Cythna Letty

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Cythna Letty
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịSouth Africa Dezie
aha ezinụlọ yaLetty Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya1 Jenụwarị 1895 Dezie
Ebe ọmụmụStanderton Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya3 Mee 1985 Dezie
Ebe ọ nwụrụPretoria Dezie
Asụsụ obodoBekee Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụbotanical illustrator, onye ese, botanist, botanical collector Dezie
ikike nwebiisinka dị ka onye okikeỌrụ nwebiisinka chekwara Dezie

Cythna Lindenberg Letty (ubochí mbú n'ọnwa Jenụwarị 1895, na Standerton rụọ úbọchị àtó n'ọnwa Mee 1985, na Pretoria), bụ onye na-ese ihe ọkụkụ na South Africa ma a na-ewere ya dị ka ónyé isi nke nka botanical nke South Africa n'ihi ogo na ọnụ ọgụgụ nke ihe osise ya na ihe osise pensụl, nke e mepụtara n'ime afọ irí ànó na National Herbarium na Pretoria.

A na-echeta Cythna Letty nke ọma màkà akwụkwọ ya Wild Flowers of the Transvaal nke e bipụtara na 1962. Mgbe ewepụtara ego iri na South Africa, a gwara ya ka ọ mepụta ihe osise okooko osisi maka mkpụrụ ego cent irí, irí abụọ na irí isé. E wezụga ise ihe osise, ọ bụ ónyé na-ede uri nke ọma ma bipụta Children of the Hours mgbè ọ dị afọ iri asatọ.

Cythna bụ nwa mbụ nke nné ya Josina Christina Lindenberg lụrụ nke abụọ ma kpọọ ya aha ónyé dike na uri Percy Shelley "The Revolt of Islam". Lettys nwere ụmụ ise ma rụọ ọtụtụ afọ ụmụ isii sitere na alụmdi na nwunye mbụ Josina bụ akụkụ nke ezinụlọ sara mbara, nke a na-adọ aka ná ntị. A kụziiri ha ịkpọ ọtụtụ ngwá egwu.

Nna Cythna, Walter Edward Letty, nwèrè ọtụtụ mgbanwe ọrụ na ezinụlọ ahụ na-agbakarị. N'ihi ya, Cythna gara ụlọ akwụkwọ iri na atọ, na-agwụ na Pretoria Girls' High School. Mgbè Agha Ụwa Mbụ tiwapụrụ, Walter debanyere aha ma jee ozi na France, ma nọrọ ébé ahụ mgbè ekwupụtara udo. Josina kwadoro ezinụlọ ahụ site n'igosi chaatị usoro ọmụmụ. E nyefere ọtụtụ n'ime ụmụ ya nkà nka ya, mana ọ bụ naanị Cythna nwèrè mmasị na ihe gbasara ihe ọkụkụ.

Calodendrum capense (L.f.[Ihe e dere n'ala ala peeji]

A chụsasịrị ntụ ya na Cythna Letty Nature Reserve dị nso na obere ọbọdọ Barberton na Mpumalanga. N'afọ 1989, National Botanical Institute bipụtara akwụkwọ mpịakọta nke ihe osise okooko osisi asaá ahọpụtara site na akwụkwọ akụkọ abụọ nke nné Cythna, Josina Letty, debere na Mary Gunn Library nke Institute na Pretoria.

The Botanical Society of South Africa chetaara ya site n'inye ya "Cythna Letty Medal" nke a na-enye màkà onyinye dị mkpà màkà ịkwalite osisi South Africa site na ihe osise ma ọ bụ eserese botanical.

Osisi ndị a gụrụ áhà yá gụnyere Crassula letyae Phillips na Aloe letyae Reynolds. A na-egosi ya site na mkpirisi onye edemede Letty Mgbè ọ na-ezo aka na aha botanical.[1]

Akwụkwọ ndị e bipụtara[dezie | dezie ebe o si]

  • Nkwupụta maka Botany na Few Transvaal Veld Flowers (na Verdoorn)(J.L Van Schaik, Pretoria 1920)
  • Wild Flowers of the Transvaal (ya na Dyer, Verdoorn na Codd 1962) ISBN B0007IZSNE
  • Osisi nke South Africa (Tafelberg 1975)
  • Ụmụ nke Awa - Osisi Abụọ nwere Omume pụrụ iche (AD. Donker Ltd 1981) ISBN B000N2D7SM

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. Brummitt (1992). Authors of Plant Names. Royal Botanic Gardens, Kew. ISBN 1-84246-085-4.