Asụsụ Mpade
| Obere ụdị nke | Mafa languages |
|---|---|
| Mba/obodo | Kameroon, Chad |
| Ụmụ amaala ka | Far North, North, South, Hadjer-Lamis, N'Djamena |
| Ọkwa asụsụ Ethnologue | 6b Threatened |
Mpadə bụ asụsụ Afro-Eshia a na-asụ n'ebe ugwu Cameroon na ndịda ọdịda anyanwụ Chad. [1] ndị a bụ Bodo, Biamo, Digam, Mpade (Makari), Shoe (Shewe), na Woulki.
A na-akpọ asụsụ ahụ Makari mgbe ụfọdụ, site n'otu n'ime obodo ebe a na-asụ ya. Ngala gara n'ihu n'ebe ọdịda anyanwụ (dị ka Barth kọwara) na-asụ otu olumba yiri Makari, mana ọ na-anwụ na 1920s, ndị mmadụ agafeela Kanuri.
Nbudata
[dezie | dezie ebe o si]Na Cameroon, a na-asụ Mpade n'ebe ugwu nke ngalaba Logone-et-Chari (Far North Region), n'akụkụ Ọdọ Mmiri Chad ma dị n'etiti Makari (akụkụ ugwu nke Makari arrondissement yana na Fotokol na Hilé Alifa arrondissements, na akụkụ ugwu nke Goulfey arrondissement). A na-asụkwa ya na Chad na Naijiria, ọ nwere ọnụ ọgụgụ mmadụ 12,000 (SIL 2000). [2]
Ọmụmụ ụdaolu
[dezie | dezie ebe o si]Mkpụrụ okwu
[dezie | dezie ebe o si]Mpade nwere ụdaume ndị a. [3]
| Akpụkpọ ahụ | Coronal | Palatal | Velar | Mkpịsị aka | |||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Ala Dị larịị | Akpụkpọ ụkwụ | ||||||
| Na-akwụsị andaffricates ndị Afrịka |
Enweghị olu | p | t | tʃ | k | kʷ | |
| Nkwupụta | b | d | dʒ | ɡ | ɡʷ | ||
| Ihe E Mere Eme | tsʼ | tʃʼ | kʼ | kʷʼ | |||
| Implosive | ɓ | ɗ | |||||
| Prenasalized | mb | nd | ŋɡ | ||||
| Ihe na-egbu egbu | Enweghị olu | f | s | ʃ | h | ||
| Nkwupụta | z | ||||||
| Ụgbọ imi | m | n | |||||
| N'akụkụ | l | ||||||
| Ihe na-atọ ụtọ | r | ||||||
| Ọkara ụdaume | j | w | |||||
Mkpụrụedemede
[dezie | dezie ebe o si]Mpade nwere ụdaume ndị a. [3]
| n'ihu | azụ a na-agbaghị agba |
azụ | |
|---|---|---|---|
| Elu | i | ɨ | u |
| Ndị Na-adịghị Elu | e | a | o |
Ihe edeturu
[dezie | dezie ebe o si]- ↑ (2003) "Mpade", in Frawley, William J.: International Encyclopedia of Linguistics, Volume 1. Oxford University Press.
- ↑ (2012) in Binam Bikoi: Atlas linguistique du Cameroun (ALCAM), Atlas linguistique de l'Afrique centrale (ALAC) (in fr). Yaoundé: CERDOTOLA. ISBN 9789956796069.
- 1 2 Allison 2006.
Edensibia
[dezie | dezie ebe o si]obodo ebe a na-asụ ya. Ngala gara n'ihu n'ebe ọdịda anyanwụ (dị ka Barth kọwara) na-asụ otu olumba
- [Ihe e dere n'ala ala peeji] 2006. Alphabet et orthographe de Kotoko de Makary (mpadɨ) (Makary Kotoko Orthography Statement) SIL manuscript, 31 pp. Available on-lineEnwere ya n'ịntanetị
- [Ihe e dere n'ala ala peeji] 2020. A Grammar nke Makary Kotoko. Leiden: Ọmarịcha ISBN 9789004422513.