937.

Okwu ajụjụ na Mara[dezie | dezie ebe o si]

 

Aha nnọchiaha[dezie | dezie ebe o si]

Otu

  • 1st person: keima, kei - I
  • 2nd person: nâma, na - you
  • 3rd person: ano, a or ama' - he, she, it

Ọtụtụ

  • Onye nke mbụ: eima - anyị
  • Onye nke abụọ: nâmo, nâma - g
  • Onye nke atọ: âmo - ha

Nkwupụta nke onwunwe[dezie | dezie ebe o si]

Otu

  • Keim, ei - m
  • Keima eih, kei eih - nke m
  • Nâma, na - gị
  • Nâma eih, na eih - gị (ị) (ya)
  • Ama, a - ya, ya, ya
  • Ama eih, a eih - nke ya, ya, yanke ya, nke ya, ya

Ọtụtụ

  • Keimo - nke anyị
  • Keimo eih - nke anyịanụ ọhịa bea
  • Nâmo - gịnke gị
  • Ahyrai - onye ọ bụla
  • Ahy tlyma - onye, otu
  • A tlâhpi - ụfọdụ. . . ndị ọzọ
  • Otu hropa - onye ọzọ, ndị ọzọ
  • Ama zydua ta - niile

Ọmụmụ ụdaolu[dezie | dezie ebe o si]

Mkpụrụ okwu[dezie | dezie ebe o si]

Akpụkpọ ahụ Ezé / Alveolar
(Alveolo-)
ire ụtọ
Velar Mkpịsị aka
Plosive/Africate
enweghị olu p t k (ʔ)
aspirated tɕʰ
kwuru okwu b d di na nwunye
Ihe na-esiri ike enweghị olu f s h
kwuru okwu v z
Ụgbọ imi ala dị larịị m n ŋ
na-ekwusi ike
Ihe na-atọ ụtọ kwuru okwu r
enweghị olu na-ekwu na ọ bụ
N'akụkụ kwuru okwu l
enweghị olu Ọ bụ n'afọ ndị ahụ ka a na-akpọ
Ihe atụ w Akwụkwọ bụ̣̣̣́ɹ j
  • A glottal stop [ʔ] nwere ike ịpụta na mmalite n'ihi njikọta ọdịdị.
  • /t/ nwere ike ịbụ ezé dị ka [t̪] tupu /ɑ/ ma ọ bụ /i/.
  • A pụkwara ịnụ /k/ dị ka uvular [q] tupu /ɑ/ ma ọ bụ /i/.
  • /s, z/ mgbe a na-anụ /i/ dị ka alveolo-palatal [ɕ, ː].
  • A pụkwara ịnụ pre-aspiration n'etiti imi dị ka [ɦm, ɦn] . [1]

Mkpụrụedemede[dezie | dezie ebe o si]

N'ihu Central Ịlaghachi azụ
N'akụkụ i na Ọdịdị u
na-esote Unu na-eme
N'etiti na ø o
Emeghe N'ihi ya, ọ bụ n'oge gara aga
Ọpụpụ
  • [1] na-anụ ụda /o/ na /ɑń/ n'efu dị ka [ɔ, ɐʊ] na [ʌ].

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

asụsụ Sino-Tibetan. A makwaara ndị na-asụ asụsụ ndị a dị ka Mara (Tlosais).asụsụ Sino-Tibetan. A makwaara ndị na-asụ asụsụ ndị a dị ka Mara (Tlosais).

  1. 1.0 1.1 Arden (2010). A phonetic, phonological, and morphosyntactic analysis of the Mara language. San Jose State University. Arden, Michelle J. (2010). A phonetic, phonological, and morphosyntactic analysis of the Mara language. San Jose State University. Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name "Arden" defined multiple times with different content

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

 

Àtụ:Sino-Tibetan languagesÀtụ:Kuki-Chin–Naga languagesÀtụ:Languages of BurmaÀtụ:Languages of Northeast India