Eka Esu Williams

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Eka Esu Williams
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya1950 Dezie
Ebe ọmụmụÓgbè Ebe Ugwu, Naịjirịa Dezie
Ọrụ ọ na-arụactivist Dezie
ebe agụmakwụkwọUniversity of London, Mahadum nke Nigeria Dezie

  Ekanem Esu Williams (amụrụ n'afọ 1950) bụ onye na-ahụ maka ahụike na-alụso ọrịa ọgụ na Naijiria na onye na-eme ihe gbasara ahụike na ikike ọmụmụ.

Ndụ na ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ ya n'ebe ugwu Naịjirịa, Williams bụ nwa nke atọ n'ime ụmụ asatọ. [1]Ọ nwetara akara ugo mmụta mbụ ya na Mahadum Naịjirịa n'afọ 1975, mgbe ahụ ọ gụsịrị akwụkwọ na Mahadụ nke Witwatersrand, South Africa. [2]N'afọ 1984, ọ nwetara nzere doctorate na immunology na Mahadum nke London. [3]N'afọ 1985, ọ laghachiri Naịjirịa iji were ọrụ na Mahadum Calabar; afọ abụọ ka e mesịrị, a hapụrụ ya maka nkwalite, n'ihi na a na-eche na o nwere ihe karịrị nke nwanyị nwere ike ịtụ anya ya.[1]

Ọ bụ onye guzobere Society for Women and AIDS Against Africa na 1998, ọ bụkwa onye nlekọta nke The Listen Charity South Africa.[1][2][4]

Ọ rụrụ ọrụ dị ka onye na-eme nchọpụta na Population Council na Washington, DC, na Johannesburg, site na 1998 ruo 2007.[2]

Williams ghọrọ onye isi mmemme na Ford Foundation na 2007 na-arụ ọrụ site na ụlọ ọrụ Southern Africa nke ntọala ahụ na Johannesburg. N'ebe ahụ, o lekwasịrị anya n'ọrụ HIV / AIDS na nsogbu ahụike ọmụmụ na ikike n'ọtụtụ mba ndị dị na mpaghara Sahara nke Africa.[2]

  • Esu-Williams, E., Mulanga-Kabeya, C., Takena, H., Zwandor, A., Aminu, K., Adamu, I., ... [Ihe e dere n'ala ala peeji] Seroprevalence nke HIV-1, HIV-2, na HIV-1 otu O na Naịjirịa: ihe akaebe maka mmụba na-arịwanye elu nke nje HIV. Journal of Acquired Immune Deficiency Syndromes, 16 (3), 204-210.
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] [Ihe e dere n'ala ala peeji] Nkọwa mkpụrụ ndụ ihe nketa nke mkpụrụ ndụ ihe mere eme nke nef site na nje virus nke immunodeficiency nke mmadụ ụdị 1 otu M na-anọchite anya ụdị mkpụrụ ndụ ihe ochie A, B, C, E, F, G, na H. Nnyocha ọrịa AIDS na retroviruses nke mmadụ, 15 (1), 23-32.
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] Mmekọahụ na HIV / AIDS na Africa− Olileanya Anyị Na-agba n'ọdịnihu. Journal of health communication, 5 (sup1), 123-126.
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] [Ihe e dere n'ala ala peeji] Mgbasawanye nke subtype A na G HIV ụdị 1 na Naịjirịa, na ọdịiche dị iche iche na nkesa ha. Nnyocha ọrịa AIDS na retroviruses mmadụ, 16 (4), 315-325.
  • Geibel, S., Luchters, S., King'Ola, N., Esu-Williams, E., Rinyiru, A., & Tun, W. (2008). Ihe ndị metụtara mmekọahụ na-enweghị nchebe n'etiti ndị ọrụ mmekọahụ nwoke na Mombasa, Kenya. Ọrịa ndị a na-ebute site na mmekọahụ, 746-752.

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 1.2 Eka Esu-Williams. www.distinguishedwomen.com. Retrieved on 1 October 2017.
  2. 2.0 2.1 2.2 2.3 Eka Williams. Ford Foundation. Retrieved on 1 October 2017.
  3. Kathleen E. Sheldon (2005). Historical Dictionary of Women in Sub-Saharan Africa. Scarecrow Press. ISBN 978-0-8108-5331-7. 
  4. Eka Williams - THE LISTEN CAMPAIGN. listencharity.com. Archived from the original on 1 October 2017. Retrieved on 1 October 2017.