Asụsụ Mixe

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

Àtụ:Mixe-Zoque languagesÀtụ:Languages of Mexico

Asụsụ Mixe
language family
obere ụdị nkeMixe–Zoque Dezie

Asụsụ Mixe bụ asụsụ nke alaka Mixean nke ezinụlọ asụsụ Mixe-Zoquean nke sitere na ndịda Mexico. Dabere na nhazi nke afọ 1995, e nwere asaa n'ime ha (gụnyere otu nke na-adịghịzi adị). A na-akpọkarị anọ a na-asụ na Oaxaca Mixe ebe a na-akpọ ndị ikwu ha abụọ a na-ekwu na Veracruz "Popoluca", mana mgbe ụfọdụ a na-ekwukwa Mixe (ndị a bụ "Oluta Popoluca" ma ọ bụ "Olutec Mixe" na "Sayula Popoluca "Sayultec Mixe"). Isiokwu a bụ maka asụsụ Oaxaca Mixe, nke ndị na-asụ ha na-akpọ Ay import, Ayuujk, Ayüük ma ọ bụ Ayuhk.   [citation needed]

Vidio na Mixe nke UABJO mepụtara

Mmadụ 140,000 kọrọ na asụsụ ha bụ "Mixe" na ọnụ ọgụgụ mmadụ nke afọ 2020. [1]

Nchịkọta[dezie | dezie ebe o si]

A na-asụ asụsụ Oaxaca Mixe na Sierra Mixe nke ọwụwa anyanwụ Oaxaca. Asụsụ anọ a bụ: North Highland Mixe, nke a na-asụ gburugburu Totontepec (nke kachasị dị iche); South Highland Miche, nke a-asụ na Santa María Tlahuitoltepec, Ayutla na Tamazulapan); Midland Mixe, a na-akpọ ya gburugburu Juquila na Zacatepec; na Lowland Mixe; a na- asụ na San Juan Guichicovi (a makwaara asụsụ a dị ka "Isthmus Mixe").

Nchịkọta na-esonụ sitere na Wichmann (1995:9).

Mixe (Oaxacan Mixean)
  • North Highland Mixe (Totontepec)
  • South Highland Mixe (Tlahuitoltepec)
    • Isi (Tlahuitoltepec, Ayutla, Tamazulapan)
    • Fringe (Tepuxtepec, Tepantlali, Mixistlán)
  • Midland Mixe
    • North Midland Mixe (Jaltepec, Puxmetacan, Matamoros, Cotzocón)
    • South Midland Mixe (Juquila, Cacalotepec)
  • Lowland Mixe (Camotlán, San José El Paraíso / Coatlán, Mazatlán, Guichicovi)
Mgbakwunye
  • Totontepec Mkpụrụ
  • Mgbasa Ozi Ọzọ
  • Ala dị ala - Midland Mixe - South Highland
    • Tlahuitoltepec Mmekọrịta
    • Ala Dị Ala Na Ala Dị n'Etiti
      • Midland Mixe
        • Juquila Mixe
        • Ebe Ugwu Central Mixe
      • Ala Dị Ala
        • Coatlán Mixe
        • Isthmus Mixe (Guichicovi)
        • Mazatlán Mixe

Ọmụmụ ụdaolu[dezie | dezie ebe o si]

Phonology nke asụsụ Mixe dị ịrịba ama n'ihi usoro dị mgbagwoju anya nke oge ụdaume dị iche iche na mgbakwunye na glottalization. E nwere usoro ụdaume niile (dị ka na Russian, Polish ma ọ bụ Irish) na ikekwe ọdịiche fortis / lenis na usoro plosive, nke a na-eme ka ọ ghara ịdị mma site na ọchịchọ maka ụdaume niile na gburugburu ebe a na-ekwu okwu.

Mkpụrụedemede[dezie | dezie ebe o si]

Akara ụdaume dịgasị iche iche n'ogologo na ụda olu. Ọtụtụ nkọwa [2]-akọ Ogologo ụdaume atọ dị iche iche. A na-akpọ ụdị ụdaume ndị ọzọ dị iche iche, ụdaume olu na ụdaume olu.

Dị mkpirikpi Ogologo oge
N'ihu Central Ịlaghachi azụ N'ihu Central Ịlaghachi azụ
Elu i /i/ Ọ bụ /ɨ/ u /u/ ii /iː/ Ọ̀ Bụl /ɨ/ uu /uː/
N'etiti etiti na /e/ ë /ə/ o /o/ ee /eː/ Ọ bụ ezie na ọ bụ ezie na oo /oː/
N'etiti oghere ä /æ/ Nkwupụta /æː/
Ala (meghe) a /a/ aa /aː/

Asụsụ[dezie | dezie ebe o si]

Ngwaa[dezie | dezie ebe o si]

Nhazi morphosyntactic nke Mixe bụ ergative ma nwee usoro doro anya nke na-arụ ọrụ iji mee ka ọdịiche dị n'etiti ndị na-ekere òkè na ngwaa na-ezo aka na usoro ya kpọmkwem.   [citation needed] Ngwaa Mixe dị mgbagwoju anya ma na-agbanwe maka ọtụtụ ụdị ma gosikwa ọtụtụ ọdịdị sitere na ya. Otu n'ime akụkụ nke ntụgharị ngwaa bụ ma ngwaa na-apụta na ahịrịokwu kwụụrụ onwe ya ma ọ bụ dabere na ya; a na-egosi ọdịiche a site na ntinye dị iche iche na ablaut.   ['citation needed]">citation needed] N'adịghị ka Sayultec Mixe[3] (asụ na steeti Veracruz dị nso), asụsụ Mixe nke Oaxaca na-egosi naanị otu arụmụka na ngwaa: [citation mkpa] ma ọ bụ ihe ma ọ bụ isiokwu nke ngwaa dabere ma ngwaa ahụ dị n'ụdị kpọmkwem ma ọ bụ nke ọzọ.  Mixe na-egosi ohere dịgasị iche iche maka ntinye aha.

Aha[dezie | dezie ebe o si]

Aha Mixe anaghị agbanwe agbanwe, ma e wezụga na aha mmadụ na-agbanwe maka ọtụtụ.   [citation needed] Nchịkọta aha bụ usoro na-arụpụta ihe nke ukwuu, na ọtụtụ ọdịdị na-enye ohere maka ịmepụta aha ọhụrụ ma site na ngwaa ma site na aha ndị ọzọ. [4] gosipụta ọnụọgụ, a na-agbakwunye enclitic, ëch, na aha ahụ.

Nchịkọta okwu[dezie | dezie ebe o si]

Asụsụ ndị Mixe nwere usoro SOV, prepositions na genitives na-ebute aha. Mana ahịrịokwu ndị metụtara aha ahụ na-esote aha ahụ.   [citation needed]

Ihe Nlereanya[dezie | dezie ebe o si]

Ihe atụ a sitere na Lowland Mixe: [5]  

Ebe e si nweta ya[dezie | dezie ebe o si]

naanị otu arụmụka na ngwaa: [citation mkpa] ma ọ bụ ihe ma ọ bụ isiokwu nke ngwaa dabere naanị otu arụmụka na ngwaa: [citation mkpa] ma ọ bụ ihe ma ọ bụ isiokwu nke ngwaa dabere

  1. Diferentes lenguas indígenas. cuentame.inegi.org.mx. Retrieved on 2022-07-02.
  2. Ladefoged (1996). The sounds of the world's languages. Blackwell, 320. ISBN 978-0631198154. 
  3. Kroeger 2005: 286
  4. Jany, 2013 p.538
  5. Dieterman, 1995 pg. 110

Akwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

  • Dieterman, Julia Irene, 1995, Onye sonyere na Isthmus Mixe Narrative Discourse, MA. Thesis na asụsụ nyere na Faculty of the Graduate school nke Mahadum Texas na Arlington.
  • Hoogshagen, Searle & Hilda Halloran Hoogshaden, 1993, Diccionario Mixe de Coatlán, Series of Indigénas Vocabularios "Mariano Silva y Aceves" Num. 32. SIL, Mexico, D.F.
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] Nnyocha ụtọ asụsụ: mmeghe. Cambridge University Press.
  • Schoenhals, Alvin & Louise Schoenhales, 1965, Vocabulario Mixe de Totontepec, Series nke Vocabulary Indigénas "Mariano Silva na Aceves" Num. 14. SIL, Mexico, D.F.
  • Wichmann, Søren, 1995, Mmekọrịta n'etiti Asụsụ Mixe-Zoquean nke Mexico. Mahadum nke Utah Press. Salt Lake City   ISBN 0-87480-487-6
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] Nkọwapụta Ntinye aha dị ka usoro iwu na CHUXNABÁN MIXE. International Journal of American Linguistics, 79 (4), 533-553.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]