Charlene Leonora Smith

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Charlene Leonora Smith
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịSouth Africa Dezie
Aha enyereCharlene Dezie
aha ezinụlọ yaSmith Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya20. century Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụOnye ntaakụkọ Dezie
nnọchiaha nkeonweL484 Dezie

Charlene Leonora Smith bụ onye nta akụkọ South Africa, onye bipụtara akwụkwọ 14, ma bụrụ onye na-ede akụkọ ndụ ikike nke onye meriri Nrite Nobel Peace Prize, na onye bụbu onye isi ala South Africa, Nelson Mandela . Ọ bụ onye ndụmọdụ nzikọrịta ozi na ịre ahịa, na onye nkuzi na-ede akwụkwọ, onye bi ma na-arụ ọrụ na United States.

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

Smith malitere ọrụ ya na Johannesburg Star, ma bụrụ ọkachamara na ndọrọ ndọrọ ọchịchị mgbochi nke ịkpa ókè agbụrụ. [1] O mechara kọọ akụkọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị South Africa maka Sunday Tribune (ebe ọ bụkwa osote onye isi ụlọ ọrụ), Business Day (ebe ọ bụkwa osote onye nchịkọta akụkọ akụkọ), Financial Mail (ebe ọ bụ onye nchịkọta akụkọ) na Izu Ego (ebe ọ bụ onye nchịkọta akụkọ enyemaka) ). Smith arụwo ọrụ dịka onye nrụpụta maka ABC's Nightline (US) na Ted Koppel yana maka nkeji 60 CBS. [2] O nyerela aka ịmepụta akwụkwọ akụkọ telivishọn maka Canadian Broadcasting Corporation ruo ọtụtụ afọ, gụnyere akwụkwọ akụkọ abụọ na-emeri na Nelson Mandela. Akwụkwọ akụkọ gbasara AIDS maka United Nations meriri Prix Italia na 2006.

O nwere ogologo ọrụ dị ka onye edemede edemede maka Los Angeles Times . [3] Odela akwụkwọ maka The Washington Post, Onye na-ekiri, The Guardian, Le Monde, Brain World, Microbicide Quarterly, The Boston Globe na akwụkwọ ndị ọzọ. O birila ma rụọ ọrụ na Japan, Argentina, South Africa, na United States ebe ọ kọrọ akụkọ banyere White House .

N'afọ 1999, e dinara ya n'ike na mma n'ụlọ ya ma otu izu ka e mesịrị bipụtara akụkọ banyere ihe omume ahụ na ọchịchọ ọ na-achọ inweta ọgwụ mgbochi ọrịa retroviral . [4] Smith tụkwara egwu na onye n'ike n'ike nwere ike bu nje HIV ma ọ bụ AIDS. Smith malitere ịgbasa mkpọsa maka ndị lanarịrị n'ike n'ike, dị ka ọ kpọrọ ha, na-ajụ okwu a tara ahụhụ, ịnata prophylaxis mkpughe mgbe mmeko nwoke gasịrị. Ọ bụ ya bụ onye mbụ lanarịrị n'ike n'ike n'ụwa mere nke a. N'afọ 2000 , Ụlọ Ọrụ Maka Nchịkwa Ọrịa kpọrọ ya ka ọ gwa ndị ọkà mmụta sayensị okwu, n'ihi nke a CDC malitere nyocha na ụkpụrụ maka PEP maka ndị lanarịrị mwakpo mmekọahụ site n'enyemaka ya. E bipụtara ya nke mbụ na 2004.

N'afọ 2004, Smith bipụtara otu akụkọ banyere mgbasawanye nke ndina n'ike na South Africa, na-enweta nkatọ sitere n'aka President Thabo Mbeki, onye bụbu enyi na enyi ya, na imetụ esemokwu na nzuko omeiwu nke "ndị omebe iwu boro Mr. Mbeki ebubo na ọ na-ewepụ okwu gbasara mmekọahụ. ime ihe ike na ọrịa AIDS, na onyeisi oche boro ha ebubo na ha na-eme ka a ga-asị na ịkpa ókè agbụrụ nwụrụ site n'apartheid." [5] Mbeki katọrọ ya nke mbụ malitere na Disemba 1999 mgbe ọ jụrụ ịkọ akụkọ banyere idina nwoke na nje HIV na okwu ndị omeiwu.

A na-ewere Smith dị ka ọkachamara na ime ihe ike mmekọahụ, ọrịa nrụgide post traumatic, na HIV. A na-akpọkarị ya ka ọ weta akwụkwọ na nnọkọ oche na ọgbakọ na nzukọ ọmụmụ ihe n'ụwa niile, gụnyere World AIDS Congress. [6] Ọ bụrụla onye ọbịa nke gọọmentị Sweden ugboro abụọ yana otu oge nke gọọmentị Australia.

Onye na-ahụ maka nzikọrịta ozi na ịre ahịa nke nwere ọkachamara dị ukwuu na mgbasa ozi dijitalụ ọ gbatụrụla aka na World Economic Nzukọ, Summit na mmepe na-adigide, 2010 FIFA World Cup, Ogilvy PR, South Africa Airways, HealthBridge, AstroTech Training, Eskom, na ndị ọzọ. Ọ arọerela aakuko n'ọtụtụ kọleji na mahadum gụnyere Mahadum nke Witwatersrand Graduate School of Journalism; Ụlọ Akwụkwọ Antiọk na Mahadum Georgia, Athens; Boston College, Goddard College na Vermont, wdg.

Ọ bi ma na-arụ ọrụ na Cambridge, Massachusetts .

Ihe nrite[dezie | dezie ebe o si]

  • Nwanyị nke Afọ: Mgbasa ozi na Nkwukọrịta, SABC/Shoprite Checkers 1999
  • Ruth First Courageous Journalism Award, Mahadum Rhodes 2000
  • Onye nke Afọ, akwụkwọ akụkọ Mail na Guardian 2000
  • Otu n'ime ndị South Africa 10 kacha nwee mmetụta nke afọ (nke a họọrọ nke ise), Otu akwụkwọ akụkọ Independent Group 1999
  • Onye mgbasa ozi Pretoria Technikon nke afọ 2001
  • Onye edemede nwere atụmatụ, CNN Journalist of the Year 2000  k>
  • Nwanyị nke afọ, Jong Dames Dinamiek 2002
  • Ihe nrite Mondi, odee ihe kacha mma: Health 2003
  • Mgbasa ozi ọrụ na ikike mmadụ, SAWA, Toronto, Canada 2005
  • Onye nnata Prix Italia, akwụkwọ akụkọ onyonyo kacha mma - AIDS na South Africa maka ihe nkiri Synergy na United Nations 2006

Goddard Alumni Arts Award (2015)

Sri Chinmoy Peace Torchbearer Award, Arlington MA (2014)

Akwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

  • Smith (1997). Robben Island. Cape Town: Struik. ISBN 1-86872-062-4.  (Revised 2013)
  • Smith (1999). Mandela: In Celebration of a Great Life. Cape Town: Random House Struik Publishers. ISBN 978-1431700790. (Revised 2012)
  • Magubane (2001). Soweto. Cape Town: Struik Publishers. ISBN 1-86872-584-7.  (Text by Charlene Smith)
  • Smith (2001). Proud of Me: Speaking Out Against Sexual Violence and HIV. Penguin. ISBN 978-0-14-100398-6.  (Nominated for the Alan Paton Award, and voted one of the top 10 books of the year by The Star newspaper and Sunday Times. Launched in Sweden as Utan Skuld by Leopard Press in September 2003)
  • Smith (2006). On the Sidelines Clapping: Gender in Southern Africa. Johannesburg: Heinrich Boll Foundation. 
  • Smith (2006). South Africa's top Women. Business in Africa. 
  • (2007) in Smith: The Little Book of Big Business Secrets. AstroTech. 
  • Smith (2009). Committed to Me. Cape Town: Oshun Books. ISBN 978-1-77020-089-0. 
  • (2009) Voyagers into Tomorrow. Tradebridge. 
  • Smith (2011). Mandela and America. Cape Town, South Africa: David Philip, New Africa Books & Nelson Mandela Foundation. ISBN 978-0864867261. 

Isi n'akwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. Charlene Smith. Archived from the original on 10 April 2011. Retrieved on 19 February 2011.
  2. Politics News, Headlines and Video - CBS News. www.cbsnews.com.
  3. Smith (18 June 1989). Exit Alfonsin as Economy Disintegrates in Argentina. Los Angeles Times.
  4. "Journalist Charlene Smith", NPR.org.
  5. LaFraniere (24 November 2004). After Apartheid: Heated Words About Rape and Race. The New York Times.
  6. Smith (February 2001). "Post-Exposure Prophylaxis after Sexual Assault". The Southern African Journal of HIV Medicine. DOI:10.4102/sajhivmed.v2i1.517. Retrieved on 26 June 2014. 

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]