Eshugbayi Eleko

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Eshugbayi Eleko
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịNaijiria Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya19. century Dezie
Ebe ọmụmụLagos Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya1932 Dezie
Ebe ọ nwụrụLagos Dezie
Ebe oliliLagos, Iga Idunganran Dezie
ŃnàDosunmu Dezie
Ọkwá o jiOba of Lagos Dezie

Oba Eshugbayi Eleko (nwụrụ 1932), nke a na-akpọ “Eleko of Eko”, bụ Oba nke Lagos site na 1901 ruo 1925, na site na 1931 ruo 1932. Nna ya bu Oba Dosunmu .  [1] Mgba mgba Eleko na mmeri iwu ndị Britain na-achị bụ akara mgba n'etiti ikike ụmụ amaala na colonial na Nigeria.  Ihe si na ya pụta bụ "Eleko Affair" mere ka ndị Eleko were Oba ma chụpụ ya n'Oyo n'agbata 1925 na 1931, awụ ụfọdụ ndị na-akpa ihe mere eme na-akpọ ugbu a "afọ interregnum", nke mere.  na iche Oba Ibikunle Akitoye (site na 1925 ruo 1928).  ) na Oba Sanusi Olusi (site na 1928 ruo 1931).

Obaship[dezie | dezie ebe o si]

[1]Oba Eleko nọchiri anya Oba Oyekan I mgbe Oyekan nwụrụ n'afọ 1901 ma bụrụ onye ezi onye Briten na-achị na Legọs n'okpuru William MacGregor akwụkwọ ya.  [1] Ndị Eleko meri maka Obaship na 1901 egwu Jose Dawodu, Oduntan, [1] na Adamaja

Mmegide Eleko megide ụtụ mmiri nke gọọmentị colonial Britain[dezie | dezie ebe o si]

[2]N'afọ 1908, ọdịiche ndị Briten (Gọvanọ Walter Egerton ) " aro ka e webata mmiri ọkpọkọ na Lagos (na ọnụ ego £ 130,000) iji ihichapụ ihichapụ ọcha ma kwue na ndị Lagos kwesịrị ịkwụ maka iwe mmiri.  [1] Oba Eleko mbore a na-ekwu na ndị Lagos nwere ike ibi na mmiri dị mma nakwa na ọ bụ ndị Europe nọ na Legọs ụzarị ọkpọkọ na ndị na-ahụ Europe kwesịrị ụgwọ maka ọrụ mmiri.  N'agbanyeghị ihe ndị Eleko ụgbọ, a na-ekiri ụlọ ọrụ Iju Waterworks, n'ihi nke a, Oba Eleko kpalitere iwe nke ndị Lagos puku iri na ise n' ekiri Lagos.  Ọgbaghara sochiri iwe a wee kwakọba ụlọ ọrụ ndị Europe dị na Legọs.  [2] Okwu ụtụ isi mmiri na-ekewa ndị isi Lagos na mgbochi ndị na-akwado iche ( Kitoyi Ajasa, Dr. John Randle, Dr. Obasa, Henry Carr, Candido da Rocha, Chief Obanikoro, Chief Alli Balogun) na otu ndị ọzọ  na-eso ( Herbert Macaulay) ., J. Began Benjamin, Dr. Adeniyi Jones, Dr. Caulrick).  Ụfọdụ dị ka Dr. Obasa na Randle nọ na mbụ n'ogige ndị na-iche ndị mana ha gbaghaara azụ ka ha nwesịrị iyi egwu nke ịgba mgba okpuru na agụ aka n'ihe ndịiche mbọ agha ahụ.  [1] E mkpa nke a na biopic 2019, The Herbert Macaulay Affair.

Ọgbaghara Eleko na gọọmentị maka nhọpụta ndị Alakụba Central[dezie | dezie ebe o si]

. [3]Nsogbu ndị ọzọ Oba Eleko nwera na ndị colonial akpụkpọ n'afọ 1919 mgbe Oba akwụkwọ nhọpụta Jamat Muslim 4 n'ọkwa Balogun, Bashorun, Seriki Musillimi na Bey na Central Mosque.  Gọọmenti colonial chere na Oba-mkpa oke ya na nhọpụta ahụ kwesịrị ịbụ ihe ikurechi na ngozi mmetụta.  Gọọmenti, n'ihe a na-ahụ ka ọ na-emegwara ọgbaghara maka ntaramahụhụ mmiri nke ọkpọkọ, wepụrụ Nkwado ha nye Oba ma akatọtụ ọrụ ya.  Mmegide egwuregwu na-ahụ Oba Eleko welitere ọkwa ya na ndị Lagos;  Ugboro egwu nke alụ colonial ihe a na-anya anya ya sitere n'iwelite ɔkwa Eleko n'ihi na ndị isi obodo na ndị na-ere egwuregwu n'ime obodo obodo Eleko na nkwado ego.  [1] Gọvanọ Hugh Clifford ga-emecha n'afọ nkwado Oba Eshugbayi Eleko

"Eleko Affair"[dezie | dezie ebe o si]

. [1]"Eleko Affair" gbadoro ụkwụ na ndị ọrụ ụlọ ọrụ Eleko, Oluwa Land Case, na ndị Eleko akwụkwọ ịgọnịrị ma kewapụ onwe ya na enyi Herbert Macaulay na London hụ colonial na Lagos.  Tupu Herbert Macaulay na-aga London n'aha Chief Amodu Tijani (Oluwa nke Lagos) maka akara ala Oluwa Land Case, ndị post colonial ike isi na Macaulay mere akwụkwọ ịkpọrọ onye ọrụ Oba na ya ma onye ọrụ ahụ ebe ọ gbakwunye.  Nke a bụ n'ihi na e zoro ya n'ili otu Adamaja (onye na-emebu Eze Obaship nke Lagos) site n'aka Christopher Sapara Williams onye nna ndoro-ndoro ochichi Adamaja na 1900. [1] A na-ekwu na  Macaulay wakporo ili Adamaja n' map ya na onye na-agba brik ya (otu Lawani Kafo), machie ili ma zoo ndị ọrụ na akwụkwọ ya na Kristen Hall (ebe obibi Macaulay) ruo 1919 mgbe o nyere ya onye ọka iwu Awona Renner.  .  bụ onye mekọrọ Macaulay na Chief Amodu Tijani (Oluwa nke Lagos) na Accra ka ha na-aga London.  Na Accra rendezvous, Macaulay gbochiri colonial ka ọ gagara n'ụzọ o nwere nke Oba's Staff of Office.  [1] Mgbe Macaulay nọ na London, o mere ndị colonial na Lagos ihere site n'iwepụta ókè na Eleko Eshugbayi bụ onye isi nke 17 nde Naijiria nakwa na Eleko, bụ nna nna ya (Oba Dosunmu ) Lagos nyere na British site na  Lagos Treaty of Cession.  na 1861, natara obere ugwo ụfọdụ ndị kasị ala ugwo European ubi.  [1] Macaulay ekiri na n'agbanyeghị na e kwere Dosunmu nkwa iwepụta ezumike nka nhata nke ego a na-enweta n'obodo ahụ, e meghị nkwa ahụ nakwa na ka ọ dị n'afọ 1920, ego efu nke Nigeria bụ £  4 nde!  Macaulay mmetụta n'ihu ikwu na Eleko bụ "Chief [1] "nwere okpukpu awụ n'akụkụ Great Britain.  Ihere mere ndị ndị colonial ma mmetụta ihe ahụ dị ka Eleko bụ Eze nke Nigeria niile.  N’ihi ya, ndị gwara Eleko ka o kwughachi okwu Macaulay n’ihu ọha.  Eleko, n'aka nke ya, akara akwụkwọ na-agunahụ njikọ Macaulay mana afọ ojuju .  Ọta ka ndị na-akụrụ mgbịrịgba Eleko gọnarị nke Henry Carr, Onye bi na Lagos Colony ibu, nke Oba Eshugbayi akwụkwọ n'ezoghị ọnụ.  Gọọmenti colonial megwara site na nkwusioru nke Oba na nkwụghachi ụgwọ ọrụ.

Nkwasa na mbula Eleko na Oyo[dezie | dezie ebe o si]

Na-eche nkwado Oba, ndị colonial egwu ike ịgba Lagos nke ọma.  Esemokwu gara n'ihu, n'ikpeazụ site n'iwu colonial ịchụpụ ma mmetụta Oba na Oyo na August 6, 1925. Oba Eshugbayi erubeghi isi n'iwu ahu, n'August 8, 1925, e jidere ya machụga ya.  n'Oyo.  [1] Ka Oba Elekochụpụrụ, Oba Ibikunle Akitoye chịrị site na 1925 ruo 1928 na Oba Sanusi Olusi chịrị site na 1928 ruo 1931. Mgbe achụpụrụ Oba Eleko, ndị ọkaiwu ya gara n'ihu na-alụ maka mbula ya wee gaa  n'ihu Privy Council na Britain bụ ndị nyere ọrụ ka akpa nchụpụ Oba.  N'ihe na-ele anya na Oba mgbe ọtụtụ awụ n'ala ọzọ, Gọvanọ Lagos na-abata, Sir Donald Cameron, n'ihe a na-ele anya dị ka onye agha ngwaọrụ, idozi okwu ahụ n'ịchọpụta ma  kwe ka Oba Eshugbayi Eleko kwụsịrị.  N'ihi ya, Cameron otuto nke ọtụtụ ndị Lagos.

Eleko ji mmeri lọta site na ndọrọ n'agha[dezie | dezie ebe o si]

. [4]Oba Eleko nwere ike iche n'otu ndi mmadu obi uto na Lagos, kwara ya n'obi buru ya gaa n'obí ya.  N'ịbụ ndị nwere ike riri nne, ndị Eleko dara ada wee mee ka ha dịghachi ndụ.  Ndị Eleko tikwara n'abụ na-eto Herbert Macaulay, onye bụbu onye Nkwado siri ike.  Oba Sanusi Olusi osisi Iga Idungaran maka Oba Eleko wee jide n'aka ụlọ £1,000 dị n'ụdị Broad Street site n'aka na-agba colonial nke Britain gbakwunyere mgbasa nke £400

Ọnwụ[dezie | dezie ebe o si]

Oba Eshugbayi Eleko nwụrụ na October 24, 1932, e liri n'Iga Idunganran, na a nọchiri anya Oba Falolu Dosunmu .

Ntụaka[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 Dele-Cole (17 April 1975). Modern and Traditional Elites in the Politics of Lagos. Cambridge University Press, 125–127. ISBN 9780521204392. 
  2. Toromade (2019-10-29). The Herbert Macaulay Affair: 5 historical figures who featured (en). Pulse Nigeria. Retrieved on 2021-10-19.
  3. Dele-Cole (17 April 1975). Modern and Traditional Elites in the Politics of Lagos. Cambridge University Press, 98–101. ISBN 9780521204392. 
  4. Dele-Cole (17 April 1975). Modern and Traditional Elites in the Politics of Lagos. Cambridge University Press. ISBN 9780521204392.