Chọọchị Ụmụnna

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Chọọchị Ụmụnna
Ụka Brotherhood, Southgate Road, London.

Ụka Brotherhood bụ obodo Ndị Kraịst na-achị ọchịchị na udo . [1] Obodo kpachaara anya sitere na Quaker dị na Stapleton, na nso Pontefract, Yorkshire, kemgbe 1921. [2]

Akụkọ ihe mere eme[dezie | dezie ebe o si]

Enwere ike ịchọta ụka ahụ na 1887 mgbe onye ụkọ Chukwu ọgbakọ aha ya bụ John Bruce Wallace malitere magazin a kpọrọ " Ụmụnna " na Limavady, Northern Ireland . Echiche Henry George na Edward Bellamy metụrụ Wallace . Na 1891 Wallace kwagara London wee weghara ụlọ ụka na-adịghị mma na Southgate Road, Hackney, na-akpọ ya "Ụka Ụmụnna." Ndị Russia Social Democratic Labour Party jiri ụlọ ahụ na 1907 maka Congress 5th ha. [3]

Onye Tolstoyan aha ya bụ John Coleman Kenworthy hibere obodo ndị na-esote na Croydon, Surrey, na 1894 na Purleigh, Essex, na 1896. [3] Ndị bi na Croydon na Purleigh gụnyere Aylmer na Louise Maude na Vladimir Chertkov . Otú ọ dị, obodo abụọ a kwụsịrị obere oge ka e guzobechara ha, ebe Kenworthy ya na Chertkov na-ese okwu ma na-arụrịta ụka na Aylmer Maude maka nsụgharị Bekee nke ọrụ Tolstoy. Dabere na akwụkwọ ozi sitere n'aka Tolstoy, Kenworthy nọ n'okpuru echiche na o nwere ikike naanị maka ụfọdụ ederede Tolstoy. [4] N'aka nke ọzọ, Aylmer Maude, kwenyere na ihe kpatara ọdịda nke ógbè ahụ bụ n'ihi omume ọchịchị Kenworthy na enweghị ọrụ. [5]

Na 1897 ọtụtụ ndị otu, ụfọdụ sitere na Quaker, kwagara Leeds . Nnata nke ihe nketa mere ka ndị otu ahụ nwee ike ịkwaga n'obere acre asaa na ọkara na Stapleton na 1921. [2] [6] Otu ndị ọzọ na-agbaji Purleigh guzobere Whiteway Colony na 1898, nke onye nta akụkọ Quaker kwadoro. [3]

John Bruce Wallace gara n'ihu bụrụ onye mbụ bi na Letchworth na Hertfordshire ebe ọ na-enwe nnọkọ okpukpe kwa ụbọchị Sọnde n'Ụlọ Nzukọ Howard. Ka e guzobesịrị Nzukọ-nsọ Brotherhood Wallace tọrọ ntọala Alpha Union Society nke nwere ọtụtụ nzukọ ya na The Cloisters nke e wuru na Letchworth na nso nso a. [7]

Stapleton Colony[dezie | dezie ebe o si]

Stapleton Colony bụ onye anaghị eri anụ, na-eto ọtụtụ nri organic nke ha ma na-anwa ibi ndụ n'adabereghị na gọọmentị . Ha na-ejikọta na Peace Pledge Union, Mgbasa Ozi maka Nchụpụ Nuclear na Agha Resisters' International . [8] Ndị bi ebe ahụ agụnyela Len W. Gibson (1919–2007) bụ onye na-akwado udo ogologo ndụ yana onye jụrụ akọnuche ya . [9]

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  • Utopian socialism
  • Tolstoyan ije

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

weghara ụlọ ụka na-adịghị mma na Southgate Road, Hackney, na-akpọ ya "Ụka Ụmụnna." Ndị Russia Social Democratic Labour Party

  1. The Brotherhood Church. “The Brotherhood Church originated as a Christian anarchist pacifist community”
  2. 2.0 2.1 The Brotherhood Church - A Brief History."The Brotherhood Church - A Brief History".
  3. 3.0 3.1 3.2 Charlotte Alston (2010). Tolstoy's Guiding Light. History Today. Archived from the original on 22 March 2012. Retrieved on 12 April 2024.Charlotte Alston (2010). . History Today. Archived from the original on 22 March 2012.{{cite web}}: CS1 maint: bot: original URL status unknown (link)
  4. Tolstoy (1978). Tolstoy's Letters: 1880-1910. Scribner. “He fell out with Chertkov in England, and also quarrelled with Aylmer Maude over the English translation of Tolstoy's works” 
  5. Christoyannopoulos (2010). Christian Anarchism: A Political Commentary on the Gospel. Exeter: Imprint Academic. “Tolstoyism and Tolstoyan colonies” 
  6. Brotherhood Church. Diggers and Dreamers.
  7. Spirituality and Belief in Letchworth Garden City. Letchworth Garden City Collection.
  8. Brotherhood Church. Utopia Britannica. “British Utopian Experiments (1325-1945), Yorkshire”
  9. Obituary for Len W. Gibson. War Resisters' International.

Ọgụgụ ọzọ[dezie | dezie ebe o si]

  • Higgins (1982). A History of the Brotherhood Church. 
  • Weller (1985). "Chapter 16: The Brotherhood Church", "Don't Be a Soldier!": The Radical Anti-War Movement in North London 1914-1918. 
  •  

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]