Asụsụ dị mma

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Siccité
Spoken in: Burkina Faso, Mali 
Region: Sikasso Region
Total speakers: 38,000
Language family: Nnijer–Kongo
 Atlantic–Congo
  Senufo
   Suppire–Mamara
    Siccité
Language codes
ISO 639-1: none
ISO 639-2:
ISO 639-3: sep

Àtụ:Infobox Language/IPA

Asụsụ Sucite ma ọ bụ Sicite bụ asụsụ Senuufo nke ihe dị ka mmadụ 35,000 na-asụ na ndịda ọdịda anyanwụ Burkina Faso na Mali. Sucite bụ onye agbata obi nke Asụsụ Supyire, nke a na-asụ na ndịda ọwụwa anyanwụ Mali. A na-ewere Sucite mgbe ụfọdụ dị ka mgbatị ugwu nke asụsụ Supyire. Asụsụ abụọ ahụ, dị ka Garber si kwuo (1987), 'nke a na-aghọta ibe ya.' Mgbe ụfọdụ, ndị na-ekwu okwu Sucite ga-akpọ onwe ha Supyire. Ihe omuma ozo yiri ya bu Mamara (nke a makwaara dika Minyanka).

Ụfọdụ ndị ọzọ Senufo na-ezo aka na ndị Sùcìté dị ka Tagba, n'ihi na ha bi na mbara ala Tagouara. E nwere ụzọ dị iche iche isi kpọọ aha olumba. Ụdị dị iche iche nke Sucite gụnyere Sicite, Sipiite, na Sicire. Koodu asụsụ SIL bụ SEP.

Ụda[dezie | dezie ebe o si]

Mkpụrụedemede[dezie | dezie ebe o si]

Enwere imi ime ka ụdaume niile dị ogologo ma mee ka ha dị n'ime. A na-etinye schwa /ə/ na brackets n'ihi na a na-ahụ ya naanị na gburugburu abụọ a kapịrị ọnụ, ebe o yiri ka ọ na-agbakwunye ụdaume ndị ọzọ.

Nchịkọta ụdaume na Sucite
Garber 1987 N'ihu Central Ịlaghachi azụ
N'akụkụ m • Ọrụ u • dị iche iche
N'etiti etiti e • ẽ (ə) o • õ
N'etiti oghere ɛ • ɛ̃ Ọ bụ n'afọ iri
Emeghe a • ã

Mkpụrụ okwu[dezie | dezie ebe o si]

  Akpụkpọ ahụ Alveolar (Palatal_consonant" id="mwSA" rel="mw:WikiLink" title="Alveolo-palatal consonant">Alveolo-) Palatal Velar Egbugbere ọnụ Mkpịsị aka
Plosive / Affricate enweghị olu p t t͡ɕ k   ʔ
kwuru okwu b d d͡ʑ   ɡ͡b  
geminate d͡ʑː ɡː    
tupu ịlụ di ma ọlị ⁿb ⁿd ⁿd͡ʑ ⁿɡ ⁿɡ͡b  
Ụgbọ imi m n ŋ ŋ͡m  
Ihe na-esiri ike f s   x    
Glide w   j      

Geminate voiced stops / africates bụ ihe jikọrọ ya na pre-nasal voiceless stops na Supyire, [1] ma na-egosi ya n'ụzọ orthographic dị ka 意mp, nt, ...N'ihi ya, ọ bụ n'ihi ya ka a na-akpọ ...Na Garber (1987).

Ụda[dezie | dezie ebe o si]

Sucite bụ Asụsụ ụda olu nwere ọkwa ụda olu atọ: High, Mid, na Low. Garber (1987) na Carlson (1994) na-enyocha usoro Northern Senufo dị ka nke nwere ụda abụọ dị iche iche, etiti siri ike (Ms) na etiti na-adịghị ike (Mw). Ụda Ms na-enwe obere mgbanwe ụda karịa ụda Mw. Garber (1988) na-atụ aro na ọdịdị a nwere ike ịmalite na Nkewa ụda.

Glides nke jikọtara ụda abụọ dị, nke a na-ahụkarị bụ HL na ML.

Asụsụ[dezie | dezie ebe o si]

Aha[dezie | dezie ebe o si]

Dị ka asụsụ Senufo ndị ọzọ, Sucite na-eji usoro klas aha nke nwoke na nwanyị ise: ụzọ atọ nke otu / ọtụtụ klas na klas abụọ / ìgwè.

Aha na-ewere nsonaazụ klas maka nkọwa. Dịka ọmụmaatụ:

Nkọwa Indef. Nkwado. Mmekọahụ Klas
'osimiri' gba gba-ŋé wi 1
'osimiri' gba-ála gba-á-bí 2
'ụlọ' gba-xa gba-ké ki 3
'Ụlọ' gba-ya gba-nyɛ́ 4
'ihu' gba-là gba-à-ne li 5
'isi ihu' gbà-ʔala gbà-ʔà-ki 6

[2]

Aha nnọchiaha[dezie | dezie ebe o si]

Klas aha ọ bụla nwere nnọchiaha nke ya. Ihe ndị a nwere ike ịbụ n'ozuzu (clitic), nkwenye, nkewa, nke akụkụ, nke ngosi, ma ọ bụ nke metụtara.

Aha nnọchiaha[3]
Klas 1 2 3 4 5 6 7 8
Clitic wu bi Kpatụ ya Ọ bụ n'ihi na ki Mkpụrụ osisi
Nkwado wurə̀ perə̀ kərə̀ yirə̀ Ọchịchị kerə̀ Ọkụ Ọchịchị
Ịkpa ókè Pi Ka ebe a Nke a peeji nke
Ihe ngosi ngə́ mpí nkə́́́ njí ndə́́́ nkí ntə́ mpə́
Ajụjụ ngə Ọ bụ n'oge ahụ ka e nwere nkə Onye isi ndə Nri ntə mpə

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

mgbatị ugwu nke asụsụ Supyire. Asụsụ abụọ ahụ, dị ka Garber si kwuo (1987), 'nke a na-aghọta ibe ya.' Mgbe ụfọdụ, ndị na-ekwu okwu

  1. Garber 1987, p. 15.
  2. Garber 1987, pp. 25-26.
  3. Garber 1987, p. 26.

Ebe e si nweta ya[dezie | dezie ebe o si]

  • Carlson, Robert (1994) A Grammar of Suppyire. Berlin/New York: Nwa atụrụ Gruyter.
  • Garber, Anne (1980) 'Gbanwee usoro okwu na asụsụ Senufo.' Na Studies in the Linguistic Sciences, 10, 1, 45-57.
  • Garber, Anne (1987) A Tonal Analysis of Senufo: Sucite dialect (Gur; Burkina Faso). Akwụkwọ edemede PhD, Urbana: Mahadum Illinois / Ann Arbor: UMI. [1]
  • Garber, Anne (1988) 'Nnyocha okpukpu abụọ nke ụda Sicite'. Na Journal of West African languages, 18, 2, 21-33.

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  • Asụsụ Senufo
  • Map nke mpaghara asụsụ Senufo

Àtụ:Languages of Burkina FasoÀtụ:Gur languages