Bartholomew Nnaji

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Bartholomew Nnaji
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịNaijiria Dezie
Aha enyereBartholomew Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya13 Julaị 1956 Dezie
Ebe ọmụmụEnugwu Steti Dezie
Ọrụ ọ na-arụacademic Dezie
onye were ọrụUniversity of Massachusetts Amherst Dezie
Ọkwá o jiMinister of Science and Technology, Minister of Power Dezie
ebe agụmakwụkwọUniversity of Massachusetts Amherst, Virginia Tech, St. John's University Dezie
Onye òtù nkeNigerian Academy of Science Dezie
Ihe nriteFellow of the Nigerian Academy of Science Dezie

Bartholomew Nnaji bụ onye injinia Naịjirịa, innovator na otu onye nke echepụta nke E-Design echiche.

Ndụ Ya[dezie | dezie ebe o si]

Amụrụ ya na Enugu State, Naịjirịa ma onwetara nzere bekee nke sayensi na physics na Mahadum St John's , New York USA. O mechara gaa Virginia Polytechnic Institute na Mahadum Steeti maka Nna-ukwu ya na PhD na Injinịa. Ọ nwetakwara akwụkwọ asambodo nke ka Doctorate na ọgụgụ isi na Robotics site na Massachusetts Institute of Technology, (MIT). [ <span title="This claim needs references to reliable sources. (May 2020)">see okwu dị mkpa</span> ] Nnaji sonyeere ngalaba injinia na Mahadum Massachusetts, Amherst n’afọ 1983. [1] Mgbe afọ ole na ole gasịrị, ọ ghọrọ Onye guzobere na onye nchịkwa nke Laboratory akpaaka na Robotics na Mahadum. Ọ ghọrọ Ọkammụta zuru oke nke Mechanical and Industrial injinia n'afọ 1992.  Dị ka onye na-eme nchọpụta, ọ lekwasịrị anya na isi okwu atọ: Kọmputa Enyemaka Onwe, Robotics na Injinịa Kọmputa . N'iji ihe ọmumu o nwetara site na nchọpụta nke nyocha ya, o kere okwu nke echiche geometric, echiche nke ọtụtụ ihe anyị na-arụ ọrụ nwere nhazi geometric.. A na-enye ya otuto dịka otu n'ime ndị ọhụụ nke atụmatụ E-design, ebe ndị na-ahụ maka imepụta ngwaahịa nwere ike ịrụ ọrụ site na mpaghara dịpụrụ adịpụ iji mepụta, gbakọta ma nwalee otu ngwaahịa ahụ, na-eji kọmputa na ịntanetị / World Wide Web. [2]

Nnaji kwagara Mahadum Pittsburgh, Pennsylvania n’afọ 1996 dị ka ALCOA Foundation dị iche na Ọkammụta Injinia. [3] E mechara họpụta ya ka ọbụrụ William Kepler Whiteford Ọkammụta Injinia na Mahadum Pittsburgh, USA, ebe ọ rụkwara ọrụ dị ka Onye Ntọala Onyeisi nke US National Science Foundation (NSF) Ebe ngbakọ maka e-Design - ụlọ akwụkwọ mahadum-NSF ise-campus-NSF Ebe ngbakọ nke kacha mma na e-imewe. Ọ hapụrụ Mahadum wee laghachi na Naịjirịa n'afọ 2007. [4]

N’afọ 1993, Nnaji lara ezumike nwepu onwe na Mahadum wee laghachi Naịjirịa ije ozi dị ka Mịnịsta sayensị na nka na ụzụ nke etiti. Ọ tọrọ ntọala Geometric Power, ụlọ ọrụ mmepe ọkụ nke ụmụ amaala Naịjirịa n’afọ 2000. N’afọ 2010 o jere ozi dịka Onye Ndụmọdụ Pụrụ Iche nke Onye isi ala na ikikere ọkụ, yana Onye isi oche nke Onye isi ala Task Force na ikikere ọkụ. Ọ ghọrọ Mịnịsta na-ahụ maka ikikere oku na 2011, ma gbaa arụkwaghịm nke onwe na onwa asato nke afọ 2012. [ <span title="This claim needs references to reliable sources. (May 2020)">see okwu dị mkpa</span> ] Nnaji bụ onye nka na ụzụ kara aka.Otu osila dị, ọtụtụ oge , ana ewere ya dika Dr. Iheanyichukwu Godswill Nnaji si Steeti Imo , Naịjirịa onye zọrọ ọkwa onyeisiala n'afọ 2007, n'okpuru Better Nigeria Progressive Party (BNPP). [ <span title="This claim needs references to reliable sources. (May 2020)">see okwu dị mkpa</span> ]

Mịnịsta na-ahụ maka ọkụ na Naịjirịa[dezie | dezie ebe o si]

Na ubochị iri abụọ na asatọ nke ọnwa August n'afọ 2012, Barth Nnaji gbara arụkwaghịm dị ka Mịnịsta na-ahụ maka ọku na Naịjirịa [5] [6] . [7] [8] Tupu ọ nabata ijere obodo ya ozi dị ka Mịnịsta na-ahụ maka ọku, Ọkammụta Nnaji si Amerịka lọta n’okpuru Ọchịchị Onyeisi Ala Obasanjo ma mepụta Aba INTEGRATED Power Project (Aba IPP) gbadoro ụkwụ na nkwekọrịta mgbazinye ya na gọọmentị etiti Naịjirịa (FGN). Ọchịchị Obasanjo amalitelarị mgbanwe ngalaba ikike na enye ọkụ n'afọ 2004, nke butere gọọmentị inyefe ngalabahu na aka ọhaneze n'afọ 2011, nkea mere n'okpuru ọchịchị Onye Isi Ala Goodluck Jonathan . [9] [10] Agbanyeghị, maka ebumnuche ndọrọ ndọrọ ọchịchị, gọọmentị gbanwere usoro nke nkwekọrịta site na ịghara inye ndị mmepe mmepe mgbanaka mgbanaka ahụ na ngalaba ikike nke ụlọ ọrụ gọọmentị na-achịkwa iji kwụsị ụkọ ike ọkụ na-adịghị ala ala nke Naịjirịa. Mgbe Ọkammụta . Bart Nnaji gbara arụkwaghịm n'ọkwa ya n'afọ 2012, akwụkwọ edemede a na-akpọ Economist n'isiokwu ya nke ọkpọrọ "Agbanyụọa ọkụ na-egbuke egbuke" kwuru na ndị na-akwado Maazi Nnaji na-ekwu na ndị na-emegide inyefe ike ọkụ na aka ohaneze n'eme ka ọpụpụ ya bụrụ nke na-ezighi ezi  "Nnaji bụ Ọkasị mma mmadụ maka ọrụa," dịka onye ndụmọdụ na president ọrụ ike na mgbanwe nke ike sịrị kwuo. Ma o nwere ihe ọ na-eme n'ụzọ na-amasịghi ndị ọzọ. ” Ọnụ na-ekwuchitere Mazi Nnaji kwuru na ya "chere ebubo ụgha kpam kpam" ma họrọ ịhapụ ọkwa ya n'ụzọ nsọpụrụ. [11]

Ntughari[dezie | dezie ebe o si]

  • Ntughari aka nke Prof Nnaji, NNMA

Njikọ dị na mpụga[dezie | dezie ebe o si]