Asụsụ Sekele

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Sekele
Spoken in: Namibia, Angola 
Region: Okavango and Ovamboland Territory
Total speakers: Àtụ:Sigfig
Language family: Kxʼa
 ǃKung
  Sekele
Language codes
ISO 639-1: none
ISO 639-2:
ISO 639-3: knw — [[Ekoka ǃKung]]

Sekele bụ asụsụ dị n'ebe ugwu nke asụsụ Kung. A na-ahụkarị ya n'ebe ndịda Angola tupu Agha Obodo Angola, mana a na-asụ ụdị ndị ahụ ugbu a n'etiti ndị bi n'ebe ugwu Namibia. E nwekwara ọtụtụ olumba a na-asụ n'ebe ugwu Namibia.

A maara Sekele site na ọtụtụ aha. "Sekele" n'onwe ya sitere na Vasekele, aha Bantu nke Angola. A makwaara ya dị ka Northern, Northern, na Northern Ju. Abụọ [ǃˀoːǃʰũ]'ime ụdị ndị Angola ejirila okwu ochie bụ "Sekele Maligo" (ma ọ bụ "Forest" na "Sekele Maligo"). E nwere ọtụtụ olumba Namibia, nke a kacha mara bụ Ekoka.

Asụsụ[dezie | dezie ebe o si]

E nwere nkewa n'etiti olumba ndị dị n'ebe ugwu, nke a maara n'oge gara aga dị ka Angolan ma ọ bụ Northern, na olumba ndị ọzọ dị n'akụkụ ndịda nke ugwu Namibia, nke a na-akpọ Western Kung ma ọ bụ North-Central, yana n'etiti ha na olumba ọwụwa anyanwụ nke Kavango. Asụsụ ndị a dị n'ebe ugwu gụnyere:

  • Angolan (Northern) ŌKung, nke sitere na Southern Angola, nke dị gburugburu Osimiri Cunene, Cubango, Cuito, na Cuando;
(N1) Maligo, n'ebe ndịda ọwụwa anyanwụ Angola);
(N2) Ọdịda Anyanwụ Angola; ọwụwa anyanwụ etiti Angola);
  • Ebe Ọdịda Anyanwụ (North-Central) nke ugwu Namibia, n'etiti Osimiri Ovambo na ókè Angola, gburugburu Osimiri Okavango n'ebe ọwụwa anyanwụ nke Rundu ruo Etosha Pan.
(W1) - "Ndagwurugwu" - Mpaghara Eenhana, n'ebe ugwu Namibia);
(W2) Akwe ([[[[[[[[W]]]]]]), [[[[W]]; [[Eenhana]], [[Namibiya]]);
(W3) Tsintsabis ([[[[[[[[]]]]]]]]; Tsintsabis, Tsumeb district, n'ebe ugwu Namibia]]);
  • (K) Kavango, nke a maara dị ka "River" na Ekoka; Western Rundu district, n'ebe ugwu Namibia, & Angola dị nso)

Asụsụ Okongo, Ovambo, na Mpunguvlei nwere ike imegharị (W1) na (K) ma ọ bụ bụrụ ụdị ndị ọzọ.

A na-akpọ otu olumba nke Angolan Sekele nke ndị ọkà mmụta asụsụ na-enyocha ugbu a Mangetti Dune ̆ ̆ 关, ndị bi na mba ọzọ nke 500-1000 na Namibia na South Africa na-asụkwa ya n'obodo Mangetti Duna na Omtaku, n'ebe ọwụwa anyanwụ nke Grootfontein, Namibia; na Schmidtsdrif, n'akụkụ ọdịda anyanwụ nke Kimberley, South Africa.

Ọmụmụ ụdaolu[dezie | dezie ebe o si]

Angolan

Mangetti Dune nwere akara nwere ebe anọ a na-ekwu okwu. A kọọrọ ọdịiche dị n'etiti ezé n'akụkụ na post-veolar n'akụkụ site na nyocha ndị ọzọ. Mpịakọta ndị a na-abịa n'otu usoro asatọ ahụ dị ka ọ dị na Grootfontein ŌKung, nke a na-anọchite anya ya na nkwonkwo ọnụ:

Asụsụ
Glottalized /ŋ̊/
asụsụ-akpa ume
asụsụ-glottalic
Ebe Ọdịda Anyanwụ (N'Ebe Ugwu-N'Eshia)  

Ihe edeturu n'okpuru ala[dezie | dezie ebe o si]

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

ndịda nke ugwu Namibia, nke a na-akpọ Western Kung ma ọ bụ North-Central, yana n'etiti ha na olumba ọwụwa anyanwụ nke Kavango. Asụsụ ndị a dị n'ebe ugwu gụnyere:

  • (2005) in Gordon: Ethnologue: Languages of the World, 15th, Dallas, Texas: SIL International. ISBN 155671159X. 
  • Snyman (1980). "The Relationship Between Angolan ǃXu and Zuǀʼõasi". Bushman and Hottentot Linguistic Studies: 1–58. 
  • Miller (2011). "The Phonetics of the Modern-Day Reflexes of the Proto-Palatal Click in Juu Languages". Proceedings of the 4th International Symposium on Khoisan Languages and Linguistics. 

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

Àtụ:KhoisanÀtụ:Languages of AngolaÀtụ:Languages of Namibia