Mézíkọ
Ọdịdị
Mexico
| Akụkụ nke | Latin America, Olile anyanwu Amerika, MIKTA |
|---|---|
| Oge/afọ mmalite | 16 Septemba 1810 |
| Akara ala | México, Mexico, Mexko |
| Aha mkpirisi | Мексика, México, المكسيك |
| Ndekọ IPA | ˈmexiko |
| Agbụrụ | Mestizos in Mexico, indigenous peoples of Mexico, White Mexicans, Afro Mexicans |
| So na | Pacific War, Group of Five, Economic Complementation Agreement No. 55, World War II |
| Asụsụ njieme | Spanish, Nahuatl, Yucatec Maya |
| Abụ njirimara | Himno Nacional Mexicano, Toque de Bandera |
| Omenala | culture of Mexico |
| Ederede moto | Derecho ajeno es la paz |
| Kọntinent | Olile anyanwu Amerika |
| Mba/obodo | Mexico |
| Isi steeti | Mézíkọ city |
| Dị na mpaghara oge | Central Time Zone |
| Dị n'ime ma ọ bụ n'akụkụ mmiri mmiri | Òrìmìlì Pacific, Òrìmìlì Atlantic |
| Dị na / na njirimara ahụrụ ányá | Hispanic America, Central America |
| Nhazi ọnọdụ | 23°0′0″N 102°0′0″W |
| Nhazi nke geographic center | 20°31′15″N 99°53′45″W |
| Nhazi nke ebe ọwụwa anyanwụ | 21°8′7″N 86°44′27″W |
| Nhazi nke ebe ugwu | 32°43′8″N 114°43′11″W |
| Nhazi nke ebe ndịda | 14°31′50″N 92°13′43″W |
| Nhazi nke ebe ọdịda anyanwụ | 32°31′23″N 117°7′29″W |
| Ebe kachasi elu | Citlaltepetl |
| Kacha ala | Laguna Salada |
| Isi ụdị ọchịchị | federal republic |
| Ụlọ ọrụ nke onye isi ala na-enwe | President of Mexico |
| Onye isi ala | Claudia Sheinbaum |
| Ụlọ ọrụ nke onye isi gọọmentị nwere | President of Mexico |
| Onyeisi gọọmenti | Claudia Sheinbaum |
| Executive òtù | federal government of Mexico |
| Òtù omebe iwu | Congress of the Union |
| Central bank | Bank of Mexico |
| Ego | peso |
| Onye nwe | Chapultepec Castle, National Palace, Hospicio Cabañas, Palacio de Minería |
| Nkwekọrịtara oke ala | Guatemala, Belize, Njikota Obodo Amerika |
| Ederede ntọala | Political Constitution of Mexico |
| Akụkụ ịkwọ ụgbọala | right |
| Ụdị nkwụnye ọkụ eletrik | NEMA 1-15, NEMA 5-15 |
| Dochie | Republic of Yucatán, Aztec Empire, New Spain, First Mexican Empire, Restored Republic |
| Ihe omume dị ịrịba ama | Mexican War of Independence, Mexican Revolution, Cinco de Mayo, Pastry War |
| Ihe nrite | Lagun Onari |
| Ogo dị elu ọnọdụ ịntanetị | .mx |
| Iwu isi Ederede | Political Constitution of Mexico, La Reforma |
| Ọkọlọtọ | flag of Mexico |
| Uwe agha | Mexican coat of arms |
| Ọdịdị ala nke isiokwu | Geography of Mexico |
| Nwere àgwà | partly free country |
| Akụkọ ihe mere eme nke isiokwu | history of Mexico |
| most populous urban area | Mézíkọ city |
| Akụkụ okporo ụzọ ụgbọ oloko | right |
| Emeghe data portal | Mexican Government Open Data, datos.gob.mx |
| Akụ na ụba nke isiokwu | economy of Mexico |
| Demographics nke isiokwu | demographics of Mexico |
| Koodu obodo mkpanaka | 334 |
| Koodu ọkpụkpọ obodo | +52 |
| Nọmba ekwentị mberede | 911 |
| Koodu obodo GS1 | 750 |
| Koodu akwụkwọ ikike maka ụgbọ ala | MEX |
| Ọnụọgụ njirimara mmiri | 345 |
| Agwa Unicode | 🇲🇽 |
| Udi maka maapụ | Category:Maps of Mexico |

| Mézíkọ Mexico |
|||||
|---|---|---|---|---|---|
| Íshí oche | Mézíkọ | ||||
| Asụsụ obodo | Bekee | ||||
Mézíkọ bu ala no n'ime obodo ukwu adi-kpo Olile anyanwu Amerika

Lee nke ozo
[dezie | dezie ebe o si]states
[dezie | dezie ebe o si]Aguascalientes << Baja California << Baja California Sur << Campeche << Chiapas << Chihuahua << Ciudad de México << Coahuila << Colima << Durango << Estado de México << Guanajuato << Guerrero << Hidalgo << Jalisco << Michoacán << Morelos << Nayarit << Nuevo León << Oaxaca << Puebla << Querétaro << Quintana Roo << San Luis Potosí << Sinaloa << Sonora << Tabasco << Tamaulipas << Tlaxcala << Veracruz << Yucatán << Zacatecas <<
