Jump to content

Bernard Fagg

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Bernard Fagg
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịObodoézè Nà Ofú Dezie
Aha enyereBernard Dezie
aha ezinụlọ yaFagg Dezie
ụbọchị ọmụmụ ya8 Disemba 1915 Dezie
Ebe ọmụmụLondon Borough of Croydon Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya14 Ọgọọst 1987 Dezie
Ebe ọ nwụrụOxford Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụcurator, anthropologist, archaeologist, prehistorian Dezie
ụdị ọrụ yaarchaeology Dezie
ebe agụmakwụkwọDowning College Dezie
Bernard Evelyn Buller Fagg
Born8 December 1915
DiedÀtụ:Death-date and age
NationalityBritish
OccupationArchaeologist, Museum curator
Bernard Fagg
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịObodoézè Nà Ofú Dezie
Aha enyereBernard Dezie
aha ezinụlọ yaFagg Dezie
ụbọchị ọmụmụ ya8 Disemba 1915 Dezie
Ebe ọmụmụLondon Borough of Croydon Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya14 Ọgọọst 1987 Dezie
Ebe ọ nwụrụOxford Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụcurator, anthropologist, archaeologist, prehistorian Dezie
ụdị ọrụ yaarchaeology Dezie
ebe agụmakwụkwọDowning College Dezie

Bernard Evelyn Buller Fagg MBE, (8 Disemba 1915 – 14 Ọgọst 1987) bụ onye Britain na-ahụ maka ihe mgbe ochie na onye na-ahụ maka ihe ngosi nka bụ onye rụrụ nnukwu ọrụ na Nigeria tupu na mgbe Agha Ụwa nke Abụọ gasịrị.

Ihe nrịbama ogige Bernard Fagg na Nok
Ebe obibi Bernard Fagg dị na Nok, wuru c. 1943

Akụkọ ndụ[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Fagg na Upper Norwood nye onye na-ere akwụkwọ ochie William Percy Fagg na nwunye ya Lilian Fagg (née Buller). Nwanne ya nwoke bụ William Buller Fagg . Bernard Fagg gụrụ akwụkwọ klaasị, nkà mmụta ihe ochie na anthropology na Downing College, Mahadum Cambridge . Mgbe ọ gụsịrị akwụkwọ, ọ malitere ịrụ ọrụ maka ọchịchị ndị Briten na-achị na Jos, Nigeria, na 1939. Ọ gwupụtara ebe nchekwa Rop Rock dị na Jos Plateau n'afọ 1944, saịtị nwere ma ngwa okwute oge ochie na ihe ndị ọzọ mechara, gụnyere ite ihe dị ka afọ 2000. [1] Fagg bu ụzọ zute ihe nchoputa ihe ochie nke ihe mechara mara dị ka omenala Nok, mgbe obodo Nok gasịrị, ebe a chọtara ihe oyiyi terracotta mbụ. O mere nyocha nke saịtị ahụ na Taruga, na-achọta ma terracotta figurines na ígwè slag na radiocarbon ụbọchị site na narị afọ nke anọ na nke atọ BC. [2]

N'afọ 1947, a họpụtara Fagg ka ọ bụrụ onye na-enyere aka nyochaa ihe ochie nke Ngalaba Antiquities nke ọchịchị colonial malitere ọhụrụ. N'afọ 1952 ọ tọrọ ntọala National Museum na Jos, ụlọ ngosi ihe mgbe ochie mbụ na Naijiria. Tinyere Walker Evans na Eliot Elisofon, o nyere foto na Bollingen's African Folktales and Culture . Ọ ghọrọ onye isi na 1957 mgbe onye nduzi mbụ Kenneth Murray lara ezumike nká. Mgbe Naijiria nwesịrị nnwere onwe, Fagg ghọrọ onye nlekọta nke Pitt Rivers Museum na Oxford na 1963.

Ọhụrụ Pitt Rivers Museum[dezie | dezie ebe o si]

Ọtụtụ n'ime oge Fagg nọ na Oxford na-anwa ịkpata ego maka ụlọ ọhụrụ Pitt Rivers Museum na Oxford iji dochie ụlọ mbụ ahụ, mana n'ebe ugwu nke obodo n'akụkụ okporo ụzọ Banbury. Ihe oru ngo a, nke mechara daa, bụ ịkọwapụta ikike nke Fagg. Agbanyeghị, ọtụtụ ndị nọ na Oxford hụrụ Fagg dị ka onye ziri ezi isi n'iru ụzọ dị otú ahụ. Dị ka onye na-esote Curator nke Museum Schuyler Jones kwuru, 'enwere mmetụta n'ozuzu na Museum toro ụlọ mbụ Oxford na ihe abụọ dị mkpa: atụmatụ echiche maka ụlọ ngosi ihe ngosi ọhụrụ, na onye nwere ahụmahụ na ume iji duzie ya. site na-emecha.' [3] Ndị ọchịchị ndị ọzọ na-achị achị nwekwara mmasị na atụmanya nke atụmatụ ọhụrụ ahụ, Jaquetta Hawkes na-ede na:

Ihe nketa[dezie | dezie ebe o si]

A na-echeta Bernard Fagg n'aha sayensị nke ụdị ngwere, Lygodactylus bernardi .

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. Wesler, Kit W. (1998). Historical Archaeology in Nigeria. Africa World Press. ISBN 0-86543-610-X. 
  2. Oliver, Roland Anthony (1975). Africa in the Iron Age, c500 B.C. to A.D. 1400, Part 1400. Cambridge University Press. ISBN 0-521-09900-5. 
  3. Jones (1987). "Bernard Fagg (Obituary)". The Independent: 26. 
Kpọpụta njehie: <ref> tag with name "Oxford" defined in <references> is not used in prior text.