Cornelius Taiwo

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

  Cornelius Olaleye Taiwo (27 Ọktoba 1910 - 8 Eprel 2014) bụ onye nkuzi na onye ọka iwu Naijiria.

Mbido ndụ na agụmakwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

[1] mụrụ Taiwo na 27 Ọktoba 1910, na Oru-Ijebu na Ogun State, Nigeria, nye Isaac na Lydia Taiwo. Ọ malitere ụlọ akwụkwọ n'oge na-adịghị anya mgbe Agha Ụwa Mbụ gasịrị wee gaa St. Luke's School, ụlọ akwụkwọ CMS nke St. Luke Church. Oru, Ijebu na 1921. Ọ gara St Andrews College, Oyo, ma mesịa gaa Yaba Higher College, Lagos. Ọ gara Mahadum nke London wee nweta nzere D. Litt na 1982. O nwetakwara nzere MA na mgbakọ na mwepụ na Trinity College, Mahadum Cambridge, nzere Barrister-at-Law nke Middle Temple Inn's Court na Hon. LL.D. (Cape Coast).[2]

Ọrụ agụmakwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

Taiwo malitere ọrụ nkuzi ya dị ka onyeisi ụlọ akwụkwọ Sagun United School, Oru-Ijebu, ụlọ ọrụ gọọmentị na-enyere aka na 1932. [3] [4] bụ onye isi Africa mbụ nke Edo College, Benin City ma ghọọ onye odeakwụkwọ na-adịgide adịgide, Ministry of Agriculture & Natural Resources na gọọmentị mpaghara nke Western Nigeria; [1] A kpọrọ ya ka ọ bụrụ onye ọka iwu na Middle Temple (Inn of Court), London na 4 February 1964, wee debanye aha ya dị ka onye ọka iwu-na-iwu na onye ọka iwu nke Ụlọikpe Kasị Elu nke Nigeria na 3 July 1964.

Taiwo rụrụ ọrụ na Gọọmentị Ọdịda Anyanwụ Naịjirịa n'etiti afọ 1960 na 1966 mgbe ọ rụrụ ọrụ dị iche iche dị ka onye nchịkwa, onye nyocha nke agụmakwụkwọ na n'ikpeazụ dị ka odeakwụkwọ na-adịgide adịgide, na Mahadum Lagos ebe ọ nọrọ afọ 11, ọrụ iwu onwe ya na ide akwụkwọ. Ọ ghọrọ Prọfesọ Emeritus mbụ nke Mmụta na Provost nke Mahadum Lagos. [5] họpụtakwara ya dị ka Pro Chancellor na Onye isi oche nke Kansụl Na-achị Isi nke Mahadum Ilorin na 1 Septemba 1990 wee bụrụ onye ọka iwu na onye ọka iwu nke Ụlọikpe Kasị Elu nke Naịjirịa. [6] [7] kụziri na ọtụtụ mahadum ndị ọzọ gụnyere Mahadum Lagos tupu ọ laa ezumike nká.

Ndụ onwe onye[dezie | dezie ebe o si]

Taiwo bụ nwa eze sitere n'ụlọ ọchịchị Olumota nke Oba Oloru nke Oru, Ijebu, si otú a mee ka ọ bụrụ Omoba nke Ndị Yoruba. Ọ lụrụ Susan Olufowoke Keleko na 25 Disemba 1941, na St. James Church, Ibadan. Ha nwere ụmụ isii. Ọ nwụrụ mgbe ọ dị afọ 103 na 2014. [8]

Nsọpụrụ[dezie | dezie ebe o si]

bu

  • Baba Ijo (Nna nke ọgbakọ), utu aha onye isi, nke St. Luke's Church, Oru, Ijebu kemgbe 1973.
  • Onye otu Commonwealth Council for Educational Administration
  • Onye otu nke Nigerian Academy of Education
  • Lord LUPEN; ihe nrite kachasị elu nke NAPE (Onyenwe nke ndị Luminary niile nke ndị nkuzi ọkachamara nke Naịjirịa, 1989)
  • A kpọbatara ya n'Ụlọ Nzukọ Ndị Nkụzi Mba Nile

Akwụkwọ ndị a họọrọ[dezie | dezie ebe o si]

O dere ọtụtụ akwụkwọ, akwụkwọ na isiokwu. Ndị a ma ama gụnyere:

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. Deji-Folutile (27 October 2010). 100 years today...Prof. C. O. Taiwo tells his story. hoofbeat. Archived from the original on 6 January 2014. Retrieved on 19 November 2013.
  2. Homepage (en-US). The Nation Newspaper. Retrieved on 2022-03-09.
  3. "'Simeon Adebo Gave Me Opportunities To Excel'", The Guardian, 22 March 2003.,
  4. Supplement to the London Gazette.
  5. Ogbuji. "Nigeria: Accolade, Introspection As Nigeria's Oldest Professor, C.O. Taiwo Clocks 99", Allafrica, Daily Champion, 27 October 2009.
  6. Odewale. "Secrets of my long life, agility", The Nation, 30 October 2010. Retrieved on 19 November 2013.
  7. Professor Emeritus C. O. Taiwo clocks 100 (6 November 2010). Archived from the original on 3 December 2013. Retrieved on 19 November 2013.
  8. "Taiwo, first UNILAG COE provost, dies at 103", Nigerian Pilot, 12 April 2014. Retrieved on 30 April 2014.