Bolaji Idowu

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Bolaji Idowu
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịNaijiria Dezie
Aha enyereBolaji Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya1913 Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya1993 Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Asụsụ ọ na-edeBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụtheologian Dezie
onye were ọrụMahadum nke Ibadan Dezie
ebe agụmakwụkwọUniversity of London, Wesley House Dezie
Bolaji Idowu.jpg

E Bolaji Idowu (1913–1995 bụ onye isi nke atọ amụrụ na Methodist Church Nigeria, na-eje ozi site na 1972 ruo 1984. A makwaara ya nke ọma maka ọmụmụ agbụrụ ya na nkà mmụta okpukpe nke ndị Yoruba.

Ndụ ya[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Idowu na 28 Septemba 1913, na Ikorodu, Lagos State, Nigeria. Agụmakwụkwọ mbụ ya bụ n'ụlọ akwụkwọ Anglịkan na Methodist dị na Ikorodu. N'ebe ahụ, ọ zutere Rev. A. T. Ola Olude wee ghọọ Onye Kraịst. Mgbe ọ gụsịrị akwụkwọ na Wesley College na Ibadan, ọ ghọrọ onye isi ụlọ akwụkwọ praịmarị na Remo, Ogun State. A họpụtara ya n'afọ 1942.

Site n'afọ 1945 ruo afọ 1948, ọ gara n'ihu na ọmụmụ ya na Wesley House, Cambridge. Site n'afọ 1957 ruo afọ 1958, e zigara ya na Germany na mgbalị iji dozie ụfọdụ nsogbu ndị ụmụ akwụkwọ Afrịka na Eshia na-eche ihu n'ebe ahụ. N'afọ 1958, ọ sonyeere ndị ọrụ nke Ngalaba Mmụta Okpukpe na Mahadum nke Ibadan wee jee ozi dị ka onye isi ya site n'afọ 1963 ruo afọ 1976.

Onye isi ụka[dezie | dezie ebe o si]

N'afọ 1972, a họpụtara ya dịka onye isi oche nke Methodist Church Nigeria . Ọ malitere mgbanwe nke iwu ụka ozugbo, na-ekwusi ike mkpa ọ dị maka nnwere onwe na indigenization. A kwadoro iwu ọhụrụ ahụ n'afọ 1976, ebe Idowu ghọrọ onyeisi ụka. Ndị otu ụka ji ya kpọrọ ihe nke ukwuu nke na ihe ndị o metụrụ aka n'oge ọrụ ya kwenyere na ha nwere ike ịgwọ ọrịa.[1] Ọ lara ezumike nká n'afọ 1984 ma nwụọ n'afọ 1993. A kpọrọ katidral dị na Ikorodu aha maka nsọpụrụ ya.

Ethnotheology[dezie | dezie ebe o si]

N'ime usoro ịkwadebe akwụkwọ doctoral maka Mahadum nke London (n'afọ 1955), Idowu chọpụtara na ihe niile dị na okpukpe Afrịka yiri ka ọ bụ ihe na-ezighi ezi, na-eweda anya ma ọ bụ naanị ihe ọchị. (Dị ka ihe atụ: nkwenkwe Leo Frobenius na okpukpe Yoruba sitere na Atlantis nke Plato site n'Ijipt.N'ihi ya, ọ malitere ịkọwa nkwenkwe okpukpe nke ndị Yoruba nke ya dịka nchegbu nkà mmụta okpukpe zuru ụwa ọnụ dị ka ọdịdị nke Chi, omume ọma, na ọdịnihu ikpeazụ nke ihe a kpọrọ mmadụ. Ihe odide ya banyere isiokwu a so n'ihe atụ mbụ nke okpukpe Afrịka a hụrụ site n'echiche nke onye Afrịka, mana ọ bụghị okpukpe ọdịnala, ihe si na ya pụta bụ nke Iso Ụzọ Kraịst na-ele mmadụ anya n'ihu, na-eme ka onye na-agụ ya pụọ n'ezi omenala na omume agbụrụ. .[2]

Mbipụta ya[dezie | dezie ebe o si]

  • Olódùmarè : God in Yoruba Belief, New York, N.Y., Wazobia (1994)
  • African Traditional Religion: a Definition, Maryknoll, N.Y., Orbis Books (1973)
  • Olódùmarè : God in Yoruba Belief, Ikeja : Longman Nigeria (1982)
  • Towards an Indigenous Church, London, Oxford University Press (1965)
  • Obituary: God's or Man's,' okwu mmeghe nke e nyere na Mahadum nke Ibadan na Thursday, October 24, (1974).[3]

Leekwa Ihe Ọzọ[dezie | dezie ebe o si]

  • Okpukpe Yoruba

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. Dictionary of African Christian Biography. Archived from the original on 2010-12-29. Retrieved on 2010-08-18.
  2. Olódùmarè : God in Yoruba Belief
  3. Idowu (1974). Obituary: God's Or Man's? : an Inaugural Lecture Delivered at the University of Ibadan on Thursday, 24 October 1974 (in en). Literature Department, Methodist Church.