Christopher Ward (onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Britain)

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Christopher Ward (onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Britain)
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịObodoézè Nà Ofú Dezie
aha n'asụsụ obodoChristopher Ward Dezie
Aha enyereChristopher Dezie
aha ezinụlọ yaWard Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya26 Disemba 1942 Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụOnye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Dezie
Ọkwá o jimember of the 44th Parliament of the United Kingdom Dezie
Ebe ọrụLondon Dezie
onye otu ndọrọ ndọrọ ọchịchịConservative Party Dezie

[1][2]Christopher John Ferguson Ward (amụrụ na 26 Disemba 1942) bụ onye ọka iwu Britain na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Conservative Party, onye jere ozi dị ka Onye omeiwu (MP) naanị ọnwa asaa mgbe o meriri ntuli aka. Mgbalị ya ịhọrọ maka oche dị nchebe mebiri, mgbe ọ chọtara oche a na-emeri, ọ hụrụ na onye na-abụghị onye Conservative kewara vootu ya.

Mmụta[dezie | dezie ebe o si]

Ward gụrụ akwụkwọ na Magdalen College School na Oxford, wee gaa Law Society School of Law; [3] A nabatara ya na ndị ọka iwu na Jenụwarị 1965, [4] ma were ya n'ọrụ dị ka onye ọka iwu na Reading. [1]

Ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị[dezie | dezie ebe o si]

Onye kansụl obodo[dezie | dezie ebe o si]

Ward etinyelarị aka [5] Conservative Party ma họpụta ya dịka Onye isi oche nke Young Conservatives na mpaghara Wessex. N'afọ 1965, Ward malitere ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị ya mgbe a họpụtara ya na Berkshire County Council. [6] ghọrọ onye isi oche nke kọmitii nchekwa okporo ụzọ ma na Febụwarị 1969 ọ katọrọ ọnọdụ nke A4 n'etiti Reading na Hungerford dị ka "okporo ụzọ ogbugbu", mgbe mmadụ 38 nwụrụ n'okporo ụzọ n'ime ọnwa iri na asatọ.

Mgbasa ozi maka ntuli aka[dezie | dezie ebe o si]

[1] onye omeiwu Labour Francis Noel-Baker gbara arụkwaghịm na House of Commons na 1969, a họpụtara Ward dị ka onye na-azọ ọkwa onye Conservative na ntuli aka Ọrụ. Ward kwuru [7] ọnụ ọgụgụ buru ibu nke ndị na-azọ ọkwa (Liberal Party, Communist Party of Great Britain na onye "Young Socialist" na-azọrọ) nwere ike inyere ya aka imeri ma ọ bụrụ na ndị na-atụ vootu Labour nwere nkụda mmụọ nọrọ n'ụlọ. Mgbe [8] gụsịrị ya, Ward meriri na ọnụ ọgụgụ ka ukwuu nke 478, na-agbanwe ọnụ ọgụgụ ka ọtụtụ nke Noel-Baker nke ihe karịrị 10,000 na Ntuli aka nke afọ 1966; otu ìgwè mmadụ na-akwado Labour ji obi ọjọọ nabata okwu mmeri ya.

Nzukọ Ndị Isi[dezie | dezie ebe o si]

[9] kwuru Okwu mbụ ya na arụmụka banyere ntaramahụhụ ọnwụ na Disemba 1969, na-ekwupụta na ọ chọrọ ịtụ vootu maka iwepụ ntaramahụwarị ọnwụ na akọ na uche doro anya mana enweghị ihe akaebe zuru oke na ọ dị mma ime otú ahụ. [10] Jenụwarị 1970 ọ malitere arụmụka banyere iwu ụlọ, na-ekwusi ike na ọkara nde ụlọ dị mkpa ka e wuo kwa afọ iji dozie nsogbu ụlọ; ọ kpọrọ gọọmentị Labour ka ha rịọ mgbaghara maka ịghara iru ebumnuche ahụ.

Mmeri[dezie | dezie ebe o si]

[11] ntuli aka n'ozuzu na June 1970, Ward gbalịrị ịdọta uche site na ime mkpọsa n'elu ịnyịnya na ụgbọ ịnyịnya. Otú [12] dị, ọ pụghị igbochi onye na-azọ ọkwa onye ọrụ David Stoddart iji ọnụ ọgụgụ ka ukwuu nke 5,576 weghachite oche ahụ.

Nhọrọ[dezie | dezie ebe o si]

[13] malitere ile anya maka mpaghara mmeri iji lụọ ọgụ, a tụlere ya maka mpaghara Arundel na Shoreham na ntuli aka nke afọ 1971. [14]'afọ 1972, e depụtara ya na Mid Oxon, Douglas Hurd meriri ya, [1] na Kingston-upon-Thames, Norman Lamont meriri ya; a ghọtara ya dị ka onye nọ n'aka ekpe nke Conservative Party. [15] [16][17][5]Robert Adley gbakwara ya na Christchurch na Lymington, [1] na Beaconsfield site na Ronald Bell, [2] na Hove site na Tim Sainsbury. A họpụtabeghị Ward n'ebe ọ bụla na ntuli aka February na October 1974.

Eton na Slough[dezie | dezie ebe o si]

Ward kwụsịrị na Berkshire County Council na 1970, mana ọ laghachiri na ya na 1974; ọ rụrụ ọrụ dị ka osote onye ndu na onye isi oche nke kọmitii ego. Ọ bụkwa onye otu South East Regional Planning Council . [18] O nwere ihu ọma ka mma na nhọpụta ndị omeiwu na 1976 mgbe a họpụtara ya dị ka onye na-azọ ọkwa onye Conservative maka Eton na Slough. [19] nzukọ ndị Conservative Party nke afọ 1976, Ward meghere mkparịta ụka banyere "Ndị mmadụ, Nzukọ Ndị Omeiwu na Iwu Iwu", na-ekwu na Britain abụghịzi ọha mmadụ nwere onwe ya n'ezie n'ihi na gọọmentị Labour chọrọ ọha mmadụ na-achịkwa steeti.

[20] Ntuli aka nke afọ 1979, Ward chere ihe ịma aka ọzọ ihu mgbe a họpụtara onye kansụl Conservative nke jere ozi dị ka onye isi obodo n'oge na-adịbeghị anya dị ka onye na-abụghị onye ọrụ. Ward mechara merie ntuli aka ahụ site [18] vootu 1,340 na onye na-abụghị onye ọrụ gọọmentị na-enweta vootu 2,359.

Ọrụ ya mgbe e mesịrị[dezie | dezie ebe o si]

Ka e mesịrị na 1979, Ward ghọrọ Onye isi nke Berkshire County Council (Onye isi oche nke Kọmitii Iwu); ọ jere ozi ruo 1981 mgbe ndị Conservatives tụfuru ikike. [3] bụ Gọvanọ nke Chiltern Nursery Training College site na 1975 ruo 1997, na-eje ozi dị ka Onye isi oche na 1988-91; ọ rụkwara ọrụ na London Conservative clubland dị ka odeakwụkwọ nsọpụrụ nke United na Cecil Club site na 1982 ruo 1987, wee ghọọ Treasurer na 1993.

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  • Ndepụta nke ndị omeiwu United Kingdom nwere ọrụ kachasị mkpụmkpụ

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 1.2 "Five by-elections on October 30", The Times, 14 October 1969, p. 1.
  2. Mr Christopher Ward (Hansard). api.parliament.uk. Retrieved on 2021-05-11.
  3. 3.0 3.1 "Who's Who", A & C Black.
  4. Law Society Roll of Solicitors. Archived from the original on 27 September 2011. Retrieved on 2007-12-31.
  5. 5.0 5.1 "The Times Diary", The Times, 6 May 1972, p. 14.
  6. Geoffrey Charles, "New speed limits on the way", The Times, 26 February 1969, p. 4.
  7. Denis Taylor, "Liberals hopeful at Swindon", The Times, 23 October 1969, p. 10.
  8. Tim Jones, "Winner is shouted down", The Times, 31 October 1969, p. 1.
  9. "Mr Hogg predicts hanging will be election issue: censure rejected by 62 votes", The Times, 16 December 1969, p. 4.
  10. "Housing achievement still best - Minister", The Times, 28 January 1970, p. 4.
  11. David Butler and Michael Pinto-Duschinsky, "The British General Election of 1970" (Macmillan, 1970), p. 321.
  12. "The Times Guide to the House of Commons, 1970", p. 213.
  13. "The Times Diary", The Times, 6 February 1971, p. 12.
  14. "The Times Diary", The Times, 4 February 1972, p. 12.
  15. "The Times Diary", The Times, 22 January 1972, p. 12.
  16. "Two former MPs on Tory short list for Hove", The Times, 1 October 1973, p. 2.
  17. "The Times Diary", The Times, 13 June 1972, p. 14.
  18. 18.0 18.1 "The Times Guide to the House of Commons, 1979", p. 109.
  19. "Lord Carrington rejects Government's devolution plan for Scotland and Wales", The Times, 8 October 1976, p. 6.
  20. David Butler and Denis Kavanagh, "The British General Election of 1979" (Macmillan, 1979), p. 421.