Dorothy Thompson

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Dorothy Thompson
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịNjikota Obodo Amerika Dezie
Aha enyereDorothy Dezie
aha ezinụlọ yaThompson Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya9 Julaị 1893 Dezie
Ebe ọmụmụLancaster Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya30 Jenụwarị 1961 Dezie
Ebe ọ nwụrụLisbon Dezie
ihe kpatara ọnwụheart failure Dezie
Dị/nwunyeSinclair Lewis, Joseph Bard, Maxim Kopf Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụOnye ntaakụkọ, Odee akwụkwọ Dezie
ụdị ọrụ yaoru nta akuko, radio journalism Dezie
ebe agụmakwụkwọSyracuse University, Illinois Institute of Technology Dezie
Oge ọrụ ya (njedebe)1961 Dezie
Ọmụma Mmekọahụbisexuality Dezie
Onye òtù nkeAmerican Academy of Arts and Letters Dezie

  Dorothy Celene Thompson (July 9, 1893 na January 30, 1961) bụ onye nta akụkọ America na onye mgbasa ozi redio. Ọ bụ onye nta akụkọ America mbụ a chụpụrụ na Nazi Germany n'afọ 1934 ma bụrụ otu n'ime ụmụ nwanyị ole na ole na-akọ akụkọ na redio n'oge afọ 1930.[1][2] Ụfọdụ ndị na-ewere Thompson dị ka "Nwunye Mbụ nke American Journalism" ma bụrụ onye magazin Time nabatara n'afọ 1939 dịka onye ya na Eleanor Roosevelt hà nhata.[3]

Ndụ na ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Thompson na Lancaster, New York, n'afọ 1893, otu n'ime ụmụ atọ nke Peter na Margaret (Grierson) Thompson. Ụmụnne ya bụ Peter Willard Thompson na Margaret Thompson (mgbe e mesịrị Mrs. [Ihe e dere n'ala ala peeji] Nne ya nwụrụ mgbe Thompson dị afọ asaa (n'April 1901), na-ahapụ Peter, onye nkwusa Metọdist, ịzụlite ụmụ ya naanị ya. Peter lụrụ di ọzọ n'oge na-adịghị anya, mana Thompson na nwunye ọhụrụ ya, Elizabeth Abbott Thompson emeghị ka ha nwee mmekọrịta chiri anya.[4] N'afọ 1908, Peter zigara Thompson na Chicago ka ya na ụmụnne ya nwanyị abụọ biri iji zere esemokwu ọzọ. N'ebe a, ọ gara Lewis Institute ruo afọ abụọ tupu ọ gaa Mahadum Syracuse dị ka onye na-eto eto. Na Syracuse, ọ gụrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị na akụ na ụba ma gụsịrị akwụkwọ na nzere n'afọ 1914. N'ihi na o nwere ohere ịgụ akwụkwọ, n'adịghị ka ọtụtụ ụmụ nwanyị nke oge ahụ, Thompson chere na o nwere ọrụ ọha na eze ịlụ ọgụ maka ikike ụmụ nwanyị na United States, nke ga-aghọ ntọala nke nkwenkwe ndọrọ ndọrọ ọchịchị ya siri ike. N'oge na-adịghị anya mgbe ọ gụsịrị akwụkwọ, Thompson kwagara Buffalo, New York wee tinye aka na mkpọsa ụmụ nwanyị. Ọ rụrụ ọrụ n'ebe ahụ ruo Afrịka 1920, mgbe ọ gara mba ọzọ iji chụsoo ọrụ odeakụkọ ya.[5]

Ndụ onwe[dezie | dezie ebe o si]

Thompson na Lewis na nwa ya nwoke na 1935

Ọ lụrụ di ugboro atọ, nke a ma ama bụ di nke abụọ na onye mmeri Nobel Prize na akwụkwọ Sinclair Lewis.[2] N'afọ 1923 ọ lụrụ di mbụ ya, onye Hungary Joseph Bard; ha gbara alụkwaghịm n'afọ 1927. Thompson lụrụ Lewis na 1928 wee nweta ụlọ na Vermont. Ha nwere otu nwa nwoke, Michael Lewis, amụrụ n'afọ 1930.[6] Di na nwunye ahụ gbara alụkwaghịm n'afọ 1942.[1] Ọ lụrụ di ya nke atọ, onye na-ese ihe Maxim Kopf [de], n'afọ 1945, ha lụrụ di na nwunye ruo mgbe Kopf nwụrụ na 1958.[3]

N'omenala a ma ama[dezie | dezie ebe o si]

Alụmdi na nwunye ya na Sinclair Lewis bụ isiokwu nke Sherman Yellen's Broadway play Strangers, ebe Lois Nettleton mere ya.[7] Egwuregwu ahụ meghere na Machị 4, 1979, ma mechie mgbe egosiri ya ugboro itoolu.

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

  • 1928: New Russia (Holt)
  • 1932: Ahụrụ m Hitler! (Farrar na Rinehart)
  • 1935: Map
  • 1938: Akwụkwọ ntuziaka ndọrọ ndọrọ ọchịchị Dorothy Thompson: Nnyocha nke American Liberalism na mmekọrịta ya na mba ndị ọchịchị aka ike nke oge a (Stackpole)
  • 1938: Ndị gbara ọsọ ndụ: Ọchịchị ma ọ bụ Òtù? (Ụlọ Random)
  • 1937: Banyere Vermont
  • 1939: Otu oge na Krismas (Oxford University Press)
  • 1939: Ka ndekọ ahụ kwuo okwu (Houghton Mifflin)
  • 1939: Ụkpụrụ Omume Ndị Kraịst na Mmepeanya Ọdịda Anyanwụ
  • 1941: A Call to Action, Ring of Freedom
  • 1941: Ndụ Anyị, Ọgaranya, na Nsọpụrụ Dị Nsọ
  • 1942: Gee ntị, Hans (Houghton Mifflin)
  • 1944: Ònye ka ụwa bụ nke ya?
  • 1945: Ndị Cowboys Abụọ meriri ya
  • 1945: M na-ekwu okwu ọzọ dị ka Onye Kraịst
  • 1946: Ka nkwa ahụ mezuo: Echiche Ndị Kraịst banyere Palestine
  • 1948: Eziokwu Banyere Ọchịchị Kọmunist (Washington: Public Affairs Press)
  • 1948: Ọganihu nke Oge Anyị
  • 1955: Nsogbu nke West
  • 1957: Obi Ike Ịbụ Obi Ụtọ (Houghton Mifflin)

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  • Ndepụta nke suffragists na suffragettes
  • Ndepụta nke ndị na-ahụ maka ihe ndị ruuru ụmụ nwanyị
  • Usoro iheomume nke ikike ụmụ nwanyị

Edemsibịa[dezie | dezie ebe o si]

Ịgụ ihe ọzọ[dezie | dezie ebe o si]

  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] Ọkpụkpọ Ikpeazụ na Hotel Imperial: The Reporters Who Took On a World at War (2022) Akụkọ America nke afọ 1930 na Europe site na John Gunther, H. R. Knickerbocker, Vincent Sheean, na Dorothy Thompson.excerpt
  • Nancy Cott, Fighting Words: Ndị nta akụkọ America siri ike bụ ndị wetara ụwa n'ụlọ n'etiti agha (Basic Books, 2020)
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] Ihe Ọchịchọ dị ize ndụ: Rebecca West na Dorothy Thompson; New Women in Search of Love and Power (New York: Ballantine, 2011) 493 pp.
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] American Cassandra: Ndụ Dorothy Thompson (1990)
  • Sanders, Marion K. Dorothy Thompson: A Legend in her Time (1973)
  • Sheean, Vincent. Dorothy na Red (Boston: Houghton Mifflin, 1963)
  • Tippelskirch (2018). Dorothy Thompson and German Writers in Defense of Democracy, Kulturtransfer und Geschlechterforschung (in en). Berlin: Peter Lang. DOI:10.3726/978-3-653-06899-3. ISBN 9783631707036. OCLC 984743147. Retrieved on March 17, 2021. 

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

  • Akwụkwọ Dorothy Thompson na Mahadum Syracuse
  • Dorothy Thompson (1893-1961)
  • Redio na-agbasa ozi banyere mwakpo Hitler wakporo Poland (September 3, 1939)
  • Vidio: Sands of Sorrow (1950). Dorothy Thompson na-ekwu maka nsogbu nke ndị Arab gbara ọsọ ndụ site na agha Arabísrael (1948). Onye na-emepụta: Council for the Relief of Palestine Arab Refugees
  • Newspaper clippings about Dorothy Thompson in the 20th Century Press Archives of the ZBW
  1. 1.0 1.1 Kurth (1990). All American Cassandra: The Life of Dorothy Thompson. Boston: Little Brown & Co. 
  2. 2.0 2.1 Nancy (April 30, 2020). A Good Journalist Understands That Fascism Can Happen Anywhere, Anytime: On the 1930s Antifascist Writing of Dorothy Thompson. Literary Hub. Literary Hub. Retrieved on May 2, 2020.
  3. 3.0 3.1 Sanders (1973). Dorothy Thompson: A legend in her time. Boston: Houghton Mifflin Company. 
  4. Dorothy Thompson. Eleanor Roosevelt Papers Project. Retrieved on April 6, 2011.
  5. Kurth. She Made It: Dorothy Thompson. Museum of Television and Radio. Archived from the original on December 19, 2010. Retrieved on April 1, 2011.
  6. "Michael Lewis, the actor, Sinclair's son, dies at 44", The New York Times, March 7, 1975. Retrieved April 29, 2018.
  7. "Strangers" (play). ibdb.com