Gaa na ọdịnaya

Asụsụ Sittard

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Sittard dialect
ZittesjTempleeti:Infobox Language/pronunciation
Spoken in: Netherlands, Germany 
Region: Sittard, Koningsbosch, Selfkant
Total speakers: ?
Language family: Ahendurufi
 Germanic
  West Germanic
   Istvaeonic
    Low Franconian
     Meuse-Rhenish
      Limburgish
       East Limburgish
        Southern East Limburgish
         Sittard dialect
Language codes
ISO 639-1: none
ISO 639-2:
ISO 639-3:
Sittard diphthongization (mgbe Dols, 1953) gbasaa n'ime obodo German Selfkant

Nkè Sittard dialect (Templeeti:Lang-nl, Templeeti:Lang-li, Templeeti:Lang-de, n'ịtụ aka na ụdị dị iche iche ejiri na Germany) bụ olumba Limburgish a na-asụkarị na Obodo Sittard nke Dutch. A na-asụkwa ya na Koningsbosch na n'obere akụkụ oGermany (Selfkant), mana ngwa ngwa na-apụ n'anya ebe ahụ. N'ime olumba ndị ọzọ dị mkpa nke Limburgish, olumba Sittard nwere njikọ chiri anya na nke Roermond [nl].

Ihe ndị e ji mara ya

[dezie | dezie ebe o si]

Asụsụ Sittard bụ nke East Limburgish [nl], nke pụtara na ọ nwere ụdaume postalveolar na mmalite nke okwu ndị na-amalite na ụyọkọ dị ka sl na st, n'adịghị ka ụdị ndị ọzọ nke Limburgic dị ka Maastrichtian na Dutch.

Ihe kachasị mkpa nke /ɛj/-eme ka asụsụ Sittard dị iche na asụsụ Limburgish ndị dị nso bụ ihe a na-akpọ Sittard diphthongization, ya bụ, dochie anya monophthongs /eː/, /øː/ na /oː/ na diphthongs ọbara mbara / zuɛj/, /œj/ na /ɔ/ n'okwu ụfọdụ dị ka /ˈneːt/ /ˈblojtnɛ/ ("na mbụ /neːt/), na-achọˈt/ , na mbụ / / / / , na-acha / / //), na mbụ. Ọ yiri ihe omume Polder Dutch na Standard Dutch, ọ bụ ezie na a na-agbasa ya na gburugburu ebe obibi tupu /ʀ/ (ebe a na-etinye schwa epenthetic n'ihu ụdaume), dịka na beier /ˈbɛjəʀ/ ("beer"). Ihe omume a bụ nke mbụ Willy Dols nyochara nke ọma na ọkara mbụ nke afọ 1940, onye gosipụtara na Sittard diphthongization a na-emekarị na mkpụrụedemede nwere ụda olu. Nnyocha ọhụrụ [1]mbido narị afọ nke iri abụọ na otu egosila na diphthongization rụburu ọrụ iji mesie ike ọdịiche dị na Ogologo ụdaume nke na-eme ka ụdaume nwere ụda olu dị iche na ndị nwere ụda olu na-adọkpụ. [2]

Ọmụmụ ụdaolu

[dezie | dezie ebe o si]

Mkpụrụedemede

[dezie | dezie ebe o si]
okwu[1][3][4]
N'ihu Central Ịlaghachi azụ
unrounded gbara gburugburu
dị mkpirikpi ogologo oge dị mkpirikpi ogologo oge dị mkpirikpi ogologo oge dị mkpirikpi ogologo oge
N'akụkụ iːIhe omumaỌdịdị yː-ekwu maka yaỌdịdị uː na-ekwu na ọ bụIhe omuma ahuỌdịdị
N'etiti etiti na-agụnye__ibo__ Ihe omuma aỌdịdị eː.Ihe omuma ahuỌdịdị ø bụ n'ihi na ọ bụ n'afọ ndị ọzọ ka a na-akpọ__ibo__ Akwụkwọ bụ̣̣́ nke a na-akpọ "Spanish"Ọdịdị øː'ihi ya, ọ ga-abụrịrị na ọ ga-adịỌdịdị ə'ihi ya, ọ ga-abụrịrị na ọ ga-adị__ibo__ Ihe omuma aỌdịdị o-adịIhe omuma ahuỌdịdị oː OːIhe a na-akpọ yaỌdịdị
N'etiti oghere Ọdịdị yaIhe omuma di icheỌdịdị Ọdịda AnyanwụAkwụkwọ bụ́ "Spanish"Ọdịdị Ọdịdị__ibo____ibo__ Ọdịdị n'anya __ibo__ Ọdịdị Ọ bụ otú ahụ ka a na-akọNkọwaỌdịdị Ọ bụ n'ihi ya ka a na-akpọNa-ekwu maka yaỌdịdị
Emeghe æ bụ n'ihi ya ka a na-akọwa ya__ibo__ Ihe omuma aỌdịdị aːIhe omuma di icheỌdịdị N'ihi ya, ọ ga-abụrịrị na ọ ga-adịIhe omuma di icheỌdịdị
Diphthongs aw__ibo____ibo__ aj œj-ekwu na A na-akọwa A na-ekwukarị    __ibo__ Ihe omuma aỌdịdị
  • /ə/ na-ejedebe na mkpụrụedemede na-enweghị nrụgide.

Mkpụrụ okwu

[dezie | dezie ebe o si]
Mkpụrụ okwu ndị na-esote ya[3]
Akpụkpọ ahụ Alveolar Postalveolar N'azụ Mkpịsị aka
Ụgbọ imi __ibo__ m'ihi ya, ọ bụNkọwaỌdịdị n'ihi ya__ibo__ NkọwaỌdịdị ɲ'ihi ya, ọ bụ n'ihi ya ka a na-akpọ__ibo__ NkọwaỌdịdị __ibo__ ŋ'ihi ya, ọ bụ n'ihi ya ka a na-akpọN'ihi ya, ọ bụỌdịdị
Plosive / africate
Afrịka
enweghị olu p'ikwu ya n'ụzọ dị otú aNkọwaỌdịdị __ibo__ t'ihi ya, ọ ga-abụrịrị na ọ ga-adịIhe omuma aỌdịdị __ibo__ AtụmatụỌdịdị n'anya k'ihi ya, ọ ga-abụrịrị na ọ ga-adịNkọwaỌdịdị
kwuru okwu b b b bAkwụkwọ bụ́ "Spanish"Ọdịdị __ibo__ d'ihi ya, ọ bụ n'ihi ya ka a na-akpọNkọwaỌdịdị __ibo____ibo__ dʒ'ihi ya, ọ bụ__ibo____ibo____ibo__ Ihe omuma nke aỌdịdị ɡọ a na-akpọ "__ibo__ Ọdịdị
Ihe na-esiri ike enweghị olu __ibo____ibo____ibo__ f'ihi ya__ibo__ Akwụkwọ bụ̣̣̣́ nke a na-akpọỌdịdị SINAIhe omuma aỌdịdị __ibo____ibo____ibo__ Nkọwa__ibo__ Ọdịdị n'anya __ibo____ibo____ibo__ ỌdịdịNkọwaỌdịdị
kwuru okwu __ibo__ v'ihi ya, ọ ga-abụrịrị na ọ ga-adị__ibo__ NkọwaỌdịdị __ibo__ z'ihi ya, ọ ga-abụrịrị na ọ ga-adịIhe omuma ahuỌdịdị __ibo____ibo____ibo__ Nkọwa__ibo__ Ọdịdị n'anya ɣ'ihi ya, ọ ga-abụrịrị na ọ ga-adịNkọwaỌdịdị N'ihi ya, ọ bụNkọwaỌdịdị
Mmiri l'ihi ya, ọ bụ n'ihi ya ka a na-akpọNkọwaỌdịdị ʎ'ihi ya, ọ ga-abụrịrị na ọ ga-adị__ibo__ Akwụkwọ bụ̣̣̣́ nke a na-akpọỌdịdị __ibo__ Nkọwa__ibo__ NkọwaỌdịdị
Ihe atụ __ibo__ w'ihi ya, ọ ga-abụrịrị na ọ ga-adịIhe omuma ahuỌdịdị __ibo__ j'ihi ya, ọ ga-abụrịrị na ọ ga-adị__ibo__ Ihe omuma di iche icheỌdịdị

Ụda olu

[dezie | dezie ebe o si]

  Dị ka ọtụtụ olumba ndị ọzọ nke Limburgish, olumba Sittard nwere ụda olu dị iche iche, na obere ụzọ abụọ dị ka goud / / 'gold' (na-e'Gos' ụda olu) vs. goud / / 'good' (na na-egosi ụda na-adọkpụ, nke a na-ede dị ka ụda dị elu). A na-aghọta ụda push dị ka contour na-arịgo elu na usoro nkwupụta, ebe ụda na-adọkpụ dịgasị iche n'etiti ịrị elu (mgbe ahịrịokwu na-elekwasị anya na mkpụrụedemede nke na-abụghị nke ikpeazụ) na mkpirikpi na-arị elu na-ada mgbe mkpụrụedemede bụ nke ikpeazụ. A na-egbochi ọdịiche dị n'etiti ụda abụọ ahụ n'èzí nke ahịrịokwu ahụ. ahịrịokwu ajụjụ, a na-eme ọdịiche mgbe niile.[1][5]

Edensibia

[dezie | dezie ebe o si]

gosipụtara na Sittard diphthongization a na-emekarị na mkpụrụedemede nwere ụda olu. Nnyocha ọhụrụ mbido narị afọ nke iri

Akwụkwọ

[dezie | dezie ebe o si]