Central Bank nke Ijipt
Ọdịdị
Central Bank nke Egypt
| Oge/afọ mmalite | 1898 |
|---|---|
| Aha gọọmenti | البنك المركزي المصري |
| Ọnọdụ onye isi nke nzukọ ahụ nwere | Governor of the Central Bank of Egypt |
| Onyeisi oche | Hassan Abdullah |
| Mba/obodo | Egypt |
| Nhazi ọnọdụ | 30°3′29″N 31°14′3″E |
| Ọdịdị isi ụlọ ọrụ | Cairo |
| Webụsaịtị | https://www.cbe.org.eg/ |


Central Bank of Egypt (CBE; Arabic) bụ ụlọ akụ etiti na ikike ego nke Arab Republic of Egypt .
Ego
[dezie | dezie ebe o si]Ebe ọ bụ na e rere mkpụrụ ego ọla edo na ọlaọcha n’Ijipt ruo n’afọ 1834, ọ dịghị otu mkpụrụ ego e ji mee ka mba ahụ dị n’otu. N'afọ 1834, e nwetara iwu nke kwuru na a na-emepụta ego ndị Ijipt nke dabeere na ọla abụọ (ọlaedo na ọlaọcha). N'ikwekọ n'iwu ahụ kwuru, a malitere imepụta ego n'ụdị ọla edo na ọlaọcha. N'afọ 1836, e bu ụzọ webata paụnd Ijipt wee meghee maka ojiji ọha.[1]
Ụlọ akụ ahụ wepụtara pound Ijipt n'ụtụtụ nke abalị iri na atọ n'ọnwa Nọvemba afọ 2016.[2][3]
Ọrụ
[dezie | dezie ebe o si]Ọrụ ya gụnyere:
- Ọ na-achịkwa ụlọ akụ na usoro ụlọ akụ nke Ijipt;
- Ọ na-ahazi ma na-etinye iwu ụlọ akụ nke Ijipt, iwu ego na iwu akwụmụgwọ.
- Ọ na-ewepụta akwụkwọ ego;
- Ọ na-elekọta ọlaedo na ego mgbanwe mba ọzọ nke Arab Republic of Egypt
- Na-achịkwa ma na-achịkwa ọnụnọ Ijipt n'ahịa mgbanwe mba ọzọ.
- Ọ na-ahụ maka usoro ịkwụ ụgwọ mba;
- Ọ na-elekọta ụgwọ ọha na eze na nke onwe Ijipt.
Ndepụta nke ndị gọvanọ
[dezie | dezie ebe o si]
Ihe na-esonụ bụ ndepụta nke ndị Gọvanọ nke Central Bank of Egypt:[4]
| Aha ya | Ọ malitere ọrụ | Ọfịs aka ekpe |
|---|---|---|
| Sir Elwin Palmer | Ọgọstụ 1898 | Jenụwarị 1906 |
| Sir Frederick Rowlatt | June 1906 | Febụwarị 1921 |
| Sir Bertram Hornsby | March 1921 | Febụwarị 1931 |
| Sir Edward Cook | March 1931 | Ọktoba 1940 |
| Sir Norman Nixon | Ọktoba 1940 | Eprel 1946 |
| Sir Frederick Leith-Ross | Mee 1946 | Eprel 1951 |
| Ahmed Zaki Saad | Mee 1951 | Eprel 1952 |
| Mohamed Fekry | Mee 1952 | March 1955 |
| Ahmed Zaki Saad | March 1956 | Julaị 1957 |
| Abd El-Gelil El Emary | Nọvemba 1957 | March 1960 |
| Abd El-Hakim El Refaie | March 1960 | March 1964 |
| Ahmed Zendo | March 1964 | Febụwarị 1967 |
| Ahmed Nazmy | Febụwarị 1967 | Jenụwarị 1971 |
| Ahmed Zendo | Febụwarị 1971 | March 1976 |
| Mohamed Abd El Fatah Ibrahim | March 1976 | Jenụwarị 1982 |
| Mohamed Shalaby | Febụwarị 1982 | March 1985 |
| Ali Negm | March 1985 | Nọvemba 1986 |
| Mahmoud Hamed | Nọvemba 1986 | Ọktoba 1993 |
| Ismail Hassan Mohamed | Ọktoba 1993 | Ọktoba 2001 |
| Mohamed Abul Eyoun | Ọktoba 2001 | Nọvemba 2003 |
| Farouk El-Okdah | Disemba 2003 | Febụwarị 2013 |
| Hisham Ramez | Febụwarị 2013 | Nọvemba 2015 |
| Tarek Hassan Amer | Nọvemba 2015 | Ọgọstụ 2022 |
| Hassan Abdalla | Ọgọstụ 2022 | Ugbu a |
Hụkwa
[dezie | dezie ebe o si]
- Ndepụta nke ụlọ akụ etiti nke Africa
- Ọnọdụ akụ na ụba nke Ijipt
- Ndepụta nke ụlọ akụ etiti
Edensibia
[dezie | dezie ebe o si]- ↑ نبذة تاريخية (ar). Central Bank of Egypt. Retrieved on 28 June 2019.
- ↑ Hossam Mounir (November 2, 2017) — Flotation was boldest decision in history of Egyptian economic, banking sectors, published by Daily News Egypt - accessed 2020-02-14
- ↑ The EGP Devaluation: A new beginning, published by PwC - accessed 2020-02-14
- ↑ CBE Governors (en-us). www.cbe.org.eg. Archived from the original on 2018-12-30. Retrieved on 2019-03-31.
Njikọ mpụga
[dezie | dezie ebe o si]- Official website