Asụsụ Mumuye
Mumuye bụ asụsụ kacha nwee ọnụ ọgụgụ mmadụ n'Asụsụ Adamawa. A na-asụ ya n'ebe ugwu ọwụwa anyanwụ Naịjirịa. A na-ekewa ya na alaka Leko-Nimbari nke Asụsụ Savanna, ebe ọ bụ na a naghịzi ele Adamawa anya dị ka ezinụlọ dị mma. Dị ka Ethnologue si kwuo, e nwere ọtụtụ olumba: Zinna, Rang (Lamma), Dong, Yoro, Lankaviri, Gola (Bajama), Gongla, Kasaa, Saawa, Jalingo, Nyaaja, Jeng, Gnoore, Yaa, Sagbee, Shaari, Kugong, Mang, Kwaji, Meeka, Yakoko.
Ọmụmụ ụdaolu[dezie | dezie ebe o si]
Asụsụ Mumuye nke obodo Zing nwere ndepụta ndị a: [1]
Mkpụrụ okwu[dezie | dezie ebe o si]
Akpụkpọ ahụ | Alveolar | Palatal | Velar | Egbugbere ọnụ | Mkpịsị aka | ||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Plosive | ala dị larịị | b | t d | k ɡ | k͡p ɡ͡b | (ʔ) | |
post-nasal | pm bm | tn na | kŋ ɡŋ | k͡pŋ͡m ɡ͡bŋ͡m | |||
<small id="mwPw">implosive</small> | ɓ | ||||||
Ihe na-esiri ike | ala dị larịị | f v | s z | ʃ ʒ | h | ||
post-nasal | [Ihe e dere n'ala ala peeji] | s' z' | ʃ ̃ ʒ ̃ | ||||
Ụgbọ imi | m | n | ɲ | (ŋ) | (ŋ͡m) | ||
Rhotic | ala dị larịị | r | |||||
post-nasal | r' | ||||||
Ihe atụ | n'akụkụ | l | |||||
ala dị larịị | j | w | |||||
post-nasal | (j ̃) | w' |
- [ŋ͡m] edere na post-nasal off-glide nke labial-velar plosives.
- Enwere ike ịnụ nkwụsị glottal [ʔ] n'ime ụdaume mmalite okwu ma ọ bụ ụdaume ikpeazụ ma ọ bụ n'ime syllabic nasals.
- A na-anụ /n/ dị ka velar [ŋ] mgbe ọ nọ n'ọnọdụ ndị a; okwu ikpeazụ, tupu ma ọ bụ mgbe ụdaume gasịrị, ma ọ bụ na-anọpụ iche.
- Palat /ɲ/ nwere ike ịnwe post-nasal allophone nke [j ̃].
- Nkwụsị /p, b/ nwekwara ike ịpụta dị ka obere aspirated [ph, bɦ].
- A pụkwara ịnụ /k͡p/ dị ka nkwụsị velar [kw] dị ka ụdị n'efu.
- /w ̃/ nwere allophones dị ka [w ̃ŋ, ŋw ̃, w̃ŋ] mgbe ọ dị iche iche n'efu.
- Tupu /u/, /r/ bụ nke a na-akpọ [wr].
Mkpụrụedemede[dezie | dezie ebe o si]
N'ihu | Central | Ịlaghachi azụ | |
---|---|---|---|
N'akụkụ | i | u | |
N'etiti etiti | o | ||
N'etiti oghere | Ọ bụ | Ọ bụ n'oge a ka a na-eme ya | |
Emeghe | a |
- [ə] na-apụta dị ka allophone nke /i/.
- Ụdị /ɛː/ dị ogologo nwere ike ịda ụda dị nso na ụda dị n'etiti [e].
Asụsụ[dezie | dezie ebe o si]
Asụsụ Mumuye na ebe ha dị ka Shimizu (1979) kewara ma depụta: [2]
- Mumuye n'onwe ya
- Ebe Ugwu Ọwụwa Anyanwụ Mumuye
- Ìgwè Zing
- Gnoore, Jeng
- Zị, Mang
- Kwaji, Meeka
- Yaa
- Ìgwè Zing
- Ndịda-Ebe Ọdịda Anyanwụ Mumuye
- Ìgwè Monkin
- Kugong, Shaari
- Sagbee
- Ìgwè Kpugbong
- Kasaa, na-emetụta
- Lankaviri, Saawa, Nyaaja, Jaalingo
- Ìgwè Monkin
- Ebe Ugwu Ọwụwa Anyanwụ Mumuye
Ìgwè Zing[dezie | dezie ebe o si]
Zing, ma ọ bụ Northeast, otu nwere olumba asaa.
A na-asụ Gnoorè n'obodo nta ndị dị kilomita 4 site na Jeleng. Isi obodo bụ Gomla (Gongla), nke a makwaara dị ka Gnoore n'asụsụ obodo. Obodo ndị na-asụ asụsụ Gnoore bụ Jeleng, Yulong, Koódèlèʔ, Kpong, Kokoli, Yugumaʔ, Kpmaapuʔ, Laanàpoʔ, na Doózolung.
A na-asụ Jeng n'obodo Dingding, Dondon gooriʔ, Kpmapo (Mapo), na Kwosa (Kwasa), n'akụkụ Osimiri Sangudu na Dingding, ha abụọ bụ ndị na-esite na Osimiri Belwa.
A na-asụ Zìng n'obodo Zing (nke bụbu Zinna) na obodo Tunàpo, Pényera, Dangbe (Dangberin), Bara, na ndị ọzọ.
A na-asụ Máng n'ime obodo Máng (Máná / Mánáng), nke nwere obodo nta 9 nke Kurung, Dang, Yézòngko, Laákpááre, Yésènti, Dógang, Goba, Shóngkobo, na Dongkòbi.
A na-asụ Kwàji na Kwàji Bubúle, Kwàji, na Mashiiteʔ, nke bụ obodo nta dị na Kwaji District.
A na-asụ Meekà (Mika, Meika) n'obodo Meeka, Sabon Garin Meeka, Kozòn (Kozang), Jassòri (Jasori), Laya (Leya), Korong (Koron), Zangbangʔ, Nànpanʔ, na Bòliʔ. A na-asụ ya n'etiti ụzọ Zing-Jalingo n'ebe ugwu ọwụwa anyanwụ na Osimiri Kunini n'ebe ndịda ọdịda anyanwụ.
Yaà na-asụ Yàà (Yàkoko) n'obodo Yaakoko, Doopa (Dopa), Scratnaári (Kondari), Yukwa, na Maazan. A na-asụ ya n'akụkụ Osimiri Monkin n'ebe ndịda Zing.
Ìgwè Monkin[dezie | dezie ebe o si]
A na-asụ otu Monkin n'ebe ndịda nke otu Zing. Shimizu (1979) depụtara ire okwu atọ.
A na-asụ Kúgong n'obodo Kugong Nasaraawò (Gurujè), Dààfa, Lakùnaʔ, na Dooroʔ, nke dị gburugburu ugwu Kugong na Gbole.
A na-asụ Shaari n'obodo Danggòng, Bòzi, Doóbura, Màng, Dèbángbu, na Dángsheeri, nke dị na ndịda Yukwa n'okporo ụzọ Monkin-Lama.
A na-asụ Sàgbéè (Mònkín) n'obodo Sàgbéè, Gangkula, Daraaraʔ, na Gboleʔ. Obodo Monkin dị n'ebe ugwu ọdịda anyanwụ nke mpaghara na-asụ asụsụ Sàgbéè.
Ìgwè Kpugbong[dezie | dezie ebe o si]
A na-asụ otu Kpugbong na ndịda ọdịda anyanwụ.
A na-asụ Kàsaà n'obodo ndị dị na Kàsaà, Lambo, Ngba, Kwazanci, Tassa, Donkun, na Kodin.
A na-asụ Lànkàviri na Lànkà viri.
A na-asụ Saawà na gburugburu Saawà (nke a makwaara dị ka Kpàntisaawà ma ọ bụ Pantisaawa).
Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]
- Ndepụta nke Proto-Mumuye reconstructions (Wiktionary)
Edensibia[dezie | dezie ebe o si]
ahịa ma ọ bụ ndị ohu n'ezinụlọ Somalia, ndị agha nke alaeze ukwu Britain tọhapụrụ ha na njedebe nke narị afọ nke ahịa ma ọ bụ ndị ohu n'ezinụlọ Somalia, ndị agha nke alaeze ukwu Britain tọhapụrụ ha na njedebe nke narị afọ nke