Elinor Sisulu

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Elinor Sisulu
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịSouth Africa Dezie
Aha enyereElinor Dezie
aha ezinụlọ yaSisulu Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya9 Maachị 1958 Dezie
Ebe ọmụmụHarare Dezie
nwanneZwelakhe Sisulu Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụbiographer, children's writer, Odee akwụkwọ Dezie
ebe agụmakwụkwọUniversity of Zimbabwe Dezie
Ihe nriteNoma Award for Publishing in Africa Dezie
nnọchiaha nkeonweL484 Dezie

Elinor Sisulu (née Batizat ; amuru ya na 9 Maachị 1958) bu onye odee na onye na-akwado South Africa. [1]

Akụkọ ndụ ya[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ ya Elinor Batezat [2] na Salisbury, Rhodesia (ugbu a Harare, Zimbabwe) nye Francis Batizat na Betty Stuhardt, onye bụ ada George Stuhardt. [1] O tolitere na Bulawayo . Ọ gụrụ akwụkwọ na Mahadum Zimbabwe, na United Nations Institute for Economic Planning and Development na Dakar, Senegal, na International Institute of Social Studies na Hague . Mgbe ọ nọ na obodo Holland, ọ zutere Max Sisulu, onye ọ ga-emecha lụọ. [3]

Ọ rụrụ ọrụ dịka onye nyocha gbasara akụ na ụba maka Ministri na-ahụ maka ọrụ na Zimbabwe. Site n'afọ 1987 ruo afọ 1990, ọ rụrụ ọrụ n'ụlọ ọrụ Lusaka nke International Labour Organisation . Sisulu ya na ezinụlọ ya laghachiri na Johannesburg n'afọ 1991 ka njedebe nke ịkpa ókè agbụrụ . Ọ rụrụ ọrụ ka onye ode akwụkwọ na onye nchịkọta akụkọ site na 1991 ruo 1998. [1]

N'afọ 1994, o dere akwụkwọ ụmụaka bụ The Day Gogo Went to Vote maka ntuliaka onye kwuo uche ya nke mbụ e mere na South Africa. N'afọ 2002, o bipụtara akụkọ ndụ banyere nne na nna di ya, nke isiokwu ya bụ Walter na Albertina Sisulu: In Our Lifetime, nke natara Noma Award for Publishing in Africa ma bụrụ onye na-agba ọsọ maka Sunday Times Alan Paton Non-Fiction Award. O bipụtakwara Ụdị Oké Mgbukpọ Dị Iche: Echiche nke Onwe na HIV/AIDS . [1]

Sisulu nyere aka guzobe otu Crisis Coalition nke Zimbabwe wee rụọ ọrụ n'ụlọ ọrụ Johannesburg ya. Ọ kwadola akụkọ maka ndị na-ahụ maka ntuli aka nọọrọ onwe ha nke South Africa na maka mmemme nri ụwa . Ọ haziri ọgbakọ maka Themba Lesizwe na Civil Society na Justice na Zimbabwe, nke e mere na Johannesburg na 2003. [1]

Sisulu dere okwu mmalite nye akwụkwọ Jestina Mukoko The Abduction and Trial of Jestina Mukoko: The Fight for Human Rights na Zimbabwe . [4]

Ọ bụ onye isi oche maka Open Society Initiative for South Africa na National Arts Festival, onye nlekọta maka Heal Zimbabwe Trust [1] na onye isi oche nke Book Development Foundation nke Center for the Book na Cape Town . [1]

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 1.2 1.3 1.4 1.5 1.6 Elinor Sisulu. Who's Who SA. Archived from the original on 2017-04-08. Retrieved on 2015-06-08.
  2. Katherine Kizilos. "Father who cried freedom", The Age, 8 November 2004.
  3. Elinor Sisulu. African Gender Institute. Archived from the original on 2013-12-12. Retrieved on 2015-06-08.
  4. Autobiography: The abduction and trial of Jestina Mukoko; the fight for human rights in Zimbabwe (en-gb). www.atmm.co.za. Retrieved on 28 November 2017.