Asystasia gangetica

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

Chinese violet
Asystasia gangetica from Kalepolepo, Maui
Asystasia gangetica micrantha from Amanzimtoti, South Africa
Scientific classification edit
Missing taxonomy template (fix): Asystasia
Species:
Binomial name
Template:Taxonomy/AsystasiaAsystasia gangetica
Synonyms
  • Asystasia intrusa (Forssk.) Blume
  • Asystasia parvula C.B.Clarke
  • Asystasia querimbensis Klotzsch
  • Asystasia pubescens Klotzsch
  • Asystasia subhastata Klotzsch
  • Asystasia quarterna Nees
  • Asystasia scabrida Klotzsch
  • Asystasia floribunda Klotzsch
  • Asystasia coromandeliana Nees
  • Justicia gangetica L.
  • Asystasia bojeriana Nees
  • Asystasia acuminata Klotzsch
  • Asystasia coromandeliana Nees var. micrantha Nees
  • Asystasia multiflora Klotzsch
  • Asystasia ansellioides C.B.Clarke var. lanceolata Fiori
  • Asystasia podostachys Klotzsch[1]
Chinese violet
Asystasia gangetica from Kalepolepo, Maui
Asystasia gangetica micrantha from Amanzimtoti, South Africa
Scientific classification Edit this classification
Kingdom: Plantae
Clade: Tracheophytes
Clade: Angiosperms
Clade: Eudicots
Clade: Asterids
Order: Lamiales
Family: Acanthaceae
Genus: Asystasia
Species:
A. gangetica
Binomial name
Asystasia gangetica



Synonyms
  • Asystasia intrusa (Forssk.) Blume
  • Asystasia parvula C.B.Clarke
  • Asystasia querimbensis Klotzsch
  • Asystasia pubescens Klotzsch
  • Asystasia subhastata Klotzsch
  • Asystasia quarterna Nees
  • Asystasia scabrida Klotzsch
  • Asystasia floribunda Klotzsch
  • Asystasia coromandeliana Nees
  • Justicia gangetica L.
  • Asystasia bojeriana Nees
  • Asystasia acuminata Klotzsch
  • Asystasia coromandeliana Nees var. micrantha Nees
  • Asystasia multiflora Klotzsch
  • Asystasia ansellioides C.B.Clarke var. lanceolata Fiori
  • Asystasia podostachys Klotzsch[2]

Asystasia gangetica bụ ụdị osisi dị na ezinụlọ Acanthaceae. A maara ya dịka violet nke China, coromandel[3] ma ọ bụ foxglove na-agagharị agagharị.[4] Na South Africa, a pụrụ ịkpọ osisi a asystasia.

Site na Hyderabad, India

Nkọwa[dezie | dezie ebe o si]

Osisi a bụ ahịhịa na-agbasa ma ọ bụ mkpuchi ala, na-eru 600 mm n'ịdị elu ma ọ bụ ruo 1 m ma ọ bụrụ na akwado ya.[4] Ogwe osisi ndị ahụ gbanyere mkpọrọgwụ n'ụzọ dị mfe na nodes.[4] Akwụkwọ ya dị mfe ma dị iche.[4][5] Mkpụrụ osisi ahụ bụ capsule na-agbawa agbawa nke na-amalite na-acha akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ, mana ọ na-akpọnwụ ruo na-acha nchara nchara mgbe ọ meghere.[5]

Ụdị dị iche iche[dezie | dezie ebe o si]

  • A. g. gangetica, nwere nnukwu (30-40 mm ogologo) okooko osisi na-acha anụnụ anụnụ ma ọ bụ na-acha odo odo.
  • A. g. micrantha (N'olu) Ensermu, nwere obere (ruo 25 mm n'ogologo) okooko osisi na-acha ọcha na akara odo odo na egbugbere ọnụ ala.[5]

Nhazi[dezie | dezie ebe o si]

A na-agbasa ya n'ebe nile na Old World Tropics, ma webata ya na mpaghara okpomọkụ America[6] na Hawaii, ebe ọ ghọrọ ihe okike.[3] E webatara ụdị abụọ nke osisi a na Australia ebe A. g. micrantha dị na National Environmental Alert List ma a ghaghị ịkọ akụkọ mgbe a chọtara ya. Ebe mbụ nke subspecies bụ ihe a na-ejighị n'aka, mana o yikarịrị ka A. g. gangetica dị na Eshia, na A. g, micrantha dị na Africa.[5][4]

Ịmụ nwa[dezie | dezie ebe o si]

Ernest Akamine (1947) chọpụtara na ọ nweghị usoro ụra doro anya na-arụ ọrụ na mkpụrụ, nke na-epulite n'enweghị ihe mgbochi ụbọchị 135 mgbe a chụpụrụ ya na osisi nne na nna.[7] Mmepụta okooko osisi nwere ike ịmalite n'oge ụbọchị 40 mgbe ọ gbasịrị, na mmepe mkpụrụ na-amalite mgbe ụbọchị 57, na-eme ka mmepụta nke mkpụrụ dị ndụ dị mfe n'ime ụbọchị 72.[8] A na-achụpụ mkpụrụ ahụ n'ụzọ na-agbawa agbawa mgbe ọ kara site na retinacula a na-etinye n'ahụ (ihe osise).

  1. Jstor Plant Science, Asystasia gangetica synonyms: http://plants.jstor.org/taxon/synonymy/Asystasia.gangetica, retrieved 28 July 2010
  2. Jstor Plant Science, Asystasia gangetica synonyms: http://plants.jstor.org/taxon/synonymy/Asystasia.gangetica, retrieved 28 July 2010
  3. 3.0 3.1 Plants of Hawaii: Asystasia gangetica: https://web.archive.org/web/20120905012101/http://www.hear.org/starr/images/species/?q=asystasia+gangetica&o=plants, retrieved 28 July 2010
  4. 4.0 4.1 4.2 4.3 4.4 South African National Biodiversity Institute: Asystasia gangetica: https://web.archive.org/web/20080828125752/http://www.plantzafrica.com/plantab/asystasiagan.htm, retrieved 28 July 2010
  5. 5.0 5.1 5.2 5.3 Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named Australia
  6. Jstor Plant Science, Asystasia gangetica: http://plants.jstor.org/taxon/Asystasia.gangetica, retrieved 28 July 2010.
  7. Akamine (1947). "Germination of Asystasia gangetica L. Seed with Special Reference to the Effect of Age on the Temperature Requirement for Germination". Plant Physiology 22 (4): 603–607. DOI:10.1104/pp.22.4.603. PMID 16654128. Retrieved on 30 May 2014. 
  8. Sahid (1998). "Effects of water stress, shading and clipping on growth and development of Asystasia gangetica". Plant Protection Quarterly 13: 140–142. 

Ojiji[dezie | dezie ebe o si]

N'akụkụ ụfọdụ nke Africa, a na-eri akwụkwọ ya dị ka akwụkwọ nri ma jiri ya mee ihe dị ka ọgwụ mkpá akwụkwọ na ọgwụ ọdịnala Africa.[1] A na-eji akwụkwọ ya eme ihe n'ọtụtụ akụkụ nke Naịjirịa dị ka ọgwụ ọdịnala Afrịka maka nlekọta ụkwara ume ọkụ.[2] A na-ejikwa ya dị ka osisi ịchọ mma.[3]

Mkpa gburugburu ebe obibi[dezie | dezie ebe o si]

Nke a bụ osisi dị mkpa maka aṅụ, urukurubụba na ụmụ ahụhụ ndị ọzọ.[3] N'ebe ndịda Afrịka, e nwere ma ọ dịkarịa ala ụdị urukurubụba na nla asaa na-eji A. g. micrantha dị ka ihe oriri larval; Junonia oenone, Junonia hierta, Junonia natalica, Junonia terea, Protogoniomorpha parhassus, Hypolimnas misippus na Microplexia costimaculalis.[4] Uto siri ike nke A. g. micrantha na mpaghara okpomọkụ na-eme ka ọ bụrụ ahịhịa nke nwere ike igbu ụfọdụ ahịhịhịa ala ebe ewebatala ya.[3]

Ihe ngosi[dezie | dezie ebe o si]

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. Grubben, G.J.H. & Denton, O.A. (2004) Plant Resources of Tropical Africa 2. Vegetables. PROTA Foundation, Wageningen; Backhuys, Leiden; CTA, Wageningen.
  2. Akah (2003). "Evaluation of the anti-asthmatic property of Asystasia gangetica leaf extracts". Journal of Ethnopharmacology 89 (1): 25–36. DOI:10.1016/S0378-8741(03)00227-7. PMID 14522429. 
  3. 3.0 3.1 3.2 Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named SANBI
  4. Guillermet, 2005. Les Hétérocères ou papillons de nuit, de l'île de La Réunion. Volume 1. Famille des Noctuidae Quadrifides. - — :1–532, pls. 1–13.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]