Benjamin Kunbuor

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Benjamin Kunbuor
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịGhana Dezie
Aha enyereBenjamin Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya15 Julaị 1957 Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụOnye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, onye ọka iwu Dezie
ebe agụmakwụkwọUniversity of Warwick, University of Ghana, Nandom Senior High School Dezie
onye otu ndọrọ ndọrọ ọchịchịNational Democratic Congress Dezie
okpukpere chi/echiche ụwaEastern Orthodoxy Dezie

Benjamin Bewa-Nyog Kunbuor bụ Minista na-ahụ maka nchekwa Onye Ghana na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Ghana. Ọ bụ Onye omeiwu maka mpaghara Nandom.

Mmụta[dezie | dezie ebe o si]

Kunbour gụrụ akwụkwọ sekọndrị na Nandom Secondary School, [1] nwetara LLB ya na Mahadum Ghana, wee ruo eruo dị ka onye ọka iwu mgbe ọ gụsịrị akwụkwọ na Ghana School of Law.

Mgbe nke ahụ gasịrị, ọ gara Mahadum Warwick na United Kingdom wee nweta LLM ya na ọdịiche. E mechara nye ya British Chevening Scholarship iji mezue PhD ya na Law in Development (1997-2000).

O nwetakwara onyinye Overseas Students Award (OSSA) Doctoral Award na Mahadum Warwick . [2]

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

Kunbour rụrụ ọrụ dị ka onye nkuzi gụsịrị akwụkwọ na Mahadum Warwick na United Kingdom. Kemgbe ahụ, ọ na-akụzi ihe na Ghana School of Law. [3] bụkwa onye nduzi na Commission on Human Rights and Administrative Justice na Ghana.

ndọrọ ndọrọ ọchịchị[dezie | dezie ebe o si]

Kunbour bụ onye otu National Democratic Congress . [4] bu ụzọ guzoro maka ntuli aka na Ntuli aka ndị omeiwu nke afọ 2000 wee merie na mmeri nke 62.5%. [5] nọgidere n'oche ya na ntuli aka na-esote afọ anọ ka e mesịrị, mana ọ tụfuru ya mgbe ntuli aka 2008 gasịrị mgbe pati ya laghachiri n'ọchịchị. [6]'afọ 2009, George Yankey gbara arụkwaghịm n'ọchịchị NDC na-esote nrụrụ aka. Onye isi ala Mills họpụtara Kunbuor dị ka Minista ahụike ya.

Mgbe [7] gbanwere ọchịchị na Jenụwarị 2011, Onye isi ala Mills họpụtara Kunbour ka ọ bụrụ Minista na-ahụ maka ime obodo.

[8][9] Martin Amidu, Attorney General gbara arụkwaghịm na Jenụwarị 2012, Onye isi ala Mills họpụtara Maazị Kunbuor ka ọ bụrụ Attorney general.

Nhọrọ 2000[dezie | dezie ebe o si]

[10] họpụtara Kunbour dị ka onye otu ndị omeiwu maka mpaghara Lawra-Nandom na Mpaghara Upper West nke Ghana na ntuli aka Ghana nke afọ 2000. Ya mere, ọ nọchitere anya mpaghara ahụ na nzuko omeiwu nke anọ nke mba Ghana nke anọ.

[10] họpụtara ya na 22,347 n'ime ngụkọta vootu a tụrụ. Nke [10] bụ ihe ruru 74.40% nke ngụkọta vootu ziri ezi.[10] họpụtara ya karịa Tenku Charles nke Peoples National Convention, Stephen Yir-Eru Engmen nke New Patriotic Party na David Nandoh nke National Reform Party.

Ndị a nwetara vootu 2,2347, vootu 3,570 , vootu 3,487 na vootu 641. [10] Ndị [10] bụ 74.40%, 11.90%, 11.60%, 2.10% n'otu n'otu nke ngụkọta vootu ziri ezi. A họpụtara Kunbour na tiketi nke National Democratic Congress. [11]National Democratic Congress meriri ngụkọta nke oche ndị omeiwu 7 na Upper West Region na ntuli aka ahụ. [1]

[11]'ozuzu, pati ahụ meriri ndị nnọchi anya 89 n'ime oche 200 na ndị omeiwu nke atọ nke mba Ghana nke anọ.

Ntuli aka 2004[dezie | dezie ebe o si]

[12] họpụtara Kunbuor dị ka onye otu ndị omeiwu maka mpaghara Lawra-Nandom na mpaghara Upper West nke Ghana na ntuli aka Ghana nke afọ 2004. [13] [14]'ihi ya, ọ nọchitere anya mpaghara ahụ na nzuko omeiwu nke anọ nke mba Ghana.

A họpụtara ya na votu 19,306 n'ime vootu 31,138 zuru oke. [12] [13] bụ ihe ruru 62.0% nke ngụkọta vootu ziri ezi. [12] họpụtara ya karịa Bapullu Debis Dery nke People's National Convention, Dery Ambrose P nke New Patriotic Party na Seidu Adama Billah nke Convention People's Party . [13]

Ndị [12] nwetara vootu 912, vootu 10,549 na vootu 371 n'otu n'ime vootu niile. [13] Ndị [12] bụ 2.9%, 33.9% na 1.2% nke ngụkọta vootu ziri ezi. [13] [12] họpụtara Kunbuor na tiketi nke National Democratic Congress . [13]

Mpaghara ya bụ akụkụ nke mpaghara 7 nke National Democratic Congress meriri na mpaghara Upper West na ntuli aka Ghana nke afọ 2004. [15] National Democratic Congress meriri ngụkọta nke ndị omeiwu [15] n'ime ngụkọta oche 230 na Nzukọ omeiwu nke anọ nke mba Ghana nke anọ.

Ndụ onwe onye[dezie | dezie ebe o si]

Kunbuor lụrụ [9] ma nwee ụmụ atọ.

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  • Ndepụta nke ndị minista gọọmentị Mahama
  • National Democratic Congress (Ghana)

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. Kunbuor (2008). A Ghana Tax Law Primer (in en). Agape Print. Press. ISBN 9789988832971. 
  2. Dr. Benjamin Bewa-Nyog Kunbuor Profile. General News. Ghanaweb. Retrieved on 23 August 2014.
  3. Who Is Dr Benjamin Kunbuor?. General News. ModernGhana.com. Retrieved on 5 March 2012.
  4. REPUBLIC OF GHANA, LEGISLATIVE ELECTION OF 7 DECEMBER 2000. Adam Carr's Election Archives. Retrieved on 2010-07-25.
  5. Parliamentary Results Lawra (Upper West). Ghana Home Page. Retrieved on 2010-07-25.
  6. "President accepts resignation of two ministers", General News, Ghana Home Page, 2009-10-11. Retrieved on 2010-07-25.
  7. "Cabinet reshuffle: Zita dropped, Betty for education", Ghana Home Page, 2011-01-04. Retrieved on 2011-02-07.
  8. "Ministerial reshuffle; Dr. Benjamin Kunbour confirmed as A-G". Retrieved on 27 July 2013.
  9. 9.0 9.1 Full Text Of Reshuffle By President Mills. General news. Ghana Home Page. Retrieved on 5 March 2012.
  10. 10.0 10.1 10.2 10.3 10.4 10.5 FM. Ghana Election 2000 Results - Lawra Constituency. Ghana Elections - Peace FM. Retrieved on 2020-09-02.
  11. 11.0 11.1 FM. Ghana Election 2000. Ghana Elections - Peace FM. Retrieved on 2020-09-02.
  12. 12.0 12.1 12.2 12.3 12.4 12.5 FM. Ghana Election 2004 Results - Lawra Constituency. Ghana Elections - Peace FM. Retrieved on 2020-08-03.
  13. 13.0 13.1 13.2 13.3 13.4 13.5 (2005) Elections 2004; Ghana's Parliamentary and Presidential Elections. Ghana: Electoral Commission of Ghana; Friedrich Ebert Stiftung, 189. 
  14. (2004) Ghana Parliamentary Register, 2004-2008. Ghana: The Office of Parliament, 339. 
  15. 15.0 15.1 Statistics of Presidential and Parliamentary Election Results (en-US). Fact Check Ghana (2016-08-10). Retrieved on 2020-08-03.

Njikọ mpụga na isi mmalite[dezie | dezie ebe o si]

Àtụ:S-start Àtụ:S-par Àtụ:S-bef Àtụ:S-ttl Àtụ:S-aft Àtụ:S-new Àtụ:S-ttl Àtụ:S-inc Àtụ:S-off Àtụ:S-bef Àtụ:S-ttl Àtụ:S-aft Àtụ:S-bef Àtụ:S-ttl Àtụ:S-aft Àtụ:S-bef Àtụ:S-ttl Àtụ:S-aft Àtụ:S-bef Àtụ:S-ttl Àtụ:S-aft Àtụ:S-end