Elizabeth Kostova

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Elizabeth Kostova
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịNjikota Obodo Amerika Dezie
Aha enyereElizabeth Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya26 Disemba 1964 Dezie
Ebe ọmụmụNew London Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụode akwukwo ifo, Odee akwụkwọ Dezie
ebe agụmakwụkwọUniversity of Michigan, Yale University, Webb School of Knoxville, Silliman College Dezie
Ọrụ ama amaThe Historian Dezie
webụsaịtịhttp://www.theswanthieves.com/ Dezie

 

Elizabeth Johnson Kostova (amuru Disemba 26, 1964) bu onye odee America kacha mara amara maka akwukwo mputa mbu ya The Historian.

Oge ọ malitere[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Elizabeth Johnson Kostova Elizabeth Johnson na New London, Connecticut, ma zụlite na Knoxville, Tennessee, ebe ọ gụsịrị akwụkwọ na Webb School of Knoxville.Ọ natara akara ugo mmụta mahadum Yale na Master of Fine Arts na Mahadum Michigan, ebe ọ meriri 2003 Hopwood Award maka Novel-in-Progress ya. .[1][2]

Ọ lụrụ onye ọkachamara IT nke Bulgaria wee were aha ezinụlọ ya. [akwụkwọ akụkọ chọrọ] Nwanne ya nwanyị, Victoria Johnson, bụkwa onye ode akwụkwọ.[1[citation needed]

Onye Ọkọ akụkọ ihe mere eme[dezie | dezie ebe o si]

Mmasị Kostova nwere n'akụkọ ifo Dracula malitere site na akụkọ nna ya gwara ya banyere vampire mgbe ọ bụ nwatakịrị. [3]Ezinụlọ ahụ biri na Ljubljana, Slovenia na 1972, mgbe nna ya na-akụzi na mahadum dị n'ógbè ahụ; n'afọ ahụ, ezinụlọ ahụ gara Europe. Dị ka Kostova si kwuo, "Ọ bụ ahụmahụ na-eto eto nke nwata m. "Ọ "na-enwe mmasị na [akụkọ Dracula nke nna ya] n'ihi na ha sitere ... n'akụkọ ihe mere eme n'otu ụzọ, ọ bụ ezie na ha abụghị maka ezigbo akụkọ ihe mere eme, mana anụ m ha n'ebe ndị a mara mma nke akụkọ ihe mere mere eme. "Mmasị Kostova nwere n'akwụkwọ na ọbá akwụkwọ malitere n'oge. [4][5]  [3]Nne ya, onye na-elekọta ọbá akwụkwọ, na-akpakarị ya na ụmụnne ya nwanyị gaa n'ọbá akwụkwọ ọha na eze - onye ọ bụla n'ime ha hapụrụ ka ọ lelee akwụkwọ 30 ma nwee shelf pụrụ iche maka akwụkwọ ọbá akwụkwọ ha.[6]

Mgbe ọ bụ nwata, ọ na-ege ntị na ndekọ nke Bulgarian music music ma nwee mmasị na omenala. Dị ka onye na-agụghị akwụkwọ na Yale, ọ bụrụ na-abụ abụ ma duzie otu egwu Slavic.N’afọ 1989, ya na ụfọdụ ndị enyi ya gara Ebe Ọwụwa Anyanwụ Europe, karịsịa Bọlgeria na Bosnia, ka ha mụọ omenala egwú obodo. A ga-edobe ihe ndekọ ha mere na Library of Congress.Mgbe Kostova nọ na Europe, Mgbidi Berlin dara, na-ekwupụta ọdịda nke Communism na Eastern Europe, ihe omume ndị mere ka ọ ghọta akụkọ ihe mere eme.[1] [1].[1]

Afọ ise ka e mesịrị, na 1994, mgbe Kostova na di ya na-aga ije n'Ugwu Appalachia, o nwere flashback na oge ndị ahụ na-akọ akụkọ na nna ya wee jụọ onwe ya "gịnị ma ọ bụrụ na nna ahụ na-agbanye akụkọ Dracula ya na nwa ya nwanyị na-adọrọ mmasị na Dracula na-ege ntị na Gịnị ma ọ bụrụhaala na Dracla ka dị ndụ?" O wepụtara ozugbo peeji asaa nke ihe odide n'ime akwụkwọ edemede ya. [5][7]Ụbọchị abụọ ka e mesịrị, ọ malitere ịrụ ọrụ na akwụkwọ akụkọ ahụ. [7]N'oge ahụ, ọ na-akụzi Bekee dị ka asụsụ nke abụọ, edemede okike, na klas nke ide ihe na mahadum dị na Philadelphia, Pennsylvania. Ọ kwagara Ann Arbor, Michigan wee gụchaa akwụkwọ ahụ ka ọ na-enweta nzere Master of Fine Arts na Mahadum Michigan. [1][8]Iji dee akwụkwọ ahụ, o mere nnyocha dị ukwuu banyere Eastern Europe na Vlad Țepeș.

Kostova dechara akwụkwọ akụkọ ahụ na Jenụwarị 2004 wee zigara ya onye nwere ike ịbụ onye na-ede akwụkwọ na Machị. [5]Mgbe ọnwa abụọ gachara na n'ime ụbọchị abụọ o zigara ndị na-ebipụta akwụkwọ ya, a gwara Kostova nkwekọrịta - ọ jụrụ ya. [9]E rere ikike nke akwụkwọ ahụ ma Little, Brown na Company zụrụ ya maka US $ 2 nde (US $ 30,000 bụ ihe atụ maka akwụkwọ akụkọ mbụ site n'aka onye edemede a na-amaghị ama). [10]Publishers Weekly kọwara ọnụahịa dị elu dị ka agha bidding n'etiti ụlọ ọrụ ndị kwenyere na ha nwere ike ịnwe Da Vinci Code ọzọ n'ime ha. Otu osote onye isi oche na onye na-ebipụta akwụkwọ kwuru "N'ihi ihe ịga nke ọma nke Da Vinci Code, onye ọ bụla nọ n'obodo ahụ maara etu njikọta nke ihe egwu na akụkọ ihe mere eme nwere ike isi bụrụ ihe a ma ama na ihe ọ nwere ike ịghọ. " Little, Brown, and Co. mechara ree ikike ahụ na mba 28. [11][12]E bipụtara akwụkwọ ahụ na United States na June 14, 2005.

Akwụkwọ akụkọ ahụ na-agwakọta akụkọ ihe mere eme na akụkọ ọdịnala nke Vlad Țepeș na akụkọ ifo ya Count Dracula ma kọwaa ya dị ka ngwakọta nke ụdị, gụnyere Akwụkwọ akụkọ Gothic, akwụkwọ akụkọ ihe mere anya, Akụkọ njem, akwụkwọ akụkọ akụkọ ihe mere mere eme nke oge a, epistolary epic, na akụkọ ihe mere n'akụkọ ihe mere eme. Kostova bu n'obi ide akwụkwọ dị egwu ma hụ onwe ya dị ka onye nketa nke ụdị Victorian. [3]Ọ bụ ezie na ọ dabeere na Dracula nke Bram Stoker, The Historian abụghị akwụkwọ akụkọ egwu, kama ọ bụ akụkọ egwu. [4][13]Akwụkwọ akụkọ ahụ na-emetụta ajụjụ gbasara akụkọ ihe mere eme, ọrụ ya na ọha mmadụ, na otu esi egosipụta ya n'akwụkwọ, yana ọdịdị nke ihe ọma na ihe ọjọọ. [9]Dị ka Kostova na-akọwa, "Dracula bụ ihe atụ maka ihe ọjọọ nke siri ike iwepụ n'akụkọ ihe mere eme. " Ihe ọjọọ ndị esemokwu okpukpe kpatara bụ otu isiokwu na akwụkwọ akụkọ ahụ na-enyocha mmekọrịta dị n'etiti Ndị Kraịst West na Islamic East.[9][14][15][16]

Little, Brown, and Company kwalitere akwụkwọ ahụ nke ukwuu ma bụrụ Akwụkwọ akụkọ izizi mbụ rutere na nọmba otu na ndepụta ndị kacha ere ahịa na New York Times ma dị ka nke afọ 2005 bụ akwụkwọ akụkọ izibi kachasị ere ngwa ngwa na akụkọ ihe mere eme nke US. [3][17]N'ozuzu, nyocha nke akwụkwọ akụkọ ahụ dị mgbagwoju anya. [18]Ọtụtụ ndị na-enyocha ya kwuru na ọ kọwara ọnọdụ nke akwụkwọ akụkọ ya nke ọma. [19][20]Otú ọ dị, ụfọdụ ndị na-enyocha akwụkwọ ahụ katọrọ nhazi akwụkwọ ahụ na enweghị ụda dị iche iche. [21]Kostova natara onyinye Book Sense nke afọ 2006 maka Best Adult Fiction na onyinye Quill nke afọ 2005 maka onye edemede mbụ nke afọ. [22][23]Sony zụrụ ikike ihe nkiri maka akwụkwọ akụkọ ahụ maka $ 1.5 nde.[3]

Ugbu a[dezie | dezie ebe o si]

Na May 2007, e kere Elizabeth Kostova Foundation. Ntọala ahụ na-enyere aka ịkwado ihe okike Bulgarian, nsụgharị nke akwụkwọ Bulgarian nke oge a na Bekee,na ọbụbụenyi n'etiti ndị edemede Bulgarian na ndị edemede America na Britain. .

Kostova wepụtara akwụkwọ akụkọ ya nke abụọ The Swan Thieves na Jenụwarị 12, 2010. E wepụtara akwụkwọ akụkọ ya nke atọ, The Shadow Land, na 2017.[24]

Akwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

  • The Historian (2005) ,   
  • The Swan Thieves (2010) ,   
  • The Shadow Land (2017) ,   

Ihe edeturu[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 1.2 1.3 1.4 Sarah Karush, "Dracula yarn could be summer's hot novel", San Jose Mercury News (June 2, 2005). Access World News (subscription required). Retrieved May 10, 2009.
  2. Anne Vandermey, Alum got her start in "U" writing program" (original), The Michigan Daily (April 16, 2006). Retrieved May 10, 2009. Archived copy.
  3. 3.0 3.1 3.2 3.3 3.4 Chris Brice, "A novel with teeth", The Advertiser (June 24, 2006). LexisNexis (subscription required). Retrieved May 6, 2009.
  4. 4.0 4.1 Julie Wheelwright, "Elizabeth Kostova: The vampire chronicler" (original), The Independent (August 5, 2005). Retrieved May 6, 2009. Archived copy.
  5. 5.0 5.1 5.2 Jeff Guinn, "Tapping a vein", Fort Worth Star-Telegram (July 24, 2005). Access World News (subscription required). Retrieved May 10, 2009.
  6. Sarah Karush, "The Legend That Never Dies Brings Author a $2 Million Stake to Publish a First Novel", The State (June 5, 2005). Access World News (subscription required). Retrieved May 10, 2009.
  7. 7.0 7.1 John Marshall, "It was in her blood", The Orlando Sentinel (July 31, 2005). Access World News (subscription required). Retrieved May 10, 2009.
  8. Robyn Dorei, "Death becomes her", The Sun-Herald (September 11, 2005). Access World News (subscription required). Retrieved May 7, 2009.
  9. 9.0 9.1 9.2 Jane Sullivan, "Dracula and the human factor", The Age (June 3, 2006). LexisNexis (subscription required). Retrieved May 7, 2009.
  10. AP, "This book sucks", Herald Sun (June 11, 2005). LexisNexis (subscription required). Retrieved May 6, 2009.
  11. Natalie Danford, "Contending for the 'Da Vinci' Legacy", Publishers Weekly 252:4 (January 24, 2005). EBSCO (subscription required). Retrieved June 20, 2009.
  12. Malcolm Jones, "A High-Stakes Debut" (original), Newsweek (June 13, 2005). Retrieved May 6, 2009. Archived copy.
  13. Anna Carey, "Mad about Vlad", The Irish Times (August 6, 2005). LexisNexis (subscription required). Retrieved May 7, 2009.
  14. Jessica Treadway, "Raising the undead", Chicago Tribune (June 12, 2005). Access World News (subscription required). Retrieved May 10, 2009.
  15. Peter Bebergal, "Literary take on vampires gives 'Historian' bite" (original), The Boston Globe (June 15, 2005). Retrieved May 7, 2009. Archived copy.
  16. Amir Taheri, "Review of The Historian" (original), Asharq Alawsat (December 31, 2005). Retrieved May 29, 2009. Archived copy.
  17. "Blood money", South China Morning Post (September 25, 2005). LexisNexis (subscription required). Retrieved May 7, 2009.
  18. Sara Nelson, "The Hot 'Historian'", Publishers Weekly 252:27 (July 11, 2005). EBSCO (subscription required). Retrieved July 20, 2009.
  19. Laura Miller, "The Historian" by Elizabeth Kostova (original), Salon.com (June 6, 2005). Retrieved May 6, 2009. Archived copy.
  20. Nancy Baker, "The Dracula Code?", The Globe and Mail (July 2, 2005). LexisNexis (subscription required). Retrieved May 7, 2009.
  21. Janet Maslin, "Scholarship Trumps the Stake in Pursuit of Dracula" (original), The New York Times (June 13, 2005). Retrieved May 7, 2009. Archived copy.
  22. The Book Sense Book of the Year (original). American Booksellers Association. Retrieved May 7, 2009. Archived copy.
  23. Staff, "National book prizes awarded", Tulsa World (October 16, 2005). Access World News (subscription required). Retrieved May 7, 2009.
  24. The Shadow Land. Penguin Random House International. Retrieved August 27, 2016.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]