Bakri Osman Saeed

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Bakri Osman Saeed
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịSudan Dezie
aha n'asụsụ obodoOsman Dezie
Aha enyereBakri Dezie
aha ezinụlọ yaSaeed Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya21 Septemba 1951 Dezie
Ebe ọmụmụSudan Dezie
Dị/nwunyeunknown value Dezie
onye dị ịrịba amaPuleng LenkaBula Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Asụsụ ọ na-edeBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụprofessor, osote onyeisi mahadum Dezie
onye were ọrụSudan International University Dezie
ebe agụmakwụkwọUniversity of Khartoum, University of Leeds, Newcastle University Dezie
agbụrụSudan Dezie
Ụcha ime anyabrown Dezie
ụcha ntụtụ isiNtụtụ ájá ájá Dezie

Bakri Osman Saeed bụ onye isi òtù Association of Africa Universities.[1] [2]Ọ bụbu onye isi ngalaba ọsụ ụzọ nke St George's International Medical School.

Mmalite Ndụ na Agụmakwụkwọ Ya[dezie | dezie ebe o si]

Bakri Osman Saeed bụ onye Sudan, ọkà mmụta sayensị ahụike. Ọ bụ onye isi oche nke Union of Sudanese Students na United Kingdom na Ireland, London, (1982-1983).[3]

Ọrụ Ya na Nkega Agụmakwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

Ọkammụta Bakri Osman Saeed nwetara nzere bachelọ (B.Sc) ya site na Mahadum Khartoum n'isi ọmụmụ medicine na surgery[3] na nzere PhD ya sitere na Mahadum Leeds.[3] Ọ ghọrọ dọkịta nke ọgwụ site na Mahadum Newcastle-upon-Tyne.[3] Ọ malitere ọrụ ya na nkega agụmakwụkwọ dịka onye nkuzi na Mahadum Khartoum na Sudan n'afọ 1985.[3] Ọ bụkwa onye nkuzi otu oge na Mahadum King Saud na Saudi Arabia.[4]

Akwụkwọ ndị O Bipụtara Ahọpụtara[dezie | dezie ebe o si]

  • Njupụta nke ịnweta ọkpụkpụ dị n'akụkụ na ntụgharị ọkpụkpụ n'ime ụmụ nwanyị postmenopausal nwere ọrịa shuga 2dị 2[5]
  • Ọgwụ ọdịnala na Sudan[6]
  • Ọrịa nke secretion na-ekwesịghị ekwesị nke Hormone Antidiuretic[7]
  • Mmetụta nke Quinoline-Ụdị ọgwụ mgbochi ịba na njikọ nke Oestradiol-17β na Progesterone site Rabbit na Human Uterine Cytosols[8]
  • Mmụba mmanya isopropyl nke mmanya na-aba n'anya sitere na nhịahụ aka azụmahịa: ihe ọ pụtara maka iji ya eme ihe n'aka[9]
  • Ọkwa homocysteine na-ebu ọnụ na ndị okenye nwere ụdị ọrịa shuga 1 na retinopathy[10]
  • Tụnyere ụzọ atọ jikọrọ ọnụ maka ịlele cholesterol lipoprotein dị elu yana usoro mmiri ozuzo na ndị ọrịa mamịrị na ndị na-abụghị ọrịa shuga[11]
  • Ntụle nke plasma homocysteine na ndị ọrịa nwere ụdị ọrịa shuga 1dị 1[12]
  • Nnukwu hyponatremia: nyocha na njikwa na ụlọ ọgwụ izugbe nke mpaghara[13]
  • Ngụkọta ihe ize ndụ nke akwara obi na ụdị ọrịa shuga nke Abụọ: ihe ọzọ na-akpata nchegbu[14]

Ihe Nrite na Nkwanye Ùgwù Ya[dezie | dezie ebe o si]

Ọ bụ Onye isi oche Association of African Universities.[15] Ọ bụkwa onye isi mahadum mba Sudan.[16]

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. php?story=20231016140937661 Mmeghe nke mahadum kpalitere mmegide na nkwado.
  2. [https: //www.universityworldnews.com/post.php?story=20230710113237957 Ndị isi agụmakwụkwọ Africa kwenyere na akwụkwọ ikike maka imekọ ihe ọnụ].
  3. 3.0 3.1 3.2 3.3 3.4 Àtụ:Kpọtụrụ webụ
  4. UNN/Gazette.nsf/GazetteFullStoryPast?agụọ&LookupKey=02/01/2007--%3E6 Mgbanwe na Biochemistry.
  5. Mkpụrụ nke ịnweta ọkpụkpụ dị n'akụkụ na ntụgharị ọkpụkpụ na postmenopausal Ụmụ nwanyị nwere ụdị ọrịa shuga 2 (2012-01-13).
  6. mbipụta/227989400 Ọgwụ ọdịnala na Sudan (2010-06-12).
  7. researchgate.net/publication/24194499 Syndrome nke nzuzo na-ekwesịghị ekwesị nke Hormone Antidiuretic (2009-05-04).
  8. {{Cite web | ikpeazụ=Saeed | mbụ = Bakri | ụbọchị = 2008-09-11 | aha = Mmetụta. nke Quinoline-Type Antimalarial Drugs na njikọ nke Oestradiol-17β na Progesterone site Rabbit na Human Uterine Cytosols |url=https://www.researchgate.net/publication/262835748 | nweta-ụbọchị=10 December 2023 |website =sear }
  9. Error on call to Template:cite web: Parameters url and title must be specified.
  10. Ọkwa homocysteine na-ebu ọnụ na ndị okenye nwere ụdị ọrịa shuga 1 na retinopathy (2004-04-17).
  11. Error on call to Template:cite web: Parameters url and title must be specified (2002-02-13).
  12. [https: //www.researchgate.net/publication/9079095 Nkwanye plasma homocysteine na ndị ọrịa nwere ụdị ọrịa shuga 1] (2003-11-09).
  13. Ọrịa hyponatraemia: nyocha na njikwa n'ụlọọgwụ izugbe (2003-01-10).
  14. Agbakọ ihe ize ndụ akwara obi na ụdị ọrịa shuga II: ọzọ ihe kpatara nchegbu (2002-01-16).
  15. php?story=20221114092053157 AAU president: 'Oge eruola ka anyị si na-ekwu okwu gaa ije'.
  16. CSU nabatara Sudan. International University.


Àtụ:Improve categories