Elizabeth Rawson
ụdịekere | nwanyị |
---|---|
mba o sị | Obodoézè Nà Ofú |
Aha enyere | Elizabeth, Donata |
aha ezinụlọ ya | Rawson |
Ụbọchị ọmụmụ ya | 13 Eprel 1934 |
Ụbọchị ọnwụ ya | 10 Disemba 1988 |
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye aka | Bekee |
Asụsụ ọ na-ede | Bekee |
Ọrụ ọ na-arụ | classical scholar, classical philologist, university teacher |
ụdị ọrụ ya | classical philology |
Onye òtù nke | British Academy |
Ihe nrite | Fellow of the British Academy |
Elizabeth Donata Rawson, FBA (13 Eprel 1934[1] - 10 Disemba 1988[2]) bụ onye ọkà mmụta oge ochie a maara nke ọma maka ọrụ ya na akụkọ ihe mere eme nke Roman Republic na akụkọ ndụ ya nke Cicero.
Oge ọ malitere[dezie | dezie ebe o si]
Elizabeth Rawson bụ nwa nwanyị nke Graham Stanhope Rawson na Ivy Marion née Enthoven, bụ ndị amụrụ na 1930. Ndị Rawsons bụ ezinụlọ Yorkshire nke a pụrụ ịchọta agbụrụ ha n'ihe dị ka afọ 1500, mana nna nna Elizabeth biri na Kent na mmalite narị afọ nke 19. Ezinụlọ ahụ biri na 8 Campden Hill Square, Kensington. Rawson tolitere n'ebe egwu oge ochie, ihe nkiri, na ihe ọgụgụ isi ruru eru. Nna ya, nke a kọwara dị ka "nke dịpụrụ adịpụ," [3] nwetara nzere doctorate nke nkà ihe ọmụma na Mahadum Jena na Germany. Nne ya, onye Juu Dutch, nyere aka n'afọ ndị 1920 nye ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na ndị na-emegide Ọchịchị Fascist na Ịtali, ebe o nwere ụmụ nwanne nna na-akwado Fascist. [4]'akwụkwọ mbụ ya, The Spartan Tradition in European Thought, Rawson kwetara na nne ya, "onye na-adịghị ka Nne Spartan, ma e wezụga na ọ naghị amasị ya na okwu na-enweghị isi".
Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]
Rawson bụ Enyi mbụ Fellow nke New Hall, Cambridge (1967-80) na mgbe e mesịrị (1980-1988) [1] Fellow na Tutor na Ancient History, Corpus Christi College, Oxford.[5] [6] bụ onye Rom Scholar 1957-59. [1]
N'afọ 1988, a họpụtara Rawson ka ọ bụrụ Fellow nke British Academy . [7] [8] nwụrụ n'otu afọ ahụ na China mgbe ọ gụsịrị otu oge nkuzi na Mahadum Nankai, [1] mgbe ọ dị afọ 54. [9] nyere New Hall ọbá akwụkwọ nke onwe ya, ebe ọ dị n'ebe a na-agụ akwụkwọ dị ka Rawson Collection.
Mmụta agụmakwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]
Akwụkwọ Rawson chịkọtara, nke e bipụtara n'okpuru aha Roman Culture and Society (1991), nyochara "ọrụ nke ndọrọ ndọrọ ọchịchị na ọha mmadụ, echiche akụkọ ihe mere eme na Rom, na nkatọ akwụkwọ na ọdịbendị," [10] na-ekwu maka isiokwu nke akụkọ ihe mere mere eme na antiquarianism. Nchịkọta ahụ nwere isiokwu 31 "dị ukwuu" edere n'ime afọ 20, n'oge ahụ, o bipụtara akwụkwọ atọ dị mkpa ma nye aka na ọrụ ntụaka dị mma n'ọhịa ya. [11]"N'ihi ọrịa ruo 1968," ka onye ọkà mmụta oge ochie T.P. Wiseman dere, "Elizabeth Rawson malitere ide ihe n'azụ oge; mana ozugbo ọ malitere, o nwere ọtụtụ ihe ọ ga-ekwu banyere ọtụtụ ihe dị iche iche. "
Banyere usoro ya, Rawson kwuru na "nchịkọta akụkọ ihe mere eme pụtara ihe ọ bụla, ọ bụ ihe efu kpamkpam, na-enweghị nkọwa doro anya nke ọ na-apụta na nke ọ na'enye ihe dị mkpa. " [12] A katọrọ ya dị ka "onye na-emegide 'echiche', " ma họrọ usoro ihe omimi karịa usoro echiche. [13]
Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]
- ↑ 1.0 1.1 University of London School of Advanced Study Obituaries Cuttings Library. Archived from the original on 2007-06-09. Retrieved on 2023-11-05.
- ↑ The Cambridge Ancient History (Cambridge University Press, 1994), vol. 9, preface, p. xvii.
- ↑ By Rawson's brother John; T.P. Wiseman, "Elizabeth Donata Rawson, 1934–1988," Proceedings of the British Academy 84 (1994), p. 446.
- ↑ Wiseman, "Elizabeth Donata Rawson," pp. 445–447.
- ↑ AuthorTree.
- ↑ T.P. Wiseman, "Roman Intellectual Culture," Classical Review 44 (1994), p. 120.
- ↑ British Academy Fellowship record. Archived from the original on 6 June 2011. Retrieved on 10 May 2009.
- ↑ Review of Roman Culture and Society by Thomas H. Tarver, Journal of Roman Studies 84 (1994), pp. 209–211.
- ↑ New Hall College website. Archived from the original on 19 April 2009. Retrieved on 13 March 2009.
- ↑ Entry on Roman Culture and Society, booksunlimited.ie.
- ↑ Wiseman, "Roman Intellectual Culture," pp. 119–120.
- ↑ Elizabeth Rawson, Intellectual Life in the Late Roman Republic (Johns Hopkins University Press, 1985), p. ix.
- ↑ Wiseman, "Roman Intellectual Culture", p. 121.