Edmund Abaka

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Edmund Abaka
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
Aha enyereEdmund Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụosee foto, onye nchikota akuko, Odee akwụkwọ Dezie
ụdị ọrụ yaEluàlà, Slavery, emancipation Dezie
onye were ọrụUniversity of Miami Dezie
Ọkwá o jiassociate professor Dezie
ebe agụmakwụkwọUniversity of cape coast, University of Guelph, York University Dezie
Ihe nriteFulbright Scholarship Dezie
ikike nwebiisinka dị ka onye okikeỌrụ nwebiisinka chekwara Dezie

Edmund Abaka bụ onye na-ese foto na ọkọ akụkọ ihe mere eme nke Africa na Mahadum Miami nke dị na Coral Gables, Florida.[1][2][3]

Ọ gụsịrị akwụkwọ na Mahadum Cape Coast na Ghana ma nata nzere masta ya na Mahadim Guelph na Canada. Ọ natara nzere PhD ya na Mahadum York na 1998.[4]

Ọ bụ onye ọkà mmụta Fulbright.[5]

Akwụkwọ ndị a họọrọ[dezie | dezie ebe o si]

  • "Kola bụ Onyinye Chineke": Mmepụta Ọrụ Ugbo, Mgbalị Mbupụ na Ụlọ Ọrụ Kola nke Asante na Gold Coast, c. 1820X1950. Ohio University Press, Athens, 2005. (Ọmụmụ Ọdịda Anyanwụ Afrịka)[6][7]
  • Omenala na Omenala nke Ethiopia 2007
  • Ụlọ ndị ohu na "ọnụ ụzọ nke enweghị nloghachi": Gold Coast / Ghana Slave Forts, Castles & Dungeons na Atlantic Slave Trade. Mahadum nke Wisconsin Press[8]
  • W. E. B. Du Bois on Africa (nke ya na Eugene F. Provenzo dezigharịrị)

Ebensidee[dezie | dezie ebe o si]

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]